Read my love story ✔

8.

Ráno som vstala na nočnú moru. Snívalo sa mi, že sa s Filipom nechutné lížeme. Nakoniec ma nechutne lízala Vianočka.

,,Nie, nie Vianočka prestaň, prosím už dosť!"snažila som sa zotrieť jej nechutné sliny na čo iba zaštekala.

,,Neboj pôjdem ťa vyvenčiť" a už som vstala a išla sa prezliecť. Bolo asi 6 hodín keď som vyrazila z domu. Vianočku som musela prevažne nosiť pretože je zranená. Prechádzali sme sa po celej ulici, teda Vianočka sa nosila, kým sme nezastali pred Emilinym domov. Chcela som ju vytiahnuť von ale bolo príliš skoro na to aby som ju zobudila. Pokrčila som plecami a pokračovala v ceste.

Zrazu na nás vybehol nejaký labrador či pitbul či čo to bolo. Začalo to na Vianočku vrčať a ona zase na neho. Potichu som sa zasmiala pretože vidieť Vianočku vrčať bolo vtipné až do kým sa z domu, skadiaľ vyskočil ten obrovský pes sa začal hlásiť známy ale až príliš známy hlas.

,,Napoleon prestaň!" Skríkol Filip na čom som sa zase zasmiala. Keď nad tým tak rozmýšľam tak sa smejem v jednom kuse.

,, Histórii nerozkážeš ty blbec, vieš to, že?"spýtala som sa ho na čo sa usmial.

,,Napoleon je môj pes keď si si nevšimla ale zase ja som si nevšimol, že ty nejakého máš." Zabával sa na mne.

,,Mne to došlo, že je to meno psa! Veď sme ho spolu s Biou venčili! To bola len irónia!"začala som po ňom kričať.

,,Ty nepochopíš moju iróniu a ja zase tvoju a na to venčenie si pamätám pretože si stúpila do jeho hovna."značne sa na tej spomienke zabáva dodnes. Napoleona si zapol na vôdzku a pozrel sa na mňa so slovami: ,,Ideme?" On si hádam myslí, že s ním budem venčiť zase Napoleona aby som mu zase stúpila do sračky? Ani náhodou!

,,Ehm...kam?" Ach bože!

Rozčulolovalo sa moje svedomie.

,,Nooo...venčiť?"a zamával mi vôdzkou pred očami.

,,Hahaha, veľmi vtipné." Položila som Vianočku na zem a spýtala sa jej:

,,Zvládneš to?" Vianočka si protestne sadla na zadok, vyplazila jazyk aj keď bohvieako teplo nebolo, pozrela sa na mňa a zaštekala na znak, že ju môžem jedine tak ťahať po zemi. Pokrútil som hlavou a zobrala späť na ruky.

,,Takto sa skôr nevylieči." Povedal náš veľký odborník na psi. Položila som ju späť na zem dala vôdzku Filipovi, zobrala si vôdzku Napoleona a išla smerom ku náš mu domu.
,,Tak sa ukáž všeznal..." Nedopovedala som pretože mi na nohe ležala Via. Pozrela som sa na Filipa ktorý sa uškŕňal od ucha k uchu ako slniečko s prekríženými rukami na hrudi.

,,Tadá!" Skríkol a pozrel na Viu.

,,Odkiaľ má vlastné to zranenie?" Spýtal sa keď sme sa pohli. Rozpovedala som mu včerajšok a on len pozeral na Napoleona. Keď som skončila a stáli sme pred mojím domom tak som čakala ako má začne chváliť aká som hrdinka alebo tak dajak. On sa usmial a poškrabal sa za krkom.

,,Vieš Via...ja som si najprv myslel , že Vianočka je špinavá, ostríhaná, malá ovca a nie pes." Usmial sa na mňa na čo som otvorila ústa dokorán. On si myslel, že Via je ovca! Využil moju ducha-neprítomnosť a odišiel. Došla som dnu asi po 5-tich mrznúcich minútach dnu ešte stále s prekvapenou tvárou, čo zaujala viac zvedavých tvári.

,,Čo sa stalo Vicky?" Spýtala sa ma mamka kým v kuchyni nám robila desiatu.

,,On si myslel, že je to ovca... On si myslel, že je ovca..." Hovorila som potichu s prekvapeným podtónom.

,,Čo hovoríš? Nepočujem ťa! Milan?! Už môžeme vyraziť?" Spýtala sa mamka ocka.

,,Iste drahá!" Odkričal jej späť. Via zatiaľ odbehla do svojho pelechu v mojej izbe ale ja som tam stála ďalej. Prečo som z toho tak paf? Prečo z toho poriadne nerozmýšľam? Prečo som stretla práve jeho? Pýtala som sa samej seba.

Z tranzu má dostala až mamina pusa na čele. ,,Tak mi ideme, pá!" Povedala a už jej nebolo.

,,Hahaha...on si...hahaha...fakt si myslel, že je to ovca? hahaha." Peter sa smial ako o život keď som mu to všetko povedala, no nie úplne všetko ako napríklad to s tým príbehom o hovne.

Tina na mňa čakala aj s Emily pred školu. Vyčítala mi, že stupidnejšiu výhovorku by som nevymyslela ani ja ale hneď zmenila názor keď som učke dala ospravedlnenku a zatlieskala mi. Potom som sa už len hádala s Filipom kto je lepším majiteľom psa.

Obed som prehltla so zapchatým nosom, vyvenčila s Tinou Vianočku, napísala úlohy, písala som si s Tinou a Emily do pol noci, počúvala Petrou sex s nejakou Braňkou či Broňkou či ako sa volala -netuším ako to,že rodičom to nevadí- a nakoniec zaspala.

O asi 1 ráno som sa zobudila na to, že Vianočka kňučí. Otvorila som jej dvere od izby potom od dverí vedúcich na záhradu za domom. Via sa vicikala. Lenže som bola tak unavená, že som sa zabuchla a náhradné kľúče sú v predu pod kvetináčom. Zobrala som Vianočku, teda dúfam, že Vianočku a nie nejaký krík zo záhrady, na ruky a išla dopredu. Pouličné lampy mi posvietili na osobu stojacú pred našou bránkou.

,,Filip? Čo ty tu v takú neskorú nočnú hodinu?" Spýtala som sa ho keď som zistila kto to je.

,,Lovím pokémony a tu je ich najviac." Myslela som si, že si zo mňa robí srandu ale na displeji mobilu vážne svietilo Pokémon GO.

,,Ty si šialený!" Vyhŕkla som.

,,Pšššt. To hovorí tá čo jedného drží v ruke." Pošepkal, nastavil mobil smerom k Vianočke a hodi 'pokébal'.

,,Super! A mám ho!" Pošepkal a išiel smerom domov. Aj ja som sa vrátila do postele položila Viu vedľa mňa a zaspala.