Chris
Stál som s Jess na rohu kuchyne a mal som ju tesne pri sebe. Dnes vyzerala úplne nádherne. Tie čierne šaty jej vlasy a malý náhrdelník, ktorý sa jej hompáľal na krku, sa k sebe dokonale hodili. Práve som sa jej pokúšal všetko vysvetliť. Ale začul som výkrik zo sály, vedel som že ju budem musieť opustiť. Chcel som ju ochrániť pred tými príšerami, preto som ju požiadal aby sa ukryla do komory. Zo začiatku protestovala ale potom sa podvolila. Som si istý že by bola schopná bojovať so mnou ale teraz nebola tá vhodná chvíľa.
Uistil som sa že je v bezpečí, a sľúbil som jej že sa po ňu vrátim. Bude to ťažké, ale bol som ochotný podstúpiť túto lož za záchranu jej života. Rozbehol som sa do sály kde bolo množstvo Wormenov. Nenávidel som tie príšery, popravde bolo to to najúbohejšie čo mohol Docenis poslať. Vyzerajú síce na vonok veľmi strašidelne, ale zabíjajú sa ľahko. Stačí trafiť ich mozog a je po nich.
Obzrel som sa okolo seba a zbadal som Natanu, ako sa snaží ubrániť jednému z nich. Pribehol som k nej a postavil sa pred ňu. V tom sa tá príšera na mňa pozrela a v našom jazyku povedala:
„Poď s nami a prestanú umierať.“
Otočila hlavou okolo seba a čakala že sa obzriem tiež. Vedel som čo sa deje, že ak sa pokúsim vzoprieť tak nás všetkých povraždia, ale ak pôjdem zavraždia oni mňa.
„Sľúbil som Jess, že sa po ňu vrátim. Povedz jej že mi to je veľmi ľúto.“
Povedal som Natane a prikývol som na Wormanovu ponuku. Ten dal signál ostatným aby nechali mojich ľudí. Vzal ma pevne do jednej zo svojich nechutných rúk a odviedol ma preč. Nemal som pocit hnevu s toho čo spravil Docenis, skorej ma štvalo to, že som v tom znovu nechal Jess samú.
Nastúpili so mnou na loď a odviedli ma do Docenisovho zámku. Bolo to dosť divné byť tu znova.
„Vitaj braček!“
Privítal ma s úsmevom Docenis. Kebyže nemám na rukách putá, prisahám že by som ho v tom momente zabil.
„Som rád že si sa vrátil do rodinného kruhu. Ale zaráža ma to čo si sa rozhodol urobiť.
Viesť proti mne vojnu, a ešte mi ukradnúť vyvolenú?! Nehambíš sa?!“
„Nezaslúžiš si nič s toho čo máš. A to znamenie nepatrí tebe!“
Zakričal som na neho naštvane a stihol som si všimnúť ďalších šesť dievčat sediacich po jeho boku. Ten bastard!
„Veď uvidíme čo povie, keď zistí že si zabil jej najlepšiu priateľku?!“
Nechutne sa zasmial a stráže s vedľajšej izby priviedli dobitú Peku. Okolo rúk mala krvavé reťaze a od únavy nedokázala sama stáť na nohách. Začal som sa trhať a mykať ale zovretie stráží bolo prisilné.
„Ona s tým nič nemá! Pusti ju!!!“
„Ale braček, hádam ti len na nej nezáleží?! Je to rebelka a odporuje mojej vláde a podľa zákonov, ktoré som samozrejme schválil ja ju týmto činom odsudzujem na smrť!“
Zdvihol ruky a schuti sa zasmial.
„Nerob to!!!“
„Ako každý živý tvor na Lenose, máš právo na posledné slová.“
Peka zdvihla hlavu a pozrela sa zničene na mňa.
„Chris, odkáž Jess že jej aj nepriek všetkému verím... že verím vo vašu lásku.... a že verím že na trón Lenosu nasadne právoplatný kráľ!!!!!!!“
Posledné slová vety viac zvýraznil a dívala sa Docenisovi priamo do očí. Mávol rukou, a tým dal lukostrelcovi znamenie aby zasiahol. Čerstvá krv sa začala liať na podlahu a ja som len nezmyselne zvesil hlavu...
ESTÁS LEYENDO
Alien
FantasíaJedna udalosť mi zmenila celý život, a to tým že mi ukradla jeden s mojich zmyslov- zrak. Aj keď nevidím, stále sa pokúšam žiť celkom obyčajným životom, ktorého samozrejmosťou sú neustále operácie. Však všetko sa zmení, keď ma unesú. Nemám na mysli...
