Aká je možnosť, že sa VEČER, v JAPONSKU, na asi tej najväčšej možnej lodi, zatúlam? Asi jedna z miliónov. No mne sa to predsalen podarilo. Bravó, Rosalie, zatlieskaj si!
Vravela som ti, nech na neho radšej počkáš, no ty nie, ty si sa musela ísť pozrieť na vnútrajšok lode a skontrolovať, či netrpíš morskou chorobou.
A čo ak by som trpela? Nechcem, aby mi bolo dva týždne nevoľno!
No, tak už vieš, že ňou netrpíš a mohla by si vyjsť z tej lode. Dohodli ste sa, že sa stretnete pri vchode na mostík a on bez teba určite nenastúpi. A loď o pár minút štartuje! Snáď nechceš, aby odštartovala bez Gerarda!
Povzdychla som si a snažila sa predrať pomedzi ľudí. Bolo ich tu hrozne veľa a všetci šli opačným smerom než ja. A ja len dúfam, že idú smerom od východu a nie k nemu. Lebo keby šli k východu, ja by som smerovala na koniec lode a tým pádom určite nestihla za Gerardom prísť v čas.
Nejakým zázrakom som sa ocitla asi desať metrov pred východom a už som mala na obzore aj mostík, ktorý spájal túto obrovskú železnú veľrybu a pevninu, keď loď zrazu zatrúbila.
Sakra! Štartujeme.
Rozbehla som sa a zbadala Gerarda, ako sa okolo seba nervózne obzerá. No tak, Gary! Tu som! Nastúp! Chcela som kričať, no nepočul by ma. Napadlo ma, že by som mu zavolala, a tak som si z vrecka rýchlo vytiahla mobil a chcela za behu vytočiť jeho číslo, no do niekoho som narazila, spadla a mobil mi vypadol z rúk.
Trošku sa mi zatočila hlava a niekto mi pomohol postaviť sa. Bol to ten, do ktorého som narazila.
„Are you okay, madam?" spýtal sa ma po anglicky nejaký šikmooký a ja som prikývla. Zo zeme som zodvihla mobil a pozrela sa, či tam ešte Gerard stojí alebo už nastúpil. Keby len vedel, že som na lodi, už by bol dávno nastúpil. Mala som mu povedať, kam idem.
Keď som ho zbadala, uvedomila som si dve veci. Prvá, že som ho rozoznala podľa jeho červených vlasov a tá druhá, že som ho musela rozoznávať podľa vlasov, lebo mu nevidím do tváre, je moc ďaleko. Loď už totiž vyštartovala.
A ja som v prdeli.
Ta-ta-ta-táá... ta-ta-ta-tááá *zastrašujúca znelka*
Tak čaute, Rosald is back!
Čo si myslíte o prológu? Mne sa celkom páči, lebo prológy mi moc nejdú, ale tento nevyzerá tak hrozne. Dúfam. :D
Toť na dnes vše. Baj, bááj! ☺
PS: houp ju lajk it ♥
YOU ARE READING
Hej, Parkerová! 2 ✓
FanfictionDruhé časti príbehov bývajú zvyčajne nudné, nemyslíte? Ja si myslím, že hej. A bude aj toto nudné? Ak sa vám zdá chvíľková samota, nevera, hádky, možné tehotenstvo a komplikované získanie požehnania nudné, tak potom hej... je to nudné. Naša komická...
