Read my love story ✔

6.

,,Kto si?" nič iné ma vtedy nenapadlo.

,,Mohla si ho aspoň slušne pozdraviť Via"

,,Čo ty vieš o slušnosti Peter!" drzo som mu odpovedala ale snažila som sa ovládať a nekričať.

,,A ty by si nás mohol zoznámiť." pridal sa neznámi.

,,Ach" povzdychol si a pokračoval

,,Via Tian. Tian Via. Šťastný?" Tian prikývol.

,,Tian?" spýtala som sa pretože mi to meno nedávalo žiadny zmysel.

,,Áno" spýtal sa ma akoby som niečo potrebovala.

,,Nie, nie len som rozmýšľala ako to meno vzniklo...Tian." obaja sa začali smiať.

,,Som Sebastian."

,,Aha, ja som Victoria.." podali sme si ruky a Sebastian povedal:

,,A ja som si myslel, že tvoje celé meno je violončelo!" chalani spustili smiech a ja som sa snažila zachovať chladnú hlavu.

,,Nieeee ale viem hrať na klavíri." povedala som, preložila si ruky na prsiach a škodoradostne som sa usmiala.

,,A máte doma klavír?"

,,Hore. Je v mojej izbe ukážem ti čo dokážem" šibalsky sa usmial a hneď išiel za mnou ,,na klavíri" dodala som a on z toho vydedukoval ešte väčší úškliabok.

,,Takže ty si klavírny typ. Zaujímavé." buchala som ho do ramena lebo skôr do lakťa pretože bol obrovský.

,,No dobré už mi ukáž ten klavír." práve sme zastali pred mojou izbou. Otvorila som dvere a ukázala na klavír.

,,Tadaaa" povedala som na čom sme sa všetci zasmiali.

,,No takže ja idem urobiť chlebíčky, aj keby to mala robiť Via, pretože je ženská ale čo už. A inač nieže mi opicháš sestru Tian lebo skončíš v hrobe." s Tianom som prevrátila oči.

,,Oj drž hubu, braček." posledné slovo som povedala tak sladko až aj mne z toho bolo zle.

,,Bo čo? Príde si po mňa Filip? Tvoj princ na bielom koni?" no to už prehnal. Začala som na neho chŕliť nadávky ako sopka lávu. Tian si medzi tým sadol za klavír a začal hrať, čo iné než Pre Elišku. Stíchla som. Bol výborný. Brat sa radšej spratal do kuchyne než by riskoval ďalší môj výlev.

,,To mi robíš naschvál!" povedala som so smiechom v hlase. On na mňa nechápavo nadvyhol obočie.

,,Je to moja obľúbená skladba.". Vysvetlila som mu.
Sadla som si na sedačku ku nemu a začala hrať Faded. Zrazu sa ma spýtal nečakanú otázku.

,,Kto je Filip? Len prosím nekrič na mňa." povedal a usmial sa.

,,Kamarátkin bývalý, ktorý mi lezie na nervy a je to môj spolužiak." povedala som stručne.

Potom sme na na seba len ticho pozerali. Začala som zase hrať Faded ale teraz som pridala aj slová.

,,Krásne spievaš." povedal a ja som si uvedomila, že spievam. Začala som sa podobať paradajkám, poďakovala som ale vtedy prišiel Peter.

Keď prišiel premiestnili sme sa do obývačky. Medzi tým o 16:00 prišli rodičia ale nechali nás na pokoji. Jedli sme a rozprávali sa. Až o 23:05 som išla spať a Tian odišiel. Keď som už ležala v posteli prisadol si ku mne Peter.

,,Páči sa ti" nebola to otázka skôr to znelo akoby mi to oznamoval.

,,Kto Seb? Nie."

,,Tak prečo už má nové pomenovanie?" narážal na to ako som ho teraz nazvala.

,,Teraz som si to vymyslela." povedala som, on si len povzdychol a odišiel. To je všetko čo chcel? Pokrčila som ramenami, zatvorila som oči a zaspala.