Read my love story ✔

22.

Bia bola najprv v šoku a neskôr sa nacapila na stenu vedľa môjho okna. Kebyže som nezamrzla na mieste, urobila by som to isté. Čo akože robí na našom dvore? Pýtalo sa moje svedomie.
Smial sa s mojím bratom a 'mojím priateľom'. Na čom? Neviem. Zrazu svoju tmavovlasú hlavu otočil ku môjmu balkónu. Snažila som sa mať tvár viac kamennú ako múry nášho domu ale moje líca si mysleli niečo úplne iné. Naberali farbu paradajkového pretlaku, ktorý vyrába moja stará mama a mne, samozrejme, chutí. Lenže teraz nebol čas na myslenie na výborný pretlak mojej starej mamy ale na to, prečo preboha ide dnu?

,,Bia, myslím, že nejde cez dom na ulicu." poviem a otočím sa k nej.

,,Zleziem po rúre." povie a rozbehne sa k rohu balkónu kde sa nachádza odtoková rúra.

,,Čože? Šibe ti?" skríkla som po nej ako Petrovi v to ráno keď mi zobral mobil, čiže aj budík. To je taký retard... Ale späť k Bii.

,,Áno." prelezie zábradlie a chytí rúru.

,,Bia, veď sa bojíš výšok."

,,Viac ako výšok sa bojím stretnutia s Filipom." zrazu sa jej noha pošmykla a jej nechty poškrabali plech odtokovej rúry. Zvuk bol piskľavý čo zaujalo pozornosť Petra a Sebastiana. Ich hlavy sa vystrelí do nebies a pohľad zapichli na Biu. Bia mala na sebe sukňu čo bolo dosť zvláštne, keďže sme mali najskôr v pláne ,že pôjdeme von a je dosť zima na november.
Peter si zakryl oči rukou.

,,Bia, tvoj zadok je veľmi príťažlivý ale nemusíš ho vystavovať." povedal môj úprimný braček.

,,Kde, aký zadok?" spýtal sa Tian a začal sa obzerať za svojími chúťkami až mu pohľad spočinul na moje najlepšej kamarátke.
Bia sa pozrela na mňa a trochu sebou myhla. Zľakla som sa a pobehla k nej aby som ju chytila za ruku a vytiahla späť na balkón skôr ako spadne. No, osud to chcel po svojom a Bia začala padať. Zrazu mi čas strácal na rýchlosti. Vydela som ako sa moja kamarátka pokúša znova chytiť niečoho aby nespadla, počula som každý úder svojho splašeného srdca a volanie o pomoc. Ako na reflex som pribehla k zábradliu  a trochu sa zatackala pri pokuse dosiahnuť ruky svojej kamarátky. Vedela som, že je neskoro a že ja ju už nezachránim.
Moje výčitky vyriace mojou hlavou zastavili ruky drziace Biu. Tian ju zachránil pred bolestivým pádom. Nastalo ticho, ktoré sa mi nepáčilo. Zacítila som drobné pichanie v hrudi pri pohľade na očný kontakt Bii a Tiana. Vedela som, že iba hrám chodenie s Sebastianom, no trochu som sa vžila do mojej úlohy. Čo znamená, že som trošku žiarila na moju kamošku.

Čo keď ji ho skutocne nezaslúžim a nakoniec skončí s prosbou pri kolenách mojej najlepšej kamarátky?

Teraz by som svojmu svedomiu vynadala za scenár ale neurobím to. Prečo? Pretože poznám svoju kamarátku.

Trošku kratšia časť. Snáď nevadí.