Hej, Parkerová! 2 ✓

- 8 -

Ťahala som Larsa nevedno kam a on len potichu protestoval tým, že mu trošku silno držím ruku. 

Zatiahla som ho až niekde von do tieňa palmy v kvetináči. Pustila som ho a zbadala na jeho zápästí odtlačky od mojich nechtov.

„Prepáč, to som nechcela," zamrmlala som a sadla si na zem. Oprela som sa o velikánsky kvetináč a on urobil to isté. „Preboha, čo mám robiť? Zaľúbila som sa do teba, no stále milujem Gerarda. Snažím sa to vyriešiť otáčaním všetkych koliesok v hlave a v tom tam pricupitá Nina a pobozká ma. Čo to má preboha znamenať? Za čo ma ten Boh trestá?!" mierila som otázky na Larsa, no on ma len pozoroval.

Neskôr odpovedal, no úplne od veci. „Je to celkom vzrušujúce, keď sa dve baby bozkávajú."

Chvíľu som ho len tak pozorovala, no potom ma znenazdajky chytil smiech. A tak som sa tam s rozumom v koncoch smiala na jeho blbých a úplne nevhodných slovách.

„Ale ako je sakra môžné, že mám rada dvoch chlapcov? To nedáva vôbec žiadny zmyseľ!" zasyčala som a tentokrát sa zasmial on. „Ale je ti jasné, že mu o tom musím povedať," hlesla som potichu a jeho ten smiech ihneď prešiel.

„Nebude lepšie, keď o tom vedieť nebude?" spýtal sa a ja som neveriaco pokrútila hlavou.

„To znie ako keby si v tomto-ehm-kvázi vzťahu chcel pokračovať," povedala som neveriaco, no odpoveďou mi bolo iba myknutie jeho širokých ramien. „Vieš, chodím s ním už dlho a - týmto ťa nechcem vôbec uraziť - no ty si iba také vedľajšie koleso. Podľa mňa som tebou len pobláznená. Iné vysvetlenie neexistuje," šepkala som, zatiaľ, čo som sa hrala s prstami. „Určite je tam pre teba aj nejaká iná."

„Je tu jedna," povedal a ja som sa na neho pozrela s prekvapením v očiach.

„Hm?" nechápala som.

„Vieš, niečo som ti nepovedal..." začal, no niekto ho prerušil.

„Rosalie, všade som ťa hľadal! Kde si... bola?" pribehol sem Gerard s poväčším krikom, no keď vedľa mňa zbadal Larsa, prekvapilo ho to.

„Aj keď je tu ešte jedna, teba sa len tak nevzdám," pošepkal mi do ucha potichu Lars, aby to Gerard nepočul a postavil sa. 

„Kto to je, Parkerová?" spýtal sa podráždene Gerard. Nikomu by sa asi nepáčilo, keby jeho frajerke cudzí chlapec šepkal niečo do uška.

„Som Lars," povedal a postavil ma na nohy. Potom si ma zrazu priatiahol bližšie. Bola som celkom prekvapená a bála som sa, čo ide spraviť. No nemohla som sa ani pohnúť. Nohy mi zamrzli.

„Lars?" spýtavo som sa na neho pozrela, no on ma len odstrčil smerom k Gerardovi a pleskol ma po zadku. Gerard sa na neho už išiel vrhnúť, no ja som to nemohla dovoliť.

Musela som nejako zaujať jeho pozornosť.

Pobozkala som ho.

„To je v pohode," povedala som mu.

„Ale mala by si mu to povedať, aby nebol oproti mne v nevýhode," ozval sa zrazu Lars.

Nahnevane som sa pozrela na Larsa. Chcela som to Gerardovi povedať, no nie za takýchto okolností.

„Čo mi povedať? Že je k tebe neslušný? To snaď vidím aj sám," zamrmlal nahnevane jeho smerom Gerard.

„Nie, kámo, že ťa tvoje dievča podvádza," výchŕlil a každé slovo si v ústach vychutnával dlhšie, než by bolo vhodné. „A že ťa podvádza so mnou, no ja sa jej nemienim vzdať."

„Čo to preboha kecáš?" nechápal a pozrel sa mi do očí, no ja som len uhla pohľadom. A to mu potvrdilo Larsove slová. „Vidím, že morský vzduch ti dobre nerobí, Parkerová. Bol som bez teba len jeden týždeň a ty už stihneš takto vyvádzať?! Oh Kriste," povedal dosť nahlas, no so smiechom.

„Ty sa smeješ? Prečo?" Prečo sa sakra smeje?

Taktiež netuším, Parkerka.

„Lebo mi je jasné, že by si nemyslela vážne vzťah s takýmto zazobancom. A pokiaľ viem, je všade po novinách, že sa pred nedávnom zasnúbil. Takže z mojej strany to vyzerá iba ako neškodný románik. Aj keď trošku žiarlim -ehm- trošku dosť, viem, že ako len odídeme z tejto výletnej lode váš kontakt sa určite navždy preruší," hovoril vecne a ja som nechápala. Keď podviedol Zander mňa, išla som z kože vyskočiť.

„Ty sa na mňa nehneváš?"

„Samozrejme, že sa hnevám, Parkerová! Ale nikomu ťa nedám, si len moja," povedal a ako keby to viac adresoval Larsovi, než mne.

No potom ma vlastne niečo napadlo.

„No do žraločích bobkov! A kedy si mi chcel povedať, že si zasnúbený?!" skríkla som po Larsovi a on sa len chytil za tvár.

„Veď som ti pred chvíľou vravel, že je tu aj tá druhá."

„Áno! Ale nepovedal si mi, že si s ňou zasnúbený a budete sa brať, preboha!" kričala som.

„Rosal-"

„Nie! Už dosť. Pripadá mi to ako nejaká telenovela. Neznášam telenovely!" skríkla som už poslednýkrát. „Poď, Gary, ideme."

Odišli sme rýchlosťou blesku a o pár minút boli na izbe. Tam som sa však Gerardovi už ospravedlňovala a vysvetlovala mu, ako to celé bolo. Že tu znova nebol a jeho miesto nahradil Lars. A že som s tým vôbec nič nevedela urobiť, proste sa to dialo.

„Budem sa za to na teba hnevať ešte dosť dlho, no tomu, aby som na teba momentálne nenahučal zabraňuje fakt, že som unavený a teším sa, že sa ti nič zlé nestalo, zatiaľ, čo som bol preč." 

Skočil na posteľ a pozrel sa na biely strop. Obe ruky si dal pod hlavu a jednu nohu skrčil.

„Nič zlé, až na to, že sa ťa tu snažil zviesť nejaký debilko. A skoro sa mu to podarilo. Neviem, čo by som robil ak by si sa do neho zamilovala," hovoril zatiaľ, čo som si robila cop.

Sadla som si na posteľ chrbtom k nemu a neozývala sa.

„M-miluješ ho?" spýtal sa so zakoktaním a ja som sa na neho otočila s úsmevom na perách.

„Nie," zaklamala som a ľahla si k nemu.

Nemilujem ho tak ako teba, Gerard. Ale stále mi je ťažké vedieť, že si bude brať inú. Veci sa fakt veľmi rýchlo zvrtli. Oboch vás milujem, no u teba je to iné, než u neho. No aj tak...

Nedokážeš si vybrať ani jedného. A plus ti myslenie kazí tá záležitosť s Ninou.

„Ako ja len neznášam telenovely!" zasyčala som až sa Gerard vedľa mňa mykol a skoro spadol z postele.

Ahojčeeek!

Dafuq? Divný pozdrav. :D 

No, mne sa to páči (táto časť alebo rovno celkovo príbeh), no príde mi to také, dosť prehnané? Neviem, prosím, dajte mi do komentov vedieť, čo si o tom myslíte a čo by som tam mala podľa vás zmeniť. Veľmi by mi to pomohlo. :)

Ďakujem vám za všetky pozretia, hviezdičky a komentáriky, a nesmierne dúfam, že sa vám kapča páčila. ♥

Gudbáj! ☺