Andrew
V izbe som hneď sa prezliekol do teplákov a trička. Rýchlo som sa naučil a rozhodol som sa že pôjdem von. Potichu som išiel aby sa zas Amy nevypytovala kam idem. Zavrel som dvere a sadol si do altánku. Vtom na mňa kričí Mike. „Caw Andrew. Nejdeš sa bicyklovať?“ Mne sa nechce. Ale asi by som zošalel.
„Dobre, idem si po bicykel.“
„Aj ja. Stretneme sa tu o päť minúť.“ Povedal a išiel do vnútra. Mal by som to ísť povedať Amy, nechsa nebojí že som zmizol. Ty to nie je zlý nápad. Aspoň by konečne uverila že sa viem teleportovať. Išiel som sa pozrieť do kuchyne. Nebola tam. Tak som zakričal hore schodmi. „Amy idem sa s Mikom bicyklovať.“ Po chvíli sa ozvala. „Jasné.“
Zobral som si fľašku s vodou a išiel do pivnice. Vybral som bicykel, hodil do stojana fľašku a išiel som čakať na Mika. Mike hneď ako som zatvoril pivnicu tak vychádzal zo svojej bránky. „Caw znova.“
„Ahoj.“
„Kam ideme?“ spýtal sa ma.
„Ja neviem.“ chvíľu som rozmýšľal a napokon som povedal. „Poďme tam, potom to obídeme a neskôr uvidíme.“ ukazoval som rukami. Neviem či pochopil ale to nebadí. „Dobre.“ odpovedal mi. Bicyklovali sme sa. Potom som už nevládal tak som povedal. „Stop,stop.“ Mike zastavil. Ja som si vybral fľašu a vypil asi polku.
„Si bol inak smädný.“ povedal mi Mike keď on dopil.
„No bol.“
„Už si v pohode?“
„Hej. Poďme.“ Znova sme bicyklovali keď vtom na nás niekto zakričal.
„Stojte! Vy ste hluchý? Kričím po vás pomaly polku cesty.“ Kto iný. Lukas.
„Mike počul si niečo?“ spýtal som sa ho.
„Nie.... prepáč Lukas.“
„No dobre. Iba tak sa bicyklujete?“ spýtal sa nás Lukas.
„Hej.“ Dobre by bolo keby išiel s nami nech som není na Mika sám. „Nejdeš s nami?“
„Hej poď.“ pritakal Mike. Lukas prikývol a spýtal sa. „Kam ideme?“
„Iba tak. Poď, kam nás bicykel zavezie.“ usmial som sa a vyštartovali sme. Potom zastavil zas Mike. „A že ja mám slabú výdrž.“ smial som sa na ňom.
„Ale ja som sa zastavil až neskôr ako ty!“
„Nehádajte sa kvôli takej hovadine. Ty sa napi a ty nezapáraj....“ povedal Lukas. Ten vie vždy tak dobre rozsúdiť. Inak by sme sa určite pohádali, iba tak pre zábavu. Jeho to strašne rozčuľuje. „A láskavo mi povedz ako je to s Alex.“
„Budem to zas opakovať. Ale nevadí. No tak.........“ všetko som mu povedal. Mike tam nikedy do toho skákal. Ako napríklad: „Podľa mňa klame. Určite nehľadali mobil pod stolom ale už to nemohli vydržať tak si to tam užívali.“ Myslel som že ho zabijem. Ale ovládol som sa. Potom sme sa už iba bicyklovali a preberali také normálne témy aké my už preberáme.
............
Neskôr som sa pozrel na hodiny. Preboha 19:00. „Chalani ja už musím ísť domov.Je 19:00.“
„To už?“ spýtal sa Lukas.
„Tak teda poďme.“ súhasil Mike.
Vyrazili sme a za pár minú sme boli doma. Keď som došiel do obývačky tak som sa radšej hneď mame ospravedlnil. „Prepáč, nemali sme pojem o čase.“
YOU ARE READING
Two views on LOVE :*
Teen FictionJedno dievča, Alex. Múdra, krásna s nepeknou skúsenosťou, ktorú by nechcel nikto zažiť. Jeden chlapec, Andrew. Inteligentný, pekný, ktorý má každú babu. Chodia spolu deväť rokov do školy. Nezdravia sa, ignorujú sa, až na písomky na ktorých Alex dáva...
