Hej, Parkerová! 2 ✓

- 10 -

O pol roka neskôr

Lars sa oženil.

Nina si našla priateľku.

Maggs a Nico sa rozišli.

A ja som sa oficiálne zasnúbila s Gerardom.

Udialo sa toho veľa a mne sa zdalo, že je to tak ako má byť. Všetko išlo dobrou cestou. Všetci sme spolu chodili von, keď sme mohli. Bavili sme sa a užívali si život.

No mne aj napriek tomu všetkému stále chýbala Larsova tvár. Bolo to divné. Ani som ho poriadne nepoznala a... chýbal mi.

S Gerardom sme si sľúbili, že si už budeme hovoriť všetko a ja som sa náš sľub snažila dodržať.

„Hej, Gary? Nepočul si posledné dni niečo o Larsovi?" spýtala som sa ho a sledovala ako sa jeho usmiata tvár zmenila na zamračenú. 

So smiechom som sa natiahla cez okrúhly stôl a sotila som ho do pleca. „Nežiarli!"

„Ja nežiarlim," zamrmlal si nahnevane a pohľad preniesol na rušnú ulicu.

Práve sme sedeli pred kaviarňou v New Yorku a pili nejaké milkshakey. Naša cesta okolo sveta už bola pri konci a my sme sa snažili si čo najviac užiť posledné dni.

„Len sa o ňom nechcem rozprávať," dodal.

„Chýba mi," povedala som zrazu a čakala, ako na to zareaguje. Nič nehovoril a tak som pokračovala vo vylievaní pocitov. „Síce to nebol taký imbecil ako si ty, no vedel ma rozosmiať a hrozne dobre som sa ním vedela porozprávať o všetkom. Vážne o všetkom," zasmiala som sa. „Raz sme sa rozprávali aj o tom, prečo majú slimáci oči na tykadlách."

Povzdychol si, postavil sa a stolička nepríjemne zadrndžala. Ani som sa nenazdala a začal sa vzďaľovať.

„Hej!" skríkla som na neho, no on ma odignoroval.

Rýchlo som z peňažnky vybrala peniaze, hodila ich na stôl a rozbehla sa za ním.

„Imbecil jeden Gandalfovský! No počkaj keď ťa-" hovorila som, kým som za ním bežala, no on sa zrazu otočil, schytil ma za ruku a zatiahol do tmavšej uličky.

Slnko už zapadalo a tak bolo na tieni celkom veľké prítmie.

Sotil ma do steny a dlaňou buchol vedľa mojej hlavy. Ruku tam nechal a druhou ma chytil za líce.

„Ale som si istý, že sa nevedel tak dobre bozkávať, ako ja," šepol a očami skenoval moje pery.

Ako len som sa usmiala ma pobozkal a ja som mu ruky položila na plecia. Pritiahla som si ho ešte bližšie, než bol a bozky vracala. Svoju ruku presunul z mojeho líca cez boky až na zadok a pritisol sa ku mne.

Ja som len vzdychla a bozkávala ho ešte vášnivejšie.

Takto sme tam strávili ešte pár minút.

„Bolelo ma to, neskutočne ma to bolelo, Parkerová. A ešte stále bolí," povedal, keď sme sedeli na lavičke v odľahlejšej časti mesta. „Ja som ťa a aj ťa veľmi milujem a neviem si predstaviť milovať niekoho iného. No ty, ty si to zvládla za týždeň. Ach... je na hovno byť vo vzťahu ten, čo miluje viac," povedal a mňa zalial nekonečný pocit zahanbenia.

A hnevu.

Hnevala som sa na seba za to, čo som spravila.

„Bola som tam tak sama. Áno, bol tam Nico, Maggs a Nina, ale oni neboli ty... a s tebou som sa spojiť nevedela. Najprv som nechcela, lebo si sa na mňa hneval, a keď som konečne nabrala odvahy, nebol mobil ani signál," hovorila som smutne a hrala sa s džínami, ktoré boli na kolenách potrhané.

„Hneval? Ja som sa na teba hneval? Myslel som si, že si z toho celého na dne a že sa ty hneváš. Aspoň tak nejak to vyznelo, keď ma informovala Maggs," povedal a potom stlačil pery do jednej línie a zavrel oči s primračeným obočím. „Ach, Maggs," povedal zrazu, no ja som nechápala.

Maggs?

No potom mi to doplo.

To Maggs má na starosti túto celú harampádu.

„Ach... Maggie. Nechápem, čo má stále proti tebe," povedala som a pozrela sa hore na nebo.

Slnko už zapadlo a naše tváre osvetľoval len mesiac a hviezdy.

„Ja viem čo. Nico mi to povedal. Maggs vedela, že je do teba Nina zaľúbená a keďže ťa Nina nikdy neopustila tak ako ja, myslela si, že je pre teba tá pravá," zúfalo sa zasmial. „Príde mi to zvrátené." 

„Ako to, že o tom všetci vedeli okrem mňa? Že je do mňa Nina zaľúbená?" vykríkla som a kašľala na to, že by ma mohol niekto začuť. Tu ma nikto nepoznal.

„Ach, Parkerka, prečo nemôže byť všetko ako predtým? Keď si ma ešte neznášala, no pritom milovala? Všetko sa vtedy zdalo jednoduchšie."

Ja som sa len rozosmiala. „Znieš ako básnik," smiala som sa a on sa len mračil.

Vždy to tak je. Jeden z nás sa smeje a ten druhý vždy mračí.

„A prečo by som nemohol byť básnikom?!" spýtal sa podráždene a postavil sa predo mňa.

Ja som len sledova ako nohou nervózne dupká o zem a rukami zviera svoje boky.

„Básnici sú romantickí a ty určite nie si žiadny romantik," skonštatovala som a tiež sa postavila.

„ČO si to povedala?!!" skríkol a ja som vypúlila oči.

„Nič," začala som pomaly cúvať.

„Nič? No veď počkaj!" povedal a to bol jeho signál pre jediné slovo:

utekaj.

Tak som sa rozbehla smerom k pouličným stánkom a keď som sa dostala až k nim, začala som cez ne kľučkovať.

„Ááá! Nechaj ma!" kričala som so smiechom a obiehala ľudí.

„Hahaha! Počkaj keď ťa chytím!" kričal tiež s veľkým úsmevom na tvári.

Ľudia okolo nás, nás len sledovali. Niektorí s úsmevom na tvári a iný s pohoršením. 

Nám to však bolo jedno.

Úplne jedno.

Ahojte! :)

Ako sa máte? Konečne prázdiny, čo? :D Som sa už nevedela dočkať. A ako sa vám páči dnešná časť?

Dúfam, že sa páči naaaajviac na svete. :D ♥

Ja se poroučím a... čusááák! ☺ :D