Hej, Parkerová! 2 ✓

- 1 -

Dobre. Čo teraz? Asi by som mala zájsť za kapitánom, či loď nemôže otočiť. Áno, to je dobrý nápad.

No, nápad to mohol byť dobrý, ale čin blbý.

„Prepáčte, ale kapitán je teraz zaneprázdnený," povedala mi akási pani s úsmevom, keď som sa konečne dotrepala až ku kapitánovej kajute, ktorú som hľadala asi milión rokov.

„Ako to myslíte, že zaneprázdnený?! Ja potrebujem, aby tú loď otočil. Ihneď!" kričala som a ona sa na mňa pozerala ako na blázna. Zazdalo sa mi, že sa ma celkom zľakla. No jej pohľad sa zrazu obmäkčil.

„Ja ti s ňou pomôžem," ozvalo sa spoza mňa a pani sa usmiala.

Otočila som sa a uvidela toho šikmookého chlapca, do ktorého som predtým narazila. Keď zbadal, že som to ja, trošku viac sa usmial a pekne sa spýtal, aký mám problém.

„Aký mám problém?! Poviem vám to! Taký, že som v posratom Japonsku a sama sa plavím do Kórey, pretože si môj priateľ nenastúpil, tak potrebujem, aby tú loď láskavo otočili!" kričala som a on len pozdvihol obočie s pohľadom "aha".

„Prepáčte, ale loď otočiť nemôžme, pretože-" začal, no niekto ho prerušil. Istý pán v rifliach, bielom saku a s bielou kapitánskou čapicou na hlave. Zrejme kapitán.

„Pretože musíme do Južnej Kórei doraziť včas a nemôžeme tu s touto veľkou loďou len tak manévrovať, milá slečna," povedal trošku rozrušene a potom sa usmial na toho chlapca. „Lars, hľadal som ťa. Už čakáme iba na teba," povedal a svoje oči znova presmeroval na mňa. No vtedy mu už úsmev spadol, ako keby bol klaun a ten úsmev mu zmyl dážď. Bolo to dosť strašidelné.

„Ospravedlň ma," povedal Lars a už sa rútil za tým veľmi strašidelným kapitánom. 

„Okej," pípla som rozrušene.

Následne som išla do svojej izby, kde som si predtým stihla zaniesť veci (za čo si ďakujem) a tešila sa, že sa aspoň zababúšim do periny a poriadne ten stres zo seba vyplačem. 

No čo ma tam len nečakalo?!

„Prekvapenie!" skríkla naraz Maggs, Nico a Nina. Potom sa trošku zadivili. „Kde máš Gerarda?" spýtali sa znova naraz a mne by to prišlo smiešne, ak by som nebola na pokraji psychického zrútenia.

Otvorila som ústa a vydala nejaký piskľavý zvuk. Potom som ich zavrela, nadýchla sa a spustila: „Gerardsinenastúpilnaloď."

Všetci znova zborovo zhíkli.

„Ale tak... môžeš byť trošku optimistická, nie? Veď tu predsa máš nás, aspoň tu nie si sama, no nie?" povedala Nina v snahe zachrániť túto situáciu a celkom sa jej to podarilo. Aspoň že sú tu oni. Neviem, čo by som si tu počala úplne sama. Teraz mám aspoň ich troch.

„A volala si mu už?" spýtala sa Maggs. 

Ja som záporne pokrútila hlavou a z vrecka si vybrala mobil. Jeho displej bol rozbitý a nefunkčný. „Nejde mi mobil," zamrmlala som

„Okej, idem ti dole do baru pre nejaký drink," povedal Nico a už ho nebolo.

„A ja idem zavolať Gerardovi," povedala Maggs a nechala ma tu s Ninou.

„A ja sa ťa pokúsim rozveseliť," povedala Nina so sebavedomím v očiach.

Ja som však len rozmýšľala nad tým, čo asi teraz robí Gerard. 

*Gerardov pohľad*

„Haló! Maggie?! Je Rosalie s vami?" spýtal som sa a Maggiine zahmkanie bolo ako rajská hudba pre moje uši. „Dobre a dáš mi ju k telefónu?" spýtal som sa a v mobile ostalo ticho.

„Ja ti neviem, je dosť bledá a vyzerá, že za chvíľu odpadne. Asi to nebude dobrý nápad," povedala a cezo mňa prešla triaška. Viem, že ma Maggie nemá rada, ale aspoň by mohla byť milá a dať mi ju k telefónu.

„Maggie, no tak. Musím sa s ňou porozprávať," povedal som prosebne a ona ma znova odbila.

„Poviem jej, že si v poriadku. A nevolaj jej, aj tak má rozbitý mobil, maj sa," povedala a zrušila.

Tak ale toto ma dostalo. Chvíľu som tam len tak stál s mobilom pri uchu a potom znova vytočil jej číslo. Nezdvíhala, asi si vypla mobil. 

Nahnevane som skríkol a pár ľudí sa za mnou ohliadlo. Len nech sa pozerajú, môžem sa na nich z vysoka vykašľať.

A čo budem robiť teraz?

Netuším...

*Rosaliein pohľad*

„Čo hovoril?" spýtala som sa Maggs, keď vošla do izby. V ruke som už mala koktail od Nica a okolo pliec ma hriala Ninina ruka.

„Že je v pohode a neskôr mi zavolá," povedala starostlivo Maggs. Ešte, že ju mám.

„A... hneval sa?" spýtala som sa Maggs, no ona na mňa len smutne pozrela a neodpovedala. 

„Ružička, chceš ešte jeden?" spýtal sa ma Nico a ja som prikývla. Narážal na môj už vypitý koktail.

„Pôjdem s tebou," povedala Maggs a ja som tu znova ostala sama s Ninou.

„Dole bude nejaký večierok. Nechce sa ti ísť?" spýtala sa ma Nina.

„A kedy?" odpovedala som nezaujato. Myšlienky mi prúdili k Gerardovi. Ani som s ním nehovorila. Prečo by so mnou, ale nechcel hovoriť? To sa až tak hneval?

„Asi o pol hodinku," odpovedala mi a ja som sa rozhodla, že tam pôjdem. Aspoň sa trošku odreagujem. „Ale nepredstavuj si žiadnu silnú kalbu alebo niečo také. Bude to obyčajný večierok s tlmenou hudbou a dospelími ľudmi," dodala.

„Neboj, na žiadnu... kalbu ani nemám náladu," odpovedala som a všimla si, že Nina sa občas vyjadruje inak, než mi ostatní. Viac teenegersky.

„Už si sa vybalila? Mohla by som ti pomôcť," ponúkla sa zdvorilo a ja som sa na ňu usmiala. Trošku silene, ale zväčša kamarátsky.

„Nie, nevybalila a ďakujem, všetky veci mám položené v rohu," povedala som a hlavou kývla na roh izby, kde ležali dve tašky. Jedna veľká s oblečením a druhá bol skôr batoh s hegienyckými potrebami a ostatnými vecami.

„Okej, tak poďme na to," zaškerila sa.

No, poďme... aspoň nebudem myslieť na Gerarda.

So helouu! :3

Im bringing sexy baaaaack! Yah!

No, a... ako sa máte? :D A čo hovoríte na Maggs? Ja sa hlavne zameriavam na Ninu, príde mi hrozne milá (asi preto, lebo som ju ako milú vytvorila, ale i dont care). :D

Dúfam, že sa kapča páčila a ďakujem za všetky votíky na prológu. ♥♥♥

Gudbáj! ☺