Read my love story ✔

13. Nezvaná nášteva (pokračovanie)

Objavila som sa v tmavej miestnosti. Aspoň myslím, že to bola miestnosť. Všade navôkol bola čierna čierňava. Asi ešte odpadávam. Pomyslela som si. Začala som sa obzerať, či náhodou niečo neobjavím. Hlava ma bolela len som ňou pohla, počula som plač. Niekde na kraji sedelo dievča ktoré sedelo, rukami si držalo nohy a plakalo do kolien. Malo na sebe dlhé, široké, červené tričko, kvôli tomu, že zo seba urobila klbko nevydela som, či má nejakú podtlač alebo nie. Mala čierné legíny ktoré boli zmáčané od jej sĺz a na nohách mala čierne tenisky. Jej dlhé svetlo-hnedé vlasy jej zakrívali tvár. Mala dosť podobné vlasy ako ja, povedala by som, že vydím svoju staršiu kópiu. Porozhliadla sa a zbadala ma.

,,No konečne. Prepáč, že som si ťa zavolala v taký okamžik a je mi predom ľúto, že si o tebe budu asi myslieť, že si slaboška ale potrebujem ti niečo povedať."

,,Ako?"nechápala som jej výkladu.

,,Tak stručne."povedala a postavila sa. Mala krásne tmavomodré oči ktoré boli ešte od jej sĺz. ,,Mám poslanie. Teda my štyria máme poslanie..."

,,Aké poslanie? Ktorý mi štyria? Čo tu robím? Ako som sa sem dostala?"chitila som sa za hlavu. Rozdunela sa mi a zatočila.

,,Prestaň lebo sa zobudíš a nič nezistíš."povedala a chytila ma za plecia.,,Chápeš?" mierne som prikívla.

,,Takže som Nina. Naším poslaním je slúžiť poslovi diabla. Tým nás myslím teba, mňa..."zase nedohovorila pretože som musela pýtať ďalej.

,,Posol diabla? Kto si ty?"zase sa mi rozkrútila hlava ale tentoraz som spadla, našťastie ma Nina pridržala.

,,Pozri. Nemám veľa času a ty mi to neuľahčuješ."posledné slová sa mi už strácali až som sa nakoniec sobudila v mojej posteli a prudko sa posadila a skríkla:,,Nina!"

Veďľa mojej postele stál môj brat ktorý na mňa šakovane pozeral a moja mama ktorá sedela na posteli a potláčala slzi. Nechápala som to. Čo sa to deje?

Straaaaašne sa ospravedlňujem za brutálne krátku čásť 😢 ale sľubujem, že dnes ešte jedna.😘