Read my love story ✔

7.

Ráno som vstala na otravný zvuk svojho mobilu. Spravila som svoju bežnú rannú rutinu. Tým, že rodičia boli už dávno v práci mi dosť pomáha pri chystaní sa do školy. Zostávalo nám ešte 10 minút do odchodu tak som si zapla telku.

,,Čo tu tak vysedávaš? Musíme ísť. So Šaňom si už nemáme čo povedať."

,,Nevolal si naposledy riaditeľa Zašo?" Spýtala som sa ho keďže si to ešte teraz pamätám.

,,Vtedy som sa pomýlil" odpovedal a mávol rukou aby som  to nechala tak. Vypla som telku a už išla za ním do auta. On sa snáď vie teleportovať či čo.

Vyrazili sme a ja som až vtedy zistila, že som si zabudla slúchadlá. Pozerala som von oknom keď som zbadala ako nejaký pán kope do šteniatka.

,,Zastav! Peter zastav!" Kričala som na Peťa na čo on odparkoval na kraj cesty. Otvorila som dvere ani som sa neobťažoval ich zatvoriť.

,,Prestaň! Okamžite prestaň kopať do toho neviniatka!" Rútila som sa na neho ako naštvané tornádo. Keď má zbadal prestal a utiekol. Zbabelec. Šteniatko ku mne došlo od krvi na brušku a s labkou vo vzduchu. Keď už bolo tesné pri mojej nohe zvalilo sa na bok a zakňučalo. Zobrala som ho na ruky a odniesla ho do auta. Peter na mňa pozeral ako na spasenie.

,,Na veterinu. Peter prosím." Pozrela som sa na šteniatko. Povzdychol si a vyrazili sme. Došli sme na veterinu a keď zbadali mňa s maličkým v rukách všetci lekári bežali k nám. Zobrali prcka a viedli ho na ordinačnú sieň(nwm ako to napísať😝). Po hodine a dačo za nami prišiel lekár.

,,Vianočka je vaša fenka?" Ani som si nevšimla, že to je fenka.

,,Nie my sme len zbadali ako ju dakto kope a tak sme ju zachránili."

,,Ona ju zachránila. Nebyť mojej sestry tak si to ani nevšimnem." Povedal Peter a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opetovala.

,,Vianočka je vám vďačná za váš čin. Podáme tresné oznámenie na majiteľa, ktorého meno máme z čipu ako aj meno fenky. Vianočka bude premiestnená do útulku pokiaľ si ju nechcete zobrať samozrejme." Pozrela som sa prosebne na Peťa.

,,Dáte nám prosím ospravedlnenky za záchranu a ubytovanie Vianočky?" Spýtal sa Peťo doktora a ja som začala písať.

,,Samozrejme pán Donson" mená si už pán Wiliam zistil tak ako mi jeho. Odišiel a doniesol nám ospravedlnenky aj s Vianočkou.

,,Ďakujeme. Via jedna, Via dva ideme domov." Zasmiala som sa na tom a Wiliam nám dal inštrukcie ako sa o zranenú starať.

,,A aké je to vlasne plemeno?" Spýtala som sa doktora.

,,Je to pudlík. Jej rodičia boli biely a čierny pudlík takže ona nie je špinavá ale je sivá." Povedal. Cestou domov sme rozmýšľali kde bude spať a ako to povieme rodičom. Pretože sme mali niekedy psa -ale ja som na svete ešte nebola- máme nejaký pelech a misky.

Keď sme dorazili z povali sme vybrali pelech a misky, očistili ich a dali do mojej izby. Keď prišli rodičia tak sme im vyrozprávali ako to bolo a oni Vianočkou prijali. Ale podľa mňa len z ľútosti. Vianočka si svoj pelech obľúbila. Keď som zapla mobil ktorý som si vypla v aute cestou do školy mi prišlo viac ako 10 tisíc správ. Od Tiny od Emily a od Filipa.

Tina: kde si?
Tina: ozvy sa prosím...
Tina: keď neodpovies tak skočím z okná
Tina: skacem
Vicky: neskáč prosím

Emily: kde toľko trcis?
Emily: tina chce skočiť z okná!
Emily: tina chcela aby som ti to napísala mesiace z okná ale chce zabiť Filipa
Vicky : nech ho zabije

Filip: Vicky pomoc keď sa Tine neozves zabije má!
Vicky: to nevadí. Chýbať mi nebudeš.

Potom sme si ja,Tina a Emily vytvorili skupinu a ja som im rozpísala môj deň. Písali sme si do 10-siatej v noci až sme všetky zaspali.