Hej, Parkerová! 2 ✓

- 11 -

Ako len ma Gerard chytil následovala velikánska vlna šteklenia a pusiniek. Ja, ako obeť, som len kričala, nech prestane a snažila sa ho buchnúť či kopnúť. Pri tom všetkom sme sa však obaja škerili a smiali.

Keď sme prišli domov, následovala ďalšia vlna pusiniek, no tentokrát sa to celé nieslo v úplne inej atmosfére.

A musím priznať, že včerajší večer bol romantický. Už dlhšiu dobu sme to nerobili a tým viac to posilnilo naše zmysly.

„Nad čím rozmýšľaš, Rosalie?" spýtal sa ma Gerard pri raňajkách.

A naše raňajky sa znova odohrávali pred už spomínanou kaviarňou. Obľúbili sme si to tu.

Neodpovedala som a tak sa ujal slova.

„Aj ja som rozmýšľal," povedal a ja som sa na neho ihneď pozrela. 

Rozmýšľal? A o čom asi?

„Nechcela by si sa sem presťahovať? A myslím sem," úkázal rukou okolo seba, „do tejto odľahlejšej časti, kde na nás nedolieha toľko smogu a všetkých špín."

„A čo s našim domom?" spýtala som sa. Voľakedy by ma prekvapilo, že som povedala našim a pritom je to jeho dom. No teraz už nie. O chvíľu bude všetko jeho aj moje a všetko moje, aj jeho. „Chceš ho predať?"

„Nie, nechcem. Môžme ho využívať ako prázdinový dom. Hm? Čo ty na to?"

„To by bolo skvelé. Poobede môžme grilovať so strýkom a tetou a večer sa nemusíme tlačiť u nich doma, ale môžme prespať u nás. Heh, ideálne," usmiala som sa.

Gerard sa nahol cez stôl a venoval mi pusu. Neodtiahol sa a venoval mi ešte jednu pusu na noštek. „Milujem ťa, Parkerka," povedal a zapozeral sa mi do očí. 

„Aj ja teba. Už navždy."

...

„No do tučniačich krídiel!" skríkla som, keď sme už boli na hoteli a rozbehla sa na záchod.

Celé raňajky spolu s kávou vyšli von tak ľahko, ako teče voda z kohútika.

Utrela som si ústa, spláchla a šla si ich vypláchnuť vodou.

„Čo sa stalo? Zvracala si?" opýtal sa Gerard ako len za mnou dobehol. Vlasy mal rozstrapatené a tričko pokrčené. Práve driemal.

„Hej," prikývla som, „ja som vedela, že som nemala piť tú kávu, keď som ju doteraz ešte nepila."

Zrazu ma znova naplo a o chvíľu zo mňa vyšla dalšia dávka bohvie čoho.

Keď som sa otočila na Gerarda, zbadala som, že sa opiera o rám dverí a usmieva sa.

„Ty si blbý alebo si?! Čo sa tak ške-" nedopovedala som a znova pokračovala v asi tej najnepríjemnejšej činnosti.

„Vieš o tom, že som ti tvoje antikoncepčné pilulky zamenil za cukríky?!" zasmial sa ja by som na neho bola skočila, ak by som sa vládala od tej záchodovej misy čo by len zodvihnúť.

„Idiot, imbecil, blázon..."

„Stačí Gerard, bejby," povedal a tckol.

Utrela som si ústa, spláchla a otočila sa na neho. S vražedným pohľadom som sa pomaly zdvihla zo zeme. Vyčerpaná-nevyčepaná, mojou misiou sa práve stala jeho smrť. 

„Si... mŕtvy."

„Ou... hups!" povedal a rozbehol sa do veľkej obývacej izby.

„Zabijem ťa ty Guliver! Gandalf! Všetko! Ale hlavne imbecil!" kričala som a mala chuť na neho skočiť a zadusiť ho. „Toto sa snáď robí?!" skríkla som, keď sa rozbehol po točitých schodoch. „Nie, toto sa nerobí!!" odpovedala som si a rozbehla sa po schodoch za ním.

Vbehla som do našej izby, no to sa už na mňa vrhol a priklincoval ma k zemi. Nevedela som ho kopnúť, buchnúť... nič.

„A ty nechceš bábätko?" spýtal sa s neutrálnym výrazom a ja som sa prestala vzpierať.

„Ch-chcem," zamrmlala som, „chcem." „Chcem bábätko," usmiala som sa a on konečne povolil stisk na mojich rukách. „No aj tak si idiot," povedala som a buchla ho po hlave.

„Au, to bolelo," pošúchal sa po hlave a pomohol mi vstať.

„A aj malo," vyplazila som na neho jazyk.

Stáli sme tam a dívali sa na seba. A tým dívali myslím naozaj dívali. Nedívala som sa len na Gerarda, ale na neho tak isto ako sa on nedíval len na Rosalie, ale na mňa. 

Mňa...

Zrazu mu zazvonil mobil a prerušil nezvyčajnú, ale za to nádhernú atmosféru. Smutne sa na mňa usmial a išiel poň. Zodvihol hovor a odišiel do druhej miestnosti, aby som nepočula, o čom sa s dotyčným rozpráva.

„Divné, toto ešte nikdy nespravil," zamrmlala som si pre seba a v sekunde, keď som to dopovedala vtrhol do izby a prišiel až pri mňa. 

Pobozkal ma na čelo a povedal: „Musím nutne odísť. Do troch hodín sa vrátim aj s tehotenským testom."

„D-dobre. Maj sa," pípla som a už ho nebolo.

V izbe som zostala meravo stáť a okolo seba ešte cítila zvyšný vánok, čo tu zanechal.

Čo to malo sakra znamenať?

Nemám ani najmenšieho tušáka, Parkerka.

„Ach, tá sprostá samomluva," povzdychla som si a sadla si na posteľ. „Ach ten sprostý Gary." Zavrela som oči a hodila sa o ňu. Nohy mi však hompálali vo vzduchu. „Ach, ten sprostý život." 

Oči som znova otvorila a zapozerala som sa na strop. Keď sa nad tým zamyslím, nielen tento deň, ale aj môj celý život je divný.

„Ale aspoň nie je nudný."

Ahojte! :)

Aký ste mali sobotňajší deň? Ja zatiaľ dobrý. A oznamujem, že táto séria sa znova oficiálne rozbieha, takže už nemusíte čakať nekonečno svetelných rokov na ďalšie časti! :D

Hurááá! :D

A čo hovoríte na túto časť? Ako sa páčila? ♥

Viac vám nemám čo zdeliť, majte sa. ☺