Hej, Parkerová! 2 ✓

- 6 -

*ospravedlňujem sa za celkom rýchly spád v tejto časti*

Dni ubiehali rýchlo.

Jeden deň som celý strávila prechádzkami a rozprávaním sa s Larsom. Druhý deň ma zobral do svojej izby a pozreli sme si film. Ďalší deň ma zasa zobral do telocvične, kde sme si zahrali basketbal, ktorý samozrejme vyhral a na ten ďalší sme šli pri bazén. Myslela som si, že sa mi čas bude vliecť, no čo som stále s Larsom, ide to ako po masle.

A svoj sľub splnil. Nepokúsil sa ma pobozkať ani raz a... verte mi, mal veľmi veľa príležitostí. Skôr to vyzeralo, že na to ani nemyslel, no ja, ja som na to myslela stále. Čím viac som bola s Larsom a čím menej s Gerardom, tým viac som sa do Larsa zamilovávala. Aj keď som nechcela a snažila som sa to potlačiť- och ako veľmi som sa to len snažila potlačiť - tá náklonnosť k nemu tu bola a ja som s tým už nič urobiť nevedela.

Tento deň som znova strávila v spoločnosti mojich kamarátov, no večer sa chystala na stretnutie s Larsom.

„Počúvaš ma vôbec?!" vykríkla Nina a ja som sa na ňu zapozerala. „Už toho mám plné zuby," zasyčala, zobrala si tašku a doslovne vyletela z Maggsinej a Nicovej izby.

„Č-čo to malo byť?" zakoktala som smerom k Maggs. Ona len mykla plecami.

„Posledné dni je taká stále. A keď sa jej spýtam prečo, vyletí na mňa tak isto ako na teba," povedala Maggs a ja som svôj pohľad preniesla na Nica.

„U mňa detto," zamrmlal Nico a znova sa zapozeral na svôj starý gameboy. Ďalej nám už nevenoval pozornosť.

„Možno je to preto, že tráviš toľko času s Larsom, ja s Nicom a ona je sama. To mi pripomína, ešte medzi vami k ničomu nedošlo?" spýtala sa.

Ja som si povzdychla. „Ten večer, čo si sa tak opila ma pobozkal, no neboj, opätované to nebolo no keby to spravil dnes...," nedokončila som a povzdychla si.

„Opätovala by si mu to? No to je super," vykríkla Maggs, no potom sa opravila. „No-no teda, že vlastne asi zlé, keď máš Ge-" hovorila, no ja som ju prerušila.

„Ty si mi klamala! Keď som sa ťa pýtala, či ho ešte stále nemáš rada, povedala si nie! Dobre si to pamätám! Ževraj si si ho obľúbila, no teraz viem, že nie. Nebola by som sa divila, ak by si to jeho nenastúpenie na loď celé narafičila!" skríkla som a tak isto ako Nina, som aj ja vyletela z izby.

„Prepáč!" počula som ju tlmene kričať cez dvere, no kašľala som na ňu. Teraz ma vážne nahnevala.

Oni dvaja sú tí najdôležitejší ľudia v mojom živote a tajiť predo mnou, že ešte stále nemá rada Gerarda ma hnevá.

Ani vlastne neviem, kedy sa jej nenávisť objavila. Jeden deň ho mala rada a druhý sa mi už na neho sťažovala, ako keby jej ukradol všetky šminky a spálil ich.

Zavrčala som a buchla päsťou do steny. Povzdychla si a boľavú ruku položila do druhej.

„Au," zamrnčala som a rozhodla sa ísť na izbu.

Potrebujem oddych.

...

„Ahoj," pozdravila som Larsa.

„Čau," odzdravil s úškrnom a objal ma.

„Dnes máš nejako výnimočne dobrú náladu," povedala som sucho a sadla si na lavičku. Boli sme práve pred tanečnou sálou, kde ma po prvýkrát pobozkal.

Nezabúdaj, že by to malo byť prvý aj poslednýkrát.

„Ty nejako výnimočne zlú," zamrmlal a sadol si vedľa mňa.

„Ja len že," začala som a nechcela pokračovať, no moja huba sa proste nezastavila a povedala som veľmi nepríjemnú a nevhodnú vec. „Asi som sa do teba zamilovala."

A vtedy to nastalo. Úplne ticho. Nevedela som, ako situáciu zachrániť a on bol tak veľmi prekvapený mojimi slovami, že asi aj zabudol dýchať.

Niečo zahabkal. „Aj ja... asi," zamrmlal a pozrel sa do svojho lona. „Chceš to skúsiť?" spýtal sa a svoje tmavé oči zameral znova na mňa.

„J-ja... mám priateľa." Na nič viac som sa nezmohla a vnímala, ako sa približuje. Chce ma pobozkať.

„ROSALIE!" zakričalo na mňa moje svedomie a ja som sa rýchlo postavila a začala cúvať.

„J-ja neviem, nemôžem, proste nemôžem!" skríkla som, kľakla si a tvár položila do rúk.

Čo som mu to práve povedala?! Preboha!

„Ale tu nejde o to, či to je zakázané, ale či to chceš!" zakričal aj on a podišiel ku mne. Chytil ma za lakte a postavil. Moje ruky padli k mojim bokom a nemo som ho pozorovala. „Tak, chceš to?" spýtal sa.

„Áno," povedala som a tešila sa, že som sa konečne otvorila, povedala pravdu, ako pred ním, tak pred sebou. No na druhej strane som sa na seba hnevala. Svoje činy už bohužiaľ nevrátim.

Moje myšlienky prerušil bozkom. Nebol ako ten predtým. Teraz som sa pri ňom cítila príjemne a jeho ruky oblapené okolo môjho tela do mňa zasielali jeho teplo. Ja som mu dala ruky na líca.

Po chvíľke sme sa od seba odtiahli a zadívali sa si do očí. Nič sme nehovorili, len boli ticho a vnímali toho druhého.

Túto romantiku chvíľku však niečo prerušilo. Divné zvuky sa ozývali spoza zábradlia lode a fakt, že je za ním už len číre more ma znepokojovalo. Buchot, triešťanie a...

„Žijú tu tulene? Lebo ti prisahám, že to znie ako tuleň," odprisahala som a trošku sa priblížila k zábradliu. Lars zostal stáť na mieste.

Zrazu zábradlie niečo oblapilo, no plutva to nebola. Bola to ruka. Za ňou následovala ďalšia a následne sa cez neho prehodila aj jedna noha.

„Žeby čierny pasažier?" zamrmlal Lars.

No len ako sa tá jedna noha trošku viac natiahla ku mne, tým prevážila telo, ktoré ihneď spadlo chrbtom na zem a ja som zbadala tie červené vlasy, vedela som, čo sa práve stalo.

„Gerard?" pípla som potichu a o krok sa k nemu priblížila.

Pozrel sa na mňa a dychčavo s úškrnom povedal: „Čau, Parkerová."

Surprise MADAFAKAAAAAAAA! xD

No čo si myslíte o tejto časti? Je veľmi dôležitá a to nielen kvôli ich bozku a Gerardovmu prívalu v podobe starého lachtana (tuleňa), ale aj kvôli iným veciam, ktoré sa dozviete už čoskoro. Od dnes sa nám to začína poriadne rozbiehať. :D (heheheeee- diabolský smiech) DD:

Toť vše. Gudbáj! ☺