Two views on LOVE :*

31. Kapitola- Čo tu robíte?

„No...priveľa otázok... Tak, odpoveď na prvú poznámku je. Prepáč, že som ti skazil očakávanie.... a dobre si vošla do záchodov.“ Ďalej mi ku tomu nič nepovedal. Ale aj tak mi neodpovedal na najviac závažnú otázku. Nemienim sa vzdať. „Ešte ti ostala jedna otázka na, na ktorú si mi neodpovedal.“

„Ehm... noo... niečo som ti priniesol čo som našiel na zemi.“ Stále som sedela na zemi, tak som nevidela, čo to bolo.

„A čo, keď si niečo našiel?“

„Myslím, že je to tvoje.“

„Aha.“

„Vieš, že je to divné, keď stojím pred dverami zo záchoda a ešte ku tomu pred dievčenskými? Už by si mohla výjsť a povedať mi prečo si utiekla, keď na telesnej ti nevadilo, keď ste sa tam vyzliekali a ehm... zobrať si to čo si stratila.“ Takže už vie čo sa stalo. Nemôžem vísť, stavím sa že mám rozmazanú maskaru s ceruzkou.

„Nemôžem.“

„Alex, nemusím byť ani jasnovidec, aby som vedel, že niesi na svojej... ehm.. potrebe.“ Do frasa! „Ako to môžeš vedieť?“

„Moje tajné zdroje. A ak nevídeš, tak tam prídem po teba.“ Nemôže ma takto vidieť. „To je zásah do súkromia.“

„Sú tu kamery? Nič mi nedokážeš.“ Aj za tými dverami som vedela, že sa usmial.

„Ale...“

„Žiade ale...“ pomaly stlačil kľučku.

„Nie! Dobre idem.“ len si predstaviť, že by sem niekto vošiel a videl by ako ide Andrew do záhoda. Snažila som sa zo seba urobiť človeka. Pretrela som si oči, aby nebolo vidno, že som plakala. Otvorila som dvere a asi dosť prudko, bo som trafila Andrewa do ruky. „Ja ťa raz zabijem.“

„Na to som si už zvykol.“ povedal a usmial sa, ale hneď sa prestal, keď si všimol moju tvár. „Ty si plakala?“

„Nie.“ prudko som otočila hlavu aby mi nevidel do očí.

„Alex, neklam mi. Nič ti neurobil, že nie?“ Myslel Jamesa. Ten nie, ale niekto iný a niekedy inokedy.

„Nie.“ stále som mala otočenú hlavu. „Ja som neplakala, iba mi niečo spadlo do oka.“

„Alex, vidím, že klameš.“

„Vypchajte sa všetci s tým, že viete kedy klamem.“ začínala som zúriť ani neviem prečo.

„Alex, čo sa stalo?“ pomaly sa ma opýtal. Vôbec sa nenechal nasrať. Iný by sa na mňa zvysoka vysral.

„Však to vieš.“ povedala som mu to stále podráždená.

„Hej, ale poznám ťa. Inokedy by si mu strelila, ako si aj strelila, ale potom by si sa usmiala a šla ďalej.“ Do kelu, má pravdu. Neodpovedala som mu. Tak pokračoval. „Ale teraz si utiekla a nehovor, že to je kvôli tričku, bo si tu na to už dosť dolho.“

„Tak sa prezliekam dlhšie ako niekto iný.“ nepozrela som sa na neho.

„Aha, jasné. Tak, dajme tomu, že si sa iba prezliekala. Máš rozmazanú maskaru.... buď ticho...“ povedal mi keď som ho išla prerušiť, ale nepozrela som sa na neho. „A máš aj červené oči. Tak sa láskavo na mňa pozri a povedz mi čo sa stalo?“

„Vlastne nič. Len, spomenula som si na niečo .“ povedala som a hneď sa mi pred očami ukázal ten obraz ako ma ten dotyčný vyzlieka a šmátra mi tam rukami. Nad tým obrazom som sa striasla a začala znova plakať. Nemôžem plakať pred ním. Znova som vošla do kabínky so záchodom a zavrela za sebou dvere. Znova som si sadla na dlážku. Hlavu som si dala do dlaní a zavrela oči, nech už neplačem. Vtom som pocítila jeho ruky ako ma obíma. Obímal ma nežne. Bolo to príjemné a už som aj prestala vzlykať. Jeho dotyky ma upokojovali. Keď moje vzlyky utíchli, tak som sa pomrvila, otočila sa a objala aj ja jeho. Oprela som si líco o jeho plece a zavrela oči. Začal ma hladkať po chrbte a ja som sa ku nemu pritisla ešte silnejšie. Mierne ma nadvihol a schúlil si ma do lona. V tejto chvíli mi to vôbec nevadilo. Tam ma začal hojdať. Keď som sa upokojila natoľko aby som mohla rozprávať, tak som prehovorila. „Prepáč.“ síce to bolo len jedno slovo ale všetko to vystihlo. Odsunula som sa od neho a sadla vedľa neho.

„V pohode. Povieš mi to?“ Mám mu to povedať? Nikomu som to nepovedala a ani Angele vtedy. Ale zas tá sa ma nikdy na to priamo nespýtala. Vtedy som na to zabudla. Vôbec sa mi to nepripomínalo. Nemôžem už ani zatĺkať, že mi niečo spadlo do oka. Do kelu.

„Nemôžem.“ odpovedala som.

„Prečo?“ Prečo vlastne nie? Sama nieviem. „Andrew, bo nikto o tom nevie okrem štyroch ľudí.“

„Aha. Nemáš vo mne takú dôveru. Chápem možno.....“ prečistil si hlas a začal odznovu. „Nechajme to tak, dobre? Tvárme sa, že sme to nespomenuli. Nemusíš mi to hovoriť.“ Bola som mu vďačná, že to pochopil.

„Ďakujem.“ povedala som mu a znova ho objala. Pripadalo mi to také jednoduché. Je to môj najlepší kamarát, no kamarát.

Potom si vzdychol. Nechápala som prečo, tak som sa ho opýtala. „Čo je?“ Namiesto odpovede sa usmial a postavil sa. Chcela som mu vidieť do očí, tak som sa postavila aj ja. Mala som také zdrevenené nohy, že som skoro spadla, keby nie jeho. Zachytil ma a postavil ma pevne na nohy. „No čo si mi to vlastne priniesol?“

Začervenal sa. Začala som sa smiať. „Na čom sa smeješ?“ spýtal sa ma.

„Prepáč, ale nevidím ťa často sa červenať.“

„Tak ti ďakujem, že som taký smieštny.“ povedal a začervenal sa ešte viac.

„Tak čo to je, keď sa tak červenáš?“ Nič nepovedal, iba si siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ moje ramienko na podprsenku. Nenápadne som pohla plecom aby som si overila, že či je moje. Bolo. Odvrátil sa. Už chápem, prečo sa červenal. Ja som sa pousmiala a povedala. „Ďakujem, je to moje.“ zobrala som si ho. Konečne sa na mňa pozrel. Jednu stranu som si o podprsenku zachytila sama ale pokiaľ viem, tak na chrbte ruky nemám, tak som to nemala ako zachytiť. „Pomohol by si mi s tým?“ spýtala som sa ho. Tento krát som sa začervenala zas ja. Pozrel sa na mňa ako teľa na nové vráta. Tak ja sa mu vyhýbam a teraz od neho chcem nech mi napraví ramienko. Tak čo už. Nečakala som na odpoveď, len som sa otočila a vyhrnula si tričko. Chytil ramienko a zapínal ho. Prstom mi prešiel po chrbte a ja som mala celé telo pokryté zimomriavkami. „Ako vidím, máš v tom prax.“ povedala som mu. Myslela som tým na toľko báb ktoré mal už predtým.

„Mám ségru, ktorá za mnou dolezie s takou hovadinou niekedy a určite vieš, že babu som už mal.“ povedal priamo.

„Aha.“ usmiala som sa.

Vtom tam vtrhol niekto. „Čo tu robíte, už je 15 minút hodina.“ zakričala na nás učiteľka a pozerala na nás ako na tých, čo to robia na záchodoch.

tak a nová časť. ak tu budu 2 Voty tak dam ďalšiu. neskôr dám otázku že či ešťe má vôbec zmysel písať tento príbeh. ale ešte mám 1 časť napísanu.  :-D :-D