Read my love story ✔

16.

,,Áno môžeš, no vlastne ideš práve vhod."povedala som Bibe a pozrela sa na Filipa škaredým pohľadom.

Filip sa na mňa pozeral s vyvalenými očami a celý bledý. Asi mu bola táto chvíľa fakt nepríjemná.

,,No čo Filip? Zrazila som ti ego z 1 na 0? Nevieš sa ani pozdraviť?"bola fakt nasraná a hnusná.

,,Kedy sa z nežnej slnečnice stala taká potvora?"mieril otázku na Biu, ktorá spustila ruky k telu ktoré mala prekrížené na hrudi. Slnečnica ju volal keď spolu chodili. Mne to prišlo smiešne ale Bibe tá prezívka prirástla k srdcu.

Po lícach sa jej začali tiecť malé potôčiky sľz.

,,Vypadni."povedala potichu ale ostro. Filip si všimol tie potôčky a približoval sa k nej:,,prepáč, ja som..."

,,Vypadni!"to už zvrieskla až zavolala doktorov. Jeden z nich sa priblížil ku mojej posteli.

,,Je všetko v poriadku?"spýtal sa starostlivo.

,,Inak zostáva vám už iba necelá polhodina na návštevy a ešte jedna osoba čaká pred dverami."

,,Prosím nech to nie je môj brat. Lebo keď ho uvidím skončí na lôžku vo vedľajšej miestnosti."povedala som načo sa Bia začala smiať. Podišla ku mne a sadla si na miesto kde sedel Filip, ktorý je už dávno preč.

,,Podľa všetkého to nie je vaša rodina ale môžem ho sem poslať už teraz ak chcete."

,,Nie. Chcem byť chvíľu iba s touto tu."ukázala som na Biu.

,,Ako chcete. Nechám vás tu osamote s vašou partnerkou a čakajúceho nechám čakať."to sme nevydržali a spustili strašný rehot.

,,O-ona nie-nie je moja partnerka."smiali sme sa a smiali až to vyhnalo doktora z izby.

Potom sme sa bavili iba o hovadinach ako je napríklad IQ doktorov. Takto sme sa rozprávali asi 27 minút a na neznámeho mi zostalo 2-3 minútky.

Bia odišla a počula som kroky smerujúce k mojej izbe. Bola som zvedavá. Zrazu mi pipol mobil.

Bibuška❤:ty sa poznáš s takým kusom? Zoznámiš nás! :3

Netušila som koho myslí ale nechala som to tak.

,,Tuky-tuk. Neruším?"

,,Tian? Čo ty tu?"

,,Čakal som kedy ma pustia. Tá sestrička ktorá práve vyšla hovorila, že mám povolený vstup dovnútra...teda do izby chápeš?"snažila som sa nesmiať ale proste to nejako nešlo.

,,Čomu sa smeješ? Vyzerám smiešne?"

,,Čože? Nieeee...ty nikdy. Lenže ta sestrička nebola sestrička ale moja komoška."

,,Aha...ou a doniesol som ti scénar na tú vianočnú hru. Už tam máš všetky obsadenia a trochu pozmenení text."

,,Diki. Hej škrečok."

,,Kde?"

,,Ale nieee...ty si škrečok."

,,Prečo?"

,,Ja neviem."

,,Tak keď zistiš povedz."

,,A prečo si mi to doniesol ty? Veď nie si ani ten istý ročník?"

,,Hodil to po mne ten chalan čo tu bol pred 'sestričkou'."zasmiali sme sa.

Keď dorazil doktor Tian mi ešte pripomenul, že mám zistiť prečo som ho nazvala škrečok. Potom zmizol za dverami. Chvíľu som študovala scénar a potom sladko zaspala.