Hej, Parkerová! 2 ✓

- 17 -

Pred pár minútami som dostala rozvrh aktivít na celý mesiac. A poviem vám, hneď na prvý pohľad mi nebol sympatický, pretože prvá vec, čo som si všimla bola: Vstávanie: 6:00 ráno.

A to nie je nič pre mňa. Hlavne po tomto výlete s Garym, kedy som skoro stále vstávala neskoro. Áno, stalo sa mi, že som sa obšas zobudila aj o piatej ráno, ale to boli len čisté náhody, lebo väčšinu času som vstávala až okolo deviatej.

A ten fakt, že budem späť o tri hodiny menej, sa mi moc nepáčil.

Ďalej tam boli rozpísané všetky možné aktivity a polovici z nich som ani nechápala alebo nevedala, čo tie slová znamenajú.

„Tak? Je to až také hrozné?" ozvalo sa z mojej postele.

„Vieš čo... polovici z toho nerozumiem, štvrtina z toho sa mi nepáči a ten zvyšok by som odtiaľ najradšej vyškrtla," povedala som nahnevane a hľadela na jeden z odstavčekov.

„Čo je tam také hrozné? Nebodaj upratovanie koních bobkov?" smial sa.

„Len pre tvoju informáciu, kone nemajú bobky, ale to je v podstate jedno. Vieš, čo tam tá tvoja stará Slivka dala?" spýtala som sa a potom nechala ticho vznášať sa izbou. „'Po celý výcvik bude mať Rosalie Parkerová zakázané komunikovať S Gerardom Arthurom Wayom.' Píše a k tomu na koniec pridala ešte tri výkričníky! Povedz mi, prečo ťa nemôžem vidieť? Čo je to za somarinu?!" kričala som a rukami hádzala do prázdneho vzduchu.

On bol znova pokojný a prišiel ku mne. „Neviem ako ty, no ja by som vydržal ťa ten mesiac nevidieť, len kvôli tomu, aby sme potom mohli byť spolu už navždy."

„Máš pravdu," povzdychla som si a objala ho. 

„Ale, ten výcvik bude tu, nie?" spýtal sa a trošku sa odo mňa poodtiahol. No stále mal svoje paže okolo mojich ramien. „To sa máme ako ignorovať, keď sa stretneme? To bude dosť na nič," povedal zamyslene a mňa niečo napadlo.

„Nechceli s tebou Frank, Ray a tvoj brat Mikey niečo podniknúť? Vieš ten ich výlet či čo," hovorila som a sama pre seba sa usmiala. „Keby si bol aspoň polovicu výcviku preč, nebolo by to také ťažké. Vyhýbať sa ti..."

„No, v tom máš asi pravdu. Ale nebolo by to len polovicu, ehm,... výcviku. Mikey sa bude o mesiac ženiť a mesiac pred svadbou si chcel celý užiť cestovaním s nami po svete, pretože potom už tak nebude môcť urobiť. Vieš, bez svojej milej," zasmial sa a pohladkal ma po chrbte. „Najprv som tam nechcel ísť, vieš, znova ťa nechať samu, no teraz sa to perfektne hodí."

Pozrela som sa do zeme a rozmýšľala.

„Tvoja babka zrejme pozerá moc filmov. Ako ju niečo takéto mohlo napadnúť? Toto celé, prečo to robí?" spýtala som a odpoveď prišla nečakanou cestou.

„Pretože tak isto spravila aj moja nebohá matka s mojim mužom a mnou. Chcela vedieť, či sa budeme milovať aj po mesiacovom odlúčení," povedala madam Wayová odo dverí. Nabudúce by sme si asi mali zavrieť. „Po mesiaci som na neho bola najprv nahnevaná, lebo som na sebe celý ten čas drela, zatiaľ, čo sa on flákal. No neskôr som zistila, že po celú dobu sa mi môj výcvik snažil skrátiť, urýchliť alebo nejako zľahčiť. A vtedy sme už ja aj moja matka mali potvrdené, že ma vážne miluje," dohovorila a zhlboka sa nadýchla. Pozrela sa na Gerarda a zamračila sa. „Arthur, ak zistím, že si za ňou čo by len raz prišiel, moje požehnanie nikdy nedostanete."

Trhlo so mnou a pozrela som sa mu do očí. Díval sa na ňu sklenným pohľadom a bol celý strnutý.

„Dnešok si užite. Lebo od zajtra sa ti začína vyučovanie," povedala s pohľadom upreným na mňa a odišla.

Nazvala to vyučovanie a to i pripomenulo školské časy. Keď som ho ešte nepoznala. Ako som mohla žiť bez neho? Čo som robila vo voľnom čase, keď som nebola s ním? Bez neho to proste nie je ono.

„Nezabudni, že sa nesmieš priveľmi namáhať," povedal.

„Hm?"

„Veď si tehotná!" zašepkal s vypúlenými očami. „Čo si zabudla?"

„Nie," zasmiala som sa. „Ale vieš odkedy som tehotná. Čiže vieš, že nie som v žiadnom piatom mesiaci ani tak. Momentálne ešte môžem cvičiť normálne. Samozrejme, že nie do bezvedomia, ale cvičiť môžem," snažila som sa ho upokojiť a dala mu ešte pusinku. „Ľúbim ťa."

„Veď aj ja teba, Parkerová, aj ja teba," zamrmlal, zavrel oči a pritiskol si ma k sebe do pevného objatia

...

„A máš zbalené všetko? Aj zubnú kefku? Nie že si nebudeš umývať zuby!" hovorila som mu, keď sme spoločne schádzali po schodoch.

„Rosalie..." povzdychol si po už asi piatykrát. „Neboj sa, zbalil som si všetko a keby niečo, kefku si môžem aj kúpiť."

Prišli sme až pri dvere, kde sme sa rozlúčili a on potom vyšiel von a ja som rýchlo zavrela dvere.

Rozhodli sme sa, pre ľahké rozlúčenie, ako keby odchádzal iba na týždeň alebo menej. Pretože fakt, že sa neuvidíme mesiac nás doť zasiahol.

Stála som chrbtom k zatvoreným dverám a rukami sa o ne opierala. Nevózne som dychčala a predtsavovala si, ako nastupuje do auta a odchádza.

A ani sme si nedali pusu.

Iba sme sa na krátko objali.

„Sakra, to nevydržím," zakliala som, otvorila dvere a už bežala za ním.

Práve sa chystal nastúpiť do auta.

„Gerard!" zakričala som a on sa v poslednej chvíli otočil.

Skočila som na neho a silno ho objala ako rukami, tak aj nohami. Potom som ho ešte pobozkala a on ma pustil. Napravila som si svoje žlté šaty a venovala mu ešte jeden pomalý a sladký bozk.

„Maj sa," povedala som a pomaly ho odstrčila.

„Budeš mi chýbať," povedal so smutným úsmevom a pozrel sa do auta cez otvorené spolujazdcove dvere. Nastúpil dnu, no svoj pohľad nedvihol a stále sa díval do zeme.

Auto vyštartovalo a ja som ho pozorovala, až kým nezmizlo v diaľke obrovského pozemku.

„Aj ty mi budeš chýbať," zašepkala som a vzdychla. „Sakra, sprosté sentimenty," už asi po niekoľkýkrát som zakliala a porozhliadla sa po tmavom pozemku.

Pred chvíľou bolo pol siedmej ráno a to značí, že by som mala ísť na raňajky. O siedmej mi začína vyučovanie.

Tak som sa po tmavej predzáhrade vybrala späť do obrovského domu, v ktorom zotrvám ešte jeden celý mesiac. 

Jeden celý mesiac bez neho.

„Ach, do fialových snežienok! Už teraz mi chýba ten jeho debilný úškrn!"

Ahojte!

Ehm, chcela som sa vás spýtať ako sa máte, no niečo ma zaujalo... začalo pršať. :| Nič proti dažďu nemám, no hrozne to zosilňuje smutnú atmosféru príbehu. :D Hm, divné.

Dúfam, že sa kapča páčila. ♥

Vidíme sa! ☺