Read my love story ✔

9.

Ráno som vstala a som skoro spadla z postele. Aspoň som sa prebudila k životu. Spala som necelých 5 hodín. Priviazala som Viu na vôdzku a vyrazila von. Emily súhlasila, že pôjde so mnou aby sa nestal rovnaký incident ako včera. Čakala som ju pred mojím domom asi 15 minút. Medzi tým som sa prešla k jej domu, zase k môjmu a potom zase k jej a potom späť. Chcela som to vzdať a ísť opačným smerom alebo jej ísť zazvoniť, keď sa mi za chrbtom niekto ozval.

,,Čakáš na mňa? Milé od teba." Povedal Filip a keď som mu chcela niečo hnusné odvetiť ozvala sa Emily so slovami, že čakám na ňu. Filip zdvihol bradu a obišiel nás ale samozrejme nezabudol na vražedný pohľad smerujúci na Emily. Zasmiala sa a pokračovali sme iným smerom ako Filip.

,,Kde si toľko trčala?"

,,Prepáč. Ale buď rada, že som vôbec prišla skôr ako ste sa navzájom pozabíjali." Na tejto myšlienke sme sa zabavili, veď vieme kto by vyhral.

,,Aha tvoj brat s nejakým dievčaťom. Poznáš ju?"ukázala na Peťa s Broňkou či ako sa tá štetka volá.

,,Hej poznám. Nevedela som kvôli jej vzdychom spať." Zase sme sa začali smiať ako kone.

,,Hej! Čomu sa toľko smejete? A kde je Via mladšia?" Bože kde je Vianočka! A prečo mám preboha pri sebe Napoleona? Nie, nie, nie! Začala som panikáriť. Pozrela som sa smerom kadiaľ odišiel Filip. Jasné prehodil nám vôdzky. Pozreli sme sa s Emily na seba na Napoleona a potom na Filipa ktorý bol veľmi, veľmi ďaleko. Začalo sme behať, Napoleon to zobral ako preteky tak som sa cítila ako šarkan. Keď Napoleon prudko zastavil pred Filipom tak ja som letela ďalej rovno na Filipa. Zachytil ma a smial sa. Emily, keď za nami dobehla tiež sa začala tlmené smiať.

,,Ja som ti hovoril, že mi jedného dňa padneš do náruče."

,,Ty si si to naplánoval, že?!"

,,Čože? Nie. Ja nemôžem za to, že priťahujem už aj fenky."

,,Keby si priťahoval aspoň ľudí a nie psy."

Odtiahla som sa vzala Vianočku a išla domov. Emily sa na neho usmiala a bežala za mnou. Nemôžem uveriť ako môže byť každá doňho buchnutá. Nechápem ako som mohla byť aj ja.

Došla som pred dom, rozlúčila sa s Emily a rodičmi, urobila svoju rannú rutinu obliekla sa a bežala dole. Cestou som počúvala hudbu. Sľúbila som Emily, že ju odvezieme a tak sme ju cestou zobrali.

Pred školou už čakala Tina.

,,Niekde som započula, že budeme hrať nejaké vianočné divadielko a dnes dostaneme scénare." Povedala Tina a môj brat ju nespúšťal z očí.

,,Dúfam, že nebudeš Panna Mária. Tá ma totiž najviac smradľavý kostým."

,,Aspoň viem kto ho mal predo mnou." Uškliabila sa na Peťa a zborovo povedali:,,učka!" A zasmiali sa. Ja som si myslela, že tým myslí môjho brata a myslím, že si to myslela aj Emily pretože sme si prehodili nechápavé pohľady.

Scénare nám rozdávali na tretej hodine. Hlavnú úlohu vážne mala učka. Pozrela som sa na vysmiatu Tinu ktorá pozerala do blba. Ženy sa buchla do Peťa? To nie. Nie, nie, nie. Viem čo je Peter za blba a nepotrebujem aby vyspal s Tinou.

Cestou do jedálne som počula hudbu. Bola povedomá ale nevedela som si spomenúť. Keď sme s dievčatami vstúpili do jedálne zistila som, že je to Smile od Emy Drobnej. Lenže to naspievala ona ale divča ktoré sa prechádzalo po jedálnych 'piknikových' stoloch ako ich volala Emily. Začala som postupovať do rytmu a neskôr som začala spievať. Dievča mi prenechalo slovo a spolu sme dospievali pieseň. Potom prišiel riaditeľ a odtiahol si nás do riaditeľne. Cez chodbu sme prechádzali ako nejaký väzni. Dievča sa napojila na rozhlas a pustila pesničku Happy. Začali sme tancovať a ja som začala som svojimi predmetmi a mlynskými kolesami a inými gymnastický trikmi. Všetci mi začali tlieskať.