Read my love story ✔

10.

Prepáčte ale včerajšia část sa mi vymazala ako som si dnes všimla. Takže tu máte jej kópiu.😝😝

Došli sme do riaditeľne rýchlim tempom. Riaditeľ si sadol na svoju starú kancelársku stoličku, oprel si lakte o stôl a spojil dlane.

,,Takže, budem hádať slečna Donsonová..." začal ale stíchol keď ho prerušila dievčina ktorá si medzi tým sadla na stoličku oproti riaditeľovi a vyložila si nohy na stôl.

,,Donsonová! Ty si Vicky? Veľmi ma teší!" zhíkla a podala mi ruku.

,,Áno, aj mňa teší. A ty si?"

,,Slečna Walker"dokončil riaditeľ.

,,Som Tamara ale stačí Tara, neznášam keď ma niekto volá Tamara."to meno u nás doma padlo nie raz. Hlavne keď som pristihla Peťa odchádzať z domu alebo keď mama kritizovala, že Peter s Tarou trávi viac času ako s učebnicami.

,,Takže, keby som mohol pokračovať. Slečna akú výhovorku máte tentoraz? Šikana? Alebo ste sa statili?" Tara sa dlmene smiala do dlaní ktoré mala položené na ústach.

,,No ja...ja som...bola som..." nevedela som čo povedať. Tara zvíšila hlas v rozhlase na ktorý sa pripojila ale riaditeľ ju zahriakol.

,,Sleçna Walker bola by ste taká láskavá a vypli to? Alebo vám mám zobrať aj tieto slúchadlá?"

,,Ale Sašo. Vieš, že tých slúchatiek máš pre celý prvý ročník. Načo ti budú ďalšie?"

,,To si...ehm, pardon...to ste hovorili aj minule a je vám obom jasné, že zostávate poškole, že?" škodoradostne sa usmial.

,,Tak to nie! Bez Pe..."zasekla sa a pozrela sa na mňa. ,,Ehm, bez pedikúry nie!" naspäť sa pozrela na riaditeľa. Vždy som vedela, že medzi mojím bratom a ňou dačo určite je ale, žeby sa za to hambili tak to nechápem. Prečo nedopovedala meno môjho brata ale zasekla sa a zahovorila to? Bude mi to musieť niekto vysvetliť. Aspoň myslím, že chcela povedať jeho meno.

Riaditeľ zistil čo lieta vo vzduchu, stačil tlačítko na mikrofóne od rozhlasu a povedal:,,Peter Donson! Do riaditeľne!"

A zase sa na nás uškrnul. O 3 minúty vo dverách stál Peťo. Je dosť prekvapivé, že sa ešte nachádzal na pozemku školy keď je už poobede. Asi čakal na mňa. Milé.

,,Ahoj sestrička a..." zasekol sa. Všetci sa dnes zasekávajú. Preglgol a obrátil sa na riaditeľa. ,,áno?" spýtal sa.

,,dnes ste všetci poškole!" vyhlásil s úsmevom na tvári od ucha k uchu.,,pravdaže aj s pánom Bontosom." dodal. Stuhla som a vypúlila na neho oči. Tote dve hoveda sa na mne začali smiať dobre, že Tara nezpadla zo stoličky.

,,Peter ty sa nesmej! Vyzeral si rovnako hneď ako si zbadal Taru v mojej prítomnosti!"už som kričala a pre lepší efekt som sa postavila na stoličku a ukázala na Taru. Prestal sa smiať. Dokonca aj Tara.

,,Ehm, ehm." odkašľal si riaditeľ. ,,a hybajte do poškoláckej triedy."

,,Ale ja musím ísť vyvenčiť psa!"povedala som pohotovo, keď tie dve polena mierili k dverám.

,,Nie je to môj problém." povedal a už som stála na chodbe. Ani nevie ako som sa tam dostala a už som bola zase niekde inde. V poškoláckej triede teda v druháckej triede už v poslednej lavici sedel Filip.

,,Deti, musím sa s Tarou vážne porozprávať. Osamote." to posledné slovo zdôraznil a vykopol nás z miestnosti. Zostala som na chodbe stáť ako omámená. Takto som tam len tak stála asi 10 minút.

,,Krásne spievaš." ozval sa po krátkej chvíli mlčania. Chcela som mu na to dačo odfrknuť ale to už k nám mieril Tian...

Ďakujem za prekročenie hranice 200 zhliadnutí. Snáď sa vám táto čásť páčila. Keby ste chceli dačo pozmeniť tak stačí napísať do komentu.😘