Vstala som skôr ako ma zobudil budík. Neznášam to, pretože potom mám obrovské kruhy pod očami. Položila som ruku na stolík veďla postele a hľadala mobil aby som sa pozrela koľko je hodín. Lenže na stolíku nebol. Ani pod vankúšom. Vstala som a išla k môjmu písaciemu stolu kde som mala kabelku zo včera. Prehrabovala som sa v nej a nič. Prevrátila som celú izbu hore nohami a stále nič. Neboj sa on sa najde. Hovorilo mi moje svedomie keď sa otvorili dvere a o zárubňu sa opieral Peter aj s mojím mobilom v ruke.
,,Hľadáš niečo sestrička?" spýtal sa ma a ja som k nemu dobehla a začala skákať pretože mi ním kýval nad hlavou. Nevýhoda je, že ja mám necelých 155 cm a on dačo okolo 180 cm. Smial sa odušu na tom ako hopkám a moje prsia so mnou.
,,Aspoň mi povedz koľko je hodín."prosila som ho.
,,Myslím, že je 7:45." povedal a pozrel sa na môj mobil. Ja som začala vyšilovať. Veď meškáme. Vytrhla som mu môj mobil a pozrela som sa na čas sama. Vážne bolo už 7:45. Hneď som utekala do kúpeľne, výhoda toho bola len jedna, aspoň nemám veľké kruhy pod očami. Nalíčila som sa pretože rodičia chodia do práce o siedmej. Prezliekla som sa a zobrala tašku a bežala do auta za mojím 'milovaným' bratom.
Do školy sme dorazili za necelých 10 minút osem, čo bol čas na zatvorenie hlavnej brány. Tina ma čakala asi pri mojej skrinke, pretože skrinky sme si mali deliť dnes ráno.
,,No konečne! Kde si bola?"
,,Brat mi zobral budík a ja som zaspala." začala som sa jej sťažovať keď práve zazvonilo.
,,Poď Vicky nemôžme predsa každý deň zablúdiť." zasmiala sa a už sme stáli pred triedou.
,,Počkaj. Neotváraj, brat ma varoval, že keď si s niekým začneš tak on to bude chcieť skončiť." povedala som a ukázala jej nech odstúpi od dverí, že ja ich otvorím.
Dvere sa otvárajú dovnútra triedy takže som stisla kľúčku a kopla do dverí. Čo keď sa na nás dačo vyleje, no nie? A mala som pravdu, dačo sa nám vylialo pred nohami. Našťastie sme čisté. Počuli sme smiech a len čo sme vošli a oni zbadali, že bez škvrnky, prestali sa smiať. Obišli sme to, Tina si sadla na miesto a ja som zobrala vedro so zvyšnou nechutnou želatinou a dala to Filipovi na hlavu. Všetci sa začali poriadne rehotať, uklonila som sa a sadla si. Medzitým dievča z prvej lavice pri dverách zatvorila dvere, myslím, že sa volá Emily alebo Emma, ako prekvapenie pre učitelku.
Vybrala som si učebnice a zošit na matiku a čakala na učiteľku.
Keď vošla stúpila priamo do toho 'želé'. Začala naberať na červenej farbe a ja som ju hneď spoznala. To je tá čo mňa a Tinu poslala do riaditeľne.
,,Kto to urobil!" skríkla a všetci ukázali na Filipa až na neho a jeho partu, tí ukázli na mňa. Pozrela sa na mňa a usmiala sa.
,,Pán..."
,,Bontos" doplnil ju Filip
,,Pán Bontos a pani..."
,,Donsnová"
,,takže pán Bontos a pani...ehm Donsnová?!" spýtala sa prekvapene.
,,Áno" povedali sme s Filipom zborovo.
,,Do riaditeľne!"
,,Ale ja za nič nemôžem!" povedala som trošku hlasnejšie.
,,Áno? No tak prečo na vás ukazovali?"
,,Pani učitaľka to je šikana" polovica triedy sa začala tlmene smiať a ja som sa zatvárila ako neviniatko. to mi vždy išlo. Vyzerať ako nevinné dieťa.
,,Dobre, ale pôjdeš tam aspoň ako svedok" povedala kľudne a ja som len prikývla.
Na chodbe bolo hrobové ticho ktoré prerušil Filip.
,,Už viem prečo si išla na herectvo. Si úžastná herečka." povedal a usmial sa na mňa tým istým úsmevom ako včera. Chcela som mu jednu vraziť ale ovládla som sa.
,,Diki" precedila som cez zaťaté zuby. Do riaditeľne som vstúpila prvá.
,,Donsnová! Vás som tu tak skoro nečakal" povedal, ja som sa usmiala a začala som hovoriť všetko vo verzii o ktorej si myslí učka, že je pravdivá. Celé vyučovanie sme sa s Filipom ignorovali. Obed sa podáva až od zajtra takže sme išli rovno domov.
Pozvala som si k nám Biu a rozprávali sme so o všetkom čo sme za te dva dni zažili. Keď som jej porozprávala o Filipovi, skamenela. Akoby vedela o ňom dačo na čo si spomenula keď som vyslovila jeho meno.
Asi si spomenula na ich rozchod pretože bola z neho (rozchodu) úplne deprimovaná ale nikomu nepovedala ako vôbec rozchod prebehol. Večer sme sa rozlúčili, navečeriala som sa a urobila som svoju večernú rutinu. Zajtra budeme mať poslednú hodinu telesnú a ideme plávať, takže sa teším pretože v šiestom ročníku základnej školy som chodila plávať.
YOU ARE READING
Read my love story ✔
Teen Fiction16-ročná Vicky konečne nastúpi na strednú školu, ktorej úlohou je vychovať najlepších hercov, spevákov a hudobníkov. Vicky je pre všetkých len malé dobré dievčatko ale chce to zmeniť. Hlavne aby neurobila hanbu svojmu o dva roky staršiemu bratovi Pe...