Read my love story ✔

20.

Zababušila som sa do perín svojej postele až po uši. Ako ja len milujem tú krásnu vôňu...moču?

,,Vianočka!!!"skríkla som tak až to bolo počuť u susedov.
Vyskočila som z postele a popratala sa k písaciemu stolu po mobil. Vybitý. Super úžastné. Asi preto mi nezvonil mobil. Alebo by mohla byť sobota? Prehľadala som celú izbu pri pokuse nájsť nabíjačku. Presne som vedela kde bude ak nie v mojej izbe. Vykročila som na chodbu a skríkla. Zase. Ja mám teda hlasivky.

,,Peter! Vrať mi moju nabíjačku!" vtrhla som mu do izby a prečo nie, musel sa tam nachádzať aj môj 'boyfriend'. Škoda, že ma musel vidieť s metlou na hlave a v tričku zo štvorilky a gatiach. To tričko mi je ešte stále veľké. Ja vážne neviem či ich vytvárali na mamuty či si mysleli, že máme rozmery najedeného Petra alebo to vytvárali na metre štvorcové.

,,Ja nemám tvoju nabíjačku."povie s kľudom.

,,Ale máš."protestujem.

,,Mám iba svoju."

,,Ty idiot, veď na svojej si zničil konektor!"poviem a začnem rozmetávať rukami.

,,Dievča sa vyzná."pritaká Tian. Obaja sa naňho pozrieme vraždiacim pohľadom. Pozrie sa späť na telku a do úst si vopchá ďalší kus dorita. Peter sa pozrie späť na mňa.

,,No aj tak smola. Práve sa nabíja Tianov mobil. Snáď mu ho nevybereš zo zástrčky?"pokrčí plecami a pozornosť upriamiť na telku presne ako oso a vedľa neho.
Prejdem okolo nich a vyberem nabíjačku zo zástrčky. Nestrácam čas oepojovaním Tianovho mobilu a poberám sa preč. Prejdem im pred obrazom obrazovky a poberám sa preč.

,,Sis, choď preč s tým svojím veľkým zadkom, nevidím cez teba na obrazovku."vyplazím mu jazyk a otváram dvere ktoré neviem kedy sa zatvorili.

,,Tian bere ti mobil." povie bez záujmu. Tian zdvihne zrak a pozrie na mňa. To ho naštartuje a už je skoro pri mne. Stihnem mu zavrieť dvere pred nosom. Poberiem sa ku schodom a švihom ich beriem po dvoch dole do kuchyne. No namiesto kuchyne si to zamierim do obývačky. Tian sa spustí po zabrádli a keď sa za ním obzriem potknem sa o prah dverí deliaci obývačku a chodbu. Našťastie mojmu bolestivému pádu zabránili Tianove ruky.

,,Nechceme aby si skončila ako pred niekoľkými dňami."narážal ma tú moju extra migrénu alebo ako to nazval Peter.
Zrazu sme započuli ako niečo silno spadlo na zem a rozbilo sa.

,,Ale noták deti! To musím byť vždy pri týchto vašich...Výlevoch citov? Nemôžte tú vašu 'modernú' romantiku robiť niekde inde?"moja mama.

,,Dobré ranka pani Donsnová!" pozdraví ju Tian a zdvihne ma na vlastné nohy.

,,Ránko Sebko."odzdraví sa. Mama si kľakne a začne zbierať črepiny z podšálkového tanierika. Kľaknem si k nej a pomôžem jej ich pozbierať.

,,Tak ja idem späť za Peťom." zakíve nám a už ho niet.

,,Čo je medzi tebou a Sebkom?"spýta sa ma mama po dlhom odmlčaní.

,,Nič. Len nechcel aby som spadla. Znova." prikývla na znak pochopenia a odniesla črepiny do koša. Ja som sa otočila a zobrala si nabíjačku ktorá už nebola spojená s Tianovým mobilom.
Nabijem si mobil a zavolám Bii, či nejde von. Pokrčím plecami a poberiem sa do svojej izby.