Read my love story ✔

3.

,,Filip?"

,,Vicky" pustil moju riť a zahľadel sa mi do očí. Dala som mu facku. Ex mojej najkamošky zo základnej stál predo mnou v celej svojej kráse. Chytil si líco a začal si ho hladkať.

,,To bolo preboha za čo?" nadvihla som jedno obočie. Akože rly? On len pretočil očami.

,,Stratila si sa? Prváci majú triedu hore, na treťom." povedal a ja som začala poriadne vrieť. V tom ma niekto chytil za zápestie. Tina.

,,Ďakujeme...ehm...Filip?" povedala a usmiala sa naňho. Veď ona ani nevie na akého sukničkára sa to usmiala. Úsmev jej opätoval a obišiel nás.
Sledovala som ho až kým nezašiel za roh.

,,Vieš ty vôbec na koho si sa usmiala?" snažila som sa nekričať.

,,Myslím, že to bol Filip. Veď ty si ho tak nazvala." zasmiala sa. Ja som si plesla rukou po čele. Poznám ju menej ako hodinu ale nechcem aby skončila ako Bia- Bibiana, moja najlepšia kamoška. Cestou do triedy som porozprávala o tom čo Filip urobil Bie. Ona prikivovala hlavou a stále kecala ,,Hrozné" ,,Príšerne" alebo ,,To je kokot".

Keď sme prešli po celej chodbe tretieho poschodia a nenašli sme tam žiadnu prvácku triedu, tak som od hnevu začala kopať do skrieniek ktoré tam boli. Tina sa ma snažila upokojiť ale ja som mala takú chuť rozkopať toho debila, že som to proste nevydržala. Zrazu sa otvorili dvere od nejakej učebne. Vyšla odtiaľ nejaká stará učiteľka, ktorá vyzerala hrôzostrašne a hlavne naštvave. Poslala nás do riaditeľne, ževraj ničíme školský majetok, či čo.

,,Nemusíš ísť so mnou, veď si nič neurobila." povedala som jej a ona pokrútila s hlavou z boka na bok.

,,A prísť o stretnutie s riaditeľom? Nie, idem s tebou." usmiala sa na mňa a ja na ňu a hľadali sme riaditeľňu.

Keď sme ju našli z hlboka sme sa naddýchli a vydýchli. Zasmiali sa na tom a vsúpili. Za stolom sedel starý sivovlasý pán.

,,Dobrý deň, ako vidím tak ste tu prvý krát" povedal pretiže sme si s Tinou obzerali celú miestnosť.

,,Prepáčte ale sme prváčky ktoré zablúdili a jedna učk...teda pani učiteľka nás poslala za vami, ževraj nám poviete kde máme triedu." povedala Tina. Takže sa hráme na neviniatka, no dobre.

,,Aha. Vaše mená poprosím. Chcela som mu na to povedať nech si ich nájde sám ale ovládla som sa.

,,Ja som Martina Tinhiková a toto je Victoria...ehm..." usmiala som sa na ňu a povedala:

,, Donsnová. Victoria Donsnová." založila som si ruky na prsiach a nahodila úškrn. On len pomali nadvihoval obočie. Vedela som, že pozná môjho brata.

,,Taaak, Donsnová hovoríte?"

,,Ja si myslím, že Petra poznáte." povedala som a on sa uchechtol.

Zrazu niekto vtrhol do riaditeľne. Spomeň čerta.

,,Práve sme vás spomínali Donson!" povedal riaditeľ. Peter na mňa vyvaľoval oči. Ako dobré dieťa rodiny, ako ma nazvala Casidy, som nikdy neurobila nič čo by mi urobilo problémy. Nerada som riskovala a aj keď mám maličký problém s hnevom doteraz som sa to snažila ovládať.

,,Zašo hovoril som ti, že mi máš tykať a môžem vedieť čo tu stváraš prosím ťa skôr než ja Via?" povedal a sadol si na stoličku.

,,No vieš ja som zablúdila" žmurkla som naňho. Riaditeľ si to našťastie nevšimol. Peter sa pousmial a Tina nechápala, čo sa deje.

,,Slečny môžte ísť, vaša trieda je na druhom poschodí." prikývli sme a odišli.

,,Kto..." nedohovorila pretože som ju prerušila.

,,Brat" priama odpoveď. Keď sme konečne došli do triedy učiteľ nás zastavil vo dverách.

,,Prečo meškáte?"

,,Prepáčte ale niekto nám nadiktoval zlú adresu" prepaľovala som Filipa pohľadom. Áno ten debil chodí so mnou do triedy. On si chytil miesto kde má srdce, otvoril ústa a začal sa zosúvať po stoličke nižšie akoby som ho mojím pohľadom trafila do srdca a on umiera.

,,Prosím, pán Bontos žiadne divadielka. A vám to pre tento krát odpúšťam. Nech sa to viac neopakuje." prikývli sme a sadli si do druhej lavice pri okne. Filip sedel v poslednej lavici v strednom rade na ľavo pretože je ľavák. Bože Vicky chcela si naňho zabudnúť, nie mu robiť raňajky. Nad tou myšlienkou som sa striasla. Učiteľ nám rozdal rozvrhy a pustil nás domov.

Rozlúčila som sa s Tinou a išla k bratovému autu. Nasadla som a už sme vyrazili.

,,Som na teba pyšný Via. Prečo si bola vlastne v riaditeľni?" povzdychla som si. Nemusel to vyťahovať a to, že je na mňa pyšný neznamená, že som pyšná na seba aj ja. Áno, bol to môj plán, byť tou rebelkou ale ja taká nie som. Aspoň z časti nie.

,,Ničenie školského majetku." zasmial sa. Teda skôr sa rehotal než smial. Nechcela som mu hovoriť o Filipovi. Keď sme dorazili domov trelila som do kúpeľne aj keď viem, že rodičia chodia domov najskôr o štvrtej chcela som mať istotu, že ma neuvidia s namaľovanou tvárou.

Išla som do kuchyne po dačo na obed. Urobila som si špagety pretože sme nič nemali a extra dačo variť sa mi nechcelo. Ak by som teda vedela niečo viac ako špagety.

Keď som dojedla išla som späť hore do svojej izby. Prezliekla som sa do domáceho oblečenia a hodila sa na posteľ. Uvidela som svoj klavír ktorý je po ľavej strane postele a začala som hrať pieseň Pre Elišku od Bethomeena. Milujem ju. Potom som si vymenila veci do školy a privítala rodičov.