Two views on LOVE :*

22. Kapitola

NEW PART !!!!!!

„Preboha Andrew. Si v poriadku? Žiješ?“ Andrew sa pozviechal. „Som v pohode utekaj.“ Tak sme utekali. Prišli sme piaty do cieľa. „Nič sa ti nestalo? Prepáč to bola moja chyba. Nechtiac som ti podložila nohu a ty si sa podkol. Prepáč mi to.“

„V pohode. To ja som nemotorný. Ty za to nemôžeš. A vďaka tebe sme piaty.“

„Ale ja za to môžem.“

„Dobre už buď ticho. Není to tvoja vina a basta.“ povedal nekompromisne. Išla som niečo povedať ale on ma prerušil. „Nie. Opováž sa niečo povedať.“ Tak som sklonila hlavu. „Andrew. Všetko v pohode?“ spýtala sa učka. 

„Hej.“

„Dobre. Tak.. choďte si sadnúť. Pokračujeme. Teraz budete svojich partnerov nosiť na chrbte a potom sa vymeníte.“ Super. Už väčší kontakt nemôže byť. „Idem ťa nosiť prvý teraz ja.“

„Dobre. Súhlasím.“

„Vylez mi na chrbát.“ povedal a pokynul rukou na svoj chrbát. Ja tam nechcem ísť. „Veď sa neboj. Ja ťa nepustím. Keď som ťa uniesol vtedy s tými lakťami tak teraz to bude malina.“

„Vážne, podľa mňa černica.“ povedala som a začali sme sa znova smiať. Dosmiali sme sa a ja som mu vyliezla na chrbát a oblapila ho rukami aj nohami. „Pozor nieže začneš hysterčiť, že ťa tu obchitkávam. Budem ťa len držať pod zadkom aby si nespadla dobre?“

„No čo už s tebou.“ povedala som ale nebola som si tým celkom istá. Chytil ma pod zadkom a držal ma. Keď mala ruky okolo jeho krku tak bol to taký neopísateľný pocit. Ani som nevnímala kedy učka povedala štart a už sme leteli celou tentokrát telocvičňou. Vdychovala som jeho vôňu a na malú chvíľu som si zaborila tvár do jeho krásnych hnedých vlasov aby to nespozoroval. 

„Zoskoč.“ povedal mi. Hneď som zoskočila a tentoraz on musel ísť na môj chrbát. „Dúfam, že ťa nezlomím.“ povedal.

„Neboj sa. A makaj nech sme aspoň druhý.“ Vyskočil na mňa. „V pohode? Dýchaš?“

„Hej.“ povedala som a už som letela priestorom. Prišli sme druhý. Andrew hneď zoskočil ako keby som pálila. „Sme druhý. Hurá.“ povedal a zas sme si tľapli. „Tak a vy si choďte sadnúť. Ostali nám tu najlešie tri tými. Alex a Andrew, Mike a Angela, Lukas a Ruby. Posledná úloha je veľmi známa. Budete robiť fúrik. Na čiaru. Teraz budú najprv dievčatá akoby som to povedala... navygovať chlapcov až na koniec telocvične, potom sa vymeníte.“ Andrew sa dal na štvornožky a ja som mu chytila nohy. „Tri.. dva... jedna .. štart.“ Andrew išiel tak rýchlo že som mu ani nestíhala za ním utekať. Prišiel na koniec telocvične. Rýchlo sme sa vymenili. Teraz som utekala zas ja iba po rukách. Snažila som sa. Andrew nám urobil taký parádny náskok, a ja som mu ho nechcela pokaziť mojou pomalosťou. Ani som nevnimala ktorí sme iba som bežala po rukách. Keď som prešla čiaru tak som sa zvalila na zem. „Sme prvý?“

„Nie.“ počula som Andrewa.

„Prepáč mi to že som nešla dosť rýchlo... ty si nám urobil tak super náskok a ja som bola príliš pomalá.“ Andrew sa začal smiať tak som sa na neho pozrela a všimla si že Angela s Mikom ešte idú a aj Lukas s Ruby. „Prekvapenie. Sme prvý.“ Začal sa smiať. „Ja ťa raz zabijem.“ Povedala som mu ale ako náhle mi to došlo že sme prvý tak som sa rozbehla ku nemu ale v polke cesty som sa zastavila. Čo som vlasne chcela urobiť. Pozeral sa na mňa. „Snáď ma nejdeš zato zabiť.“ Nie kiežby. Preboha veď ja som ho chcela objať. Ale čo teraz to už je jedno. „Nie niečo horšie.“ Znova som sa zozbehla ku nem,u že mu idem akože  vlepiť. No namiesto toho som ho objala tak silno ako som len vedela. Tak som sa tešila že sme boli prvý že som vôbec nerozmýšľala aké to bude mať následky. „Aha takže ma mieniš postupne zadusiť?“ nesmial sa len položil svoje ruky na môj chrbát. Tak zatiaľ  sním nechcem mať nič, ale budeme snaď kamráti. Konečne sme sa od seba odlepili a ja som sa začervenala, ale snažila som sa to prekryť.  „Tak čo aspoň trochu som ťa pridusila?“

„Hej. Úplne. Nevidíš pomaly nežijem.“

„Ja zato nemôžem že som taká zoslabnutá.“ To už všetci prišli do cieľa. Angela s Mikom druhý a Lukas s Ruby tretí. „Stihli ste to za veľmi krátky čas. Urobíme vám diplomy. Teraz sa choďte prezliecť.“ 

Andrew

Mali sme telesnú. Keď som si išiel po úbor, tak som videl ako Markus objal Alex. Prečo to ja tak nemôžem urobiť? Oni spolu chodia? Všimol som si, že sa akosi často obímajú. Možno preto povedala, že nemôže. Ale prečo by ma potom pobozkala? Celý som bol z toho vedľa. A bolo to cítiť aj na telesnej. Na telesnej sme súťažili v dvojiciach. Zas som dostal Alex. No super. Mike bol s Angelou a Lukas  s Ruby. Chudák Mike, má tiež také šťastie. Hneď pri prvej súťaži som spadol, a tak aj ona. Potom tam ešte niekto robil dačo zle, a tak sme šli znova , ale pred tým sa ma Alex opýtala.  „Andrew čo ti je?“ To som nečakal. 

„Mne. Nič.“ odpovedal som jej.

„Jasné nič. Prosím povedz mi to.“ Mám sa jej to spýtať? Nie. Vlastne načo mi to je. Serem to, potrebujem to vedieť. „Ty chodíš s Markusom?“ 

„Čo ti šibe? Nie....... Počkaj ak myslíš to objatie tak to on robí vždy keď dojde ku mne. Nič medzi nami nieje. On aj ja to berieme zo srandy.“ povedala. 

„Vážne?“ spýtal som sa jej.

„Hej. Teraz to musíme vyhrať je ti to jasné? Som veľmi súťaživá. ... Myslím že aj ty.“ Tak má pravdu. Aj ja som veľmi súťaživý. A už mi ide aj o víťazstvo. „Tak poďme nato. Natreme im to.“ Dal som ruku aby sme si tľapli. Lišiacky sa usmiala a tľapla si so mnou. Pripravili sme sa na štart, chytila ma za ruku. Som bol v šoku. Pozrel som sa na ňu a ona sa na mňa usmiala. „Tri.. dva.. jedna... štart.“ zahlásila učka a my sme začali utekať. Prišli sme do cieľa druhý. Potom sme sa už celú súťaž iba smiali , až sme sa dostali do finále. Dokonca ma aj ona uniesla na chrbte, to som nečakal. Sme sa smiali aj na Mikovi a Angele, aké mali super poznámky.

 „Ako vidím Mike. Tebe plazenie nejde čo?“ smiala sa Angela na Mikovi. 

„Mám ti povedať čo všetko tebe nejde?“ odpovedal jej Mike. Angela hneď pestala do neho hučať. Ich počuť to je zabité. Potom som sa zas zrúbal. Hrozný trapas. Dokonca som ju aj držal chvúľu za zadok. Dúfam, že po tejto hodine sa už bude aspoň so mnou baviť. Nebudem na ňu tlačiť. Keď sme robili fúrik, tak sme boli prvý, ale to som hneď Alex nemohol povedať. Na tej zemi rozčapená vyzerala smiešne.

 „Sme prvý?“ spýtala sa ma.

„Nie.“ Však nebude vadiť ak si  z nej urobím trochu srandu.

„Prepáč mi to že som nešla dosť rýchlo... ty si nám urobil tak super náskok a ja som bola príliš pomalá.“ Myslel som, že to pochopí ale ona sa mi začala ospravedlňovať. Nevedel som ako by som jej to mal povedať tak som sa začal smiať. Dlhšie som to už nevydržal. Zdvihla hlavu, pozrela sa na mňa a všimla si, že sme v cieli prvý. Tak som jej povedal. „Prekvapenie. Sme prvý.“ 

„Ja ťa raz zabijem.“ Po chvíľke začala ku mne utekať a vtom sa zastavila. „Snáď ma nejdeš zato zabiť.“ Začal som sa smiať. Alebo žeby? Ona je taká, že by ma za to zabila. Ale nie tu. Ježín ,ja už uvažujem, že je vrahyňa. 

„Nie niečo horšie.“ povedala mi keď som si vyčistil hlavu. Nech mi povie čo je horšie ako vražda. Utekala ku mne akoby mi išla vlepiť. Ale vražda je oveľa horšia ako facka. Uznávam ,facky dáva dobré. Pripravil som sa na facku. Ale ona ma.... ona ma čo?

Novaaa .:P :P :P Ak budu 2 VOTES bude nova :P :P a nenahnevam sa ak bude aj viac :P :P dakujem vam za vsetko :P :P a znova chcem venovat cast... aaddeellee .. dakujem za vsetky komenty :P :P :P :P