4.časť- Privítanie

24 2 0
                                    


Búdka v ktorej som sa nachádzala sa začala pochybovať, no nebolo to také ako keď vás nesú, bolo to skôr niečo také akoby som sa presúvala po pokladničnom páse.

Po pár minútovej ceste ma zastavilo menšie zatrasenie, po ktorom som sa následne presunula do stojatej polohy.

„Vitajte!"

Začula som noví neznámi hlas.

Cítila som že omamná látka mi už z tela vyprchala a ja som nabrala novú silu. Pokúsila som sa uvoľniť z pút, no boli pritiahnuté až priveľmi.

„Všetky ste tu len pre jeden dôvod."

Pokračoval v príhovore, no bolo zaujímavé že mal lepšiu slovnú zásobu ako tí predtým. Z jeho slov som usúdila že neuniesli iba mňa, musí nás tu byť viac.

„Rozhodol som sa že vám darujem niečo, o čo ste všetky prišli."

Zakričal a dvierka na posteli sa otvorili. Pristúpil ku mne ďalší s mužov a odokryl mi tričko z ramena.

Teraz som už začínala chytať paniku, bála som sa toho čo mi chcú urobiť. Ale niekde veľmi ďaleko vo mne svietila maličká nádej že ten človek premení svoje slová v realitu.

Na ramene som zacítila tvrdý náraz ihly, ktorá mi prenikla pod kožu, a tekutiny ktorá mi prenikla do organizmu. Bleskovo sa začala rozliehať po celom mojom tele čo mi spôsobovalo neskutočné kŕče. Všetky moje svaly boli napnuté a pokrútené do rôznych tvarov. Moje srdce sa roztiahlo a zastavilo. Bolo to niečo, akoby som na malí moment umrela, nedýchla som a necítila žiadnu bolesť.
V okamihu to všetko prestalo, a moje srdce znova začalo biť. Otvorila som oči a oslepila ma neskutočná žiara svetla. Potom ako som si na neho privykal, nemohla som uveriť tomu čo sa práve udialo.

Pred sebou som uvidela zeleného muža s pretiahnutou hlavou a tenkým pásom. Na jeho hlave sa usídľovali dve veľké čierne oči a malé ústa, ktoré na mňa s údivom rozprávali nezrozumiteľným jazykom. Pokúšala som sa obzerať okolo seba, no putá ku ktorým som bola pripútaná mi to nedovolili.
Trochu som na ne zatlačili, a oni sa s kliknutým uvoľnili natoľko, že som sa mohla postaviť.

Položila som svoje nohy na zem, a tým som sa dostala von z môjho vezenia. Stála som priamo pred tým záhadným organizmom, a z hĺbky duše som dúfala že mi neublíži. On však naopak odstúpil a ja som si konečne mohla obzrieť miestnosť v ktorej som sa nachádzala.

Bol to obrovský sál. Jeho steny boli pokryté stovkami obrazov na ktorých boli znázornený chlapci s hnedými vlasmi a kráľovskou korunou. Strop bol posiaty diamantmi a celú miestnosť osvetľoval obrovský zlatý luster. Po okrajoch miestnosti stálo množstvo zelených postáv, ktoré v rukách zvierali strieborný meč so zlatou rukoväťou. Všetci sa pozerali na stred, kde bol uložený kráľovský trón, a na ňom sedel celkom pekný hnedovlasý chalan.
Bol vyšší akom tí na obrazoch. Mal modré oči a jeho svalnaté ruky nervózne stláčali operadlá po bokoch trónu. Pod jeho nohami ležali dva biele tigre, ktoré si spokojne vrčali.


Musel si všimnúť že ho sledujem, lebo v jednej chvíli spozornel. Zas použil ten čudný jazyk a jeden z jeho poskokov ma zdrapil za ruku, a ťahal ma k nemu. Sotil ma pred trón a donútil ma aby som si kľakla.
V tom sa ten muž postavil a oslovil ma.

„Vitaj na planéte Lenos!"

AlienWhere stories live. Discover now