Hej, Parkerová! 2 ✓

- 7 -

„Ty si prišiel," šepla som naveriaco a vystrela sa. 

Všetky emócie a pocity k Gerardovi sa mi znova vrátili a zatiahli tie k Larsovi do pozadia.

„Môžem aj odísť, ak chceš," zamrmlal s úsmevom a postavil sa.

Ja som neváhala a ihneď ho objala. Chýbal mi. A ako veľmi. Odtiahla som sa od neho a pozrela sa doprava. Lars tam už nestál a zostalo tam po ňom len prázdné miesto.

Gerard moju hlavu otočil znova smerom k nemu a pobozkal ma. Z jeho strany v tom bozku boli všetky možné pocity. Láska, šťastie, nedočkavosť a mnoho iného. No... z mojej strany to bol prevažne zmätok. Moje srdce nevedelo, či sa má bolestivo zlomiť na dvakrát alebo to rovno vzdať.

„Deje sa niečo?" spýtal sa ma a ja som nevedela, čo odpovedať. Samozrejme sme si ako každý pár sľúbili, že si všetko povieme, no ja som to nedokázala dodržať. Nie teraz.

No mňa netrápila nejaká trápna pusa s cudzím chalanom, ale to, že toho cudzieho chalana začínam milovať tak ako aj Gerarda. Asi to s Gerardom predsa len nebola taká veľká láska, keď ju začína prehlušovať láska voči niekomu, koho poznám ledva dva týždne. 

„Ja len že... hrozne si mi chýbal. A ani zavolať som ti nijako nemohla, nie je tu signál," hovorila som zatiaľ, čo som si hlavu oprela o jeho hruď. 

On sa zhlboka nadýchol. „Aj keby bol, nepodarilo by sa ti to. Od zlosti som hodil mobil do mora," zamrmlal.

„Čo?!" nechápavo som sa spýtala a svoju hlavu v okamžiku zodvihla.

„Nevedel som sa dovolať Maggs, mala asi vypnutý mobil a povedala mi, že tebe sa pokazil. A viem, že si ho Nico zasa zabudol, lebo na to stále nadával. A ja som už nevedel, čo robiť," povzdychol si a ja som sa usmiala. Prišlo mi to smiešne.

„A ako si sa sem vlastne dostal?" 

„Nejakou náhodou som stretol tvoju mamu a tá mi nechala vypožičať ten najrýchlejší čln. Istý pán ma sem na ňom doviezol, ja som vyšplhal po lane, asi od kotvy, čo ja viem a... no, som tu!" skríkol so smiechom a ja som sa zasmiala tiež.

Zmienka o mojej mame ma potešila. Som rada, že si sadli. 

„A čo ty, čo si robila, kým som sa za tebou plavil?" 

„Ja... bola som s Nicom, Maggs a Ninou. Zabávali sme sa a tak. Veď vieš," smutne som sa usmiala a znova ho objala.

Veď ho milujem, tak prečo...

Tak prečo si sa zaľúbila do iného? V tomto sme dve. Ani ja neviem.

...

„Čau bro! Och, ako len si mi chýbal," skríkol Nico a stiahol zľaknutého Gerarda do medvedieho objatia.

Potom objal Ninu, no keď chcel objať Maggs, nespravil to, lebo ho odstrašil jej nasrdený výraz. Ale prečo sa Maggs hnevá? Veď je späť.

Teraz mi to už fakt pripadá, ako keby ho tu nechcela a celé to bola jej práca (že nenastúpil).

Vyrozprával im, ako sa sem dostal, no trošku podrobnejšie, než, čo povedal predtým iba mne. Všetci sme sa neskôr začali baviť, no nakoniec tam zostali iba oni traja, lebo ma Nina zatiahla do úzadia. Vyzerala, že mi chce niečo dôležité povedať. No nič nepovedala, len tam tak stála a dívala sa mi do očí.

Potom ma však niečo napadlo.

„Ide o ten môj lístok, čo si mala? Ten od Larsa?" spýtala som sa a ona otvorila ústa dokorán. Asi som sa trafila.

„Rosalie? Pôjdeme už?" prerušil nás Gerard a ja som sa na neho pozrela.

„Porozprávame sa neskôr," povedala smutne Nina a ja som bola nútená odísť bez jej vysvetlenia.

„Bože, som tak hrozne unavený," šepol po ceste na izbu a ja som si niečo uvedomila.

„Kde máš veci?" spýtala som sa ho a on zrazu zastal.

„Sakra, toto som dajako nedomyslel," zaklial a ja som sa začala smiať.

„Nevadí, požičiam ti moje," ponúkla som sa, no on len záporne pokrútil hlavou. Imbecil, ani nevie o čo prichádza. Nosiť moje šaty? Veď to je privilégium.

„Radšej nie, Parkerka, požičiam si od Nica," povedal s povzdychom a zaškeril sa. „A áno. Viem, že sa Nico oblieka trošku inak ako ja, no to snáď prežijem."

„Že trošku," odvrkla som a spolu sme sa znova vydali do izby.

Neskôr som sa našla, ako ho pozorujem pri pokojnom spánku. Ja som zaspať nevedela. Nie po tom, čo sa všetko stalo. Toľko problémov som mala v hlave, že som sa v nich nevedela vyznať a najradšej by som svoj mozog vypla, aby som sa zbavila nepríjemnej migrény.

Niekto zaklopal.

Žeby to bol Lars?

Pomaly som sa postavila z postele a potichu prešla až pri dvere. Otvorila som ich a v nich zbadala Ninu. Schytila ma za tričko a vytiahla von. Zavrela za nami dvere a rýchlo sa otočila na mňa. Potlačila ma na stenu oproti dverám a chytila ma za plecia. Jej oči pozorovali tie moje a ja som nevedela, čo čakať.

No to, čo spravila, by som nečakala ani v tých najdivnejších a najblázneivejších snoch.

Ona ma pobozkala.

Nina... ma pobozkala.

„Čo... to sak-kra..." ozvalo sa z chodby a Nina odo mňa ihneď odskočila. „Ty si magnet na zamilovaných," zasmial sa Lars.

„É-eh-ehm..." habkala som a očami preskakovala z jedného na druhého. „Potrebujem s tebou niečo prebrať, Lars," vykríkla som a už ho ťahala preč. Vlastne som sa len nejako snažila dostať od Niny. Dosť ma prekvapila.

A tým dosť myslím totálne megapeckovo veľmi dosť.

Whaz aaaap! xD

nom... ja nevjem uš. :D Len by ma asi zaujímali vaše názory a ako si myslíte, že to celé dopadne. :D

Toť vše. Baj báááj!