Hej, Parkerová! 2 ✓

- 19 -

Zo stojana som zobrala pár polien, otvorila sklenené dvierka a hodila ich tam. Potom som zobrala akúsi flaštičku, ktorá bola zelenej farby a na sebe mala nálepku s názvom a obrázkom ohníka, a snažila sa ignorovať Lisinu prítomnosť.

Naliala som tam jej obsah a dúfala, že toho bude dosť.

Nakoniec som zobrala zápalku, zapálila ju škrtnutím o krabičku a hodila ju medzi polená.

Niečo sa však pokazilo.

Niečo bolo inak, než malo.

Zrazu to celé buchlo a mňa oviala vlna tepla a popolu. 

Rýchlo som od krbu odskočila a oči si začala pretierať prstami. Keď som sa pozrela na svoje ruky, boli celé čierne. V ústach som cítila pripáleniny a v nose tak isto.

Lisa zatvorila krb a podišla ku mne. „Prvá chyba bola, že si krb najprv nevyčistila a nahádzala si tam drevo, ako keby to bolo úplne jedno. Druhá chyba bola tá, že si tam naliala moc zápalnej látky. Stačilo za viečko, no ty si tam dala celý pohár. Tretia chyba bola si dnes oblieť také pekné šaty, ktoré si už zrejme neoblečieš."

Ako len povedala poslednú vetu, pochopila som, že si s ňou sadnem veľmi dobre. Bola vážne milá a zmysel pre humor jej nechýbal.

„Bež sa prezliecť a umyť. Potom príď naspäť a ja ťa naučím čo a ako."

Urobila som tak, ako mi povedala a o pár minút som bola naspäť, no tentokrát v legínach a bavlnenej čiernej košeli so zlatou výšivkou ne ľavej strane.

Ubehla hodina a ja som konečne vedela, ako zakúriť v krbe. Prvú vec si už môžem odškrtnúť.

„Tak, keď vieš už túto primitívnosť, možeme prejsť na niečo ťažšie," povedala a prešla k dverám.

„Niečo ťažšie?" Popravde som sa začala báť.

„Áno," usmiala sa, „stolovanie."

...

Poviem vám, keby ste ma v noci prebudili a spýtali sa, akú lyžičku mám použiť na kaviár a akú na zmrzlinový dezert, odpoviem vám s tou najväčšou ľahkosťou.

Dnešok ešte obnášal zoznámenie sa s koňmi v stajni a učenie sa ako ich prečesať. Prečesala som toľko hrív, že to ani nedokážem spočítať a len čo si na to spomeniem, ma zabolí ruka.

Som zvedavá, ako zvládnem následujúce dni.

...

Ubehol týždeň, dva a nakoniec polovica tretieho.

Vedela som navariť cez desať druhov polievok, osedlať kona, prestrieť stôl, vyleštiť sochy aj vázy a mnoho ďalšieho, no jedna vec mi chýbala.

Nemala som vybratú vec, v ktorej som mala excelovať.

Netrénovala som si ju po dobu dvoch týždňov.

Nemala som ani tušenie, čo také by to mohlo byť.

Jazdenie na koňoch?

Nerozumiem si so zvieratami.

Lukostrelectvo?

Som ľavá ako moje nohy.

Tanec?