Alien

9.časť- Tetovanie

Po kráľovom odchode do izby vbehla Peka. Na tvári mala ustarostený výraz.

„Viem čo sa stalo.“

Povedala a odhrnula paplón z mojej nohy. Pozrela sa na ňu a milo sa pousmiala. Vtedy som si spomenula, že som svoju nohu vlastne ani nevidela. Čo ak ma uhryzol nejaký gigantický pavúk, a teraz tam mám obrovskú hnisavú vyrážku, z ktorej sú všetci na mäkko.
Do pekla dúfam že sa nezmením na nejakého spidermana,  lebo na tejto planéte môže človek očakávať čokoľvek.

Posadila som sa a natočila som si nohu tak, aby som na ňu videla. Popravde mala som veľký strach že sa moje obavy splnia.
Však keď som otvorila oči uvidela som tam len tetovanie dosť zaujímavého tvaru. Bolo tvorené z dvoch polkruhov, ktoré boli spojené oblúkovou čiarou. V strede tej čiary boli ďalšie dve, ktoré ju pretínali. A všetko bolo z oboch strán ukončené bodkou.

Malo čiernu farbu, ktorú oslabovala krvavočervená farba mojej pokožky. Na ktorú mi už Peka prikladala nejaké čudné listy hnedej farby.

„Čo to je?“

„Lity stromu Aries, zmierňujú opuch a bolesť.“

Povedala s lekárskym tónom a ešte viac mi ich pritlačila na ranu. Zasyčala som od bolesti, ktorá po chvíli úplne zmizla. Pozrela som na Peku, ktorá sa stále radostne usmievala. Začala som mať zlý pocit, že nie je v poriadku.

„Prečo sa tak stále usmievaš?“

„To zistíš neskôr.“

Mrkla na mňa tým svojim obrovským okom a pravdupovediac, už začalo byť do smiechu aj mne. Potom som si spomenula na toho chalana vo väzení a moja tvár, ako mávnutím prútika skamenela.

„Čo sa deje?“

Pozrela na mňa Peka starostlivo a vzala moju ruku do tej jej.

„Len mi tak napadlo, ako je na tom on...“

„Myslíš Christiana?“

Zaskočila ma tým. S takýmito zaujímavými menami sa človek vážne stretne len na Lenose.

„Hej.“

„Nie moc dobre, ale dostane sa z toho.“

Sklonila som hlavu a začala som uvažovať nad tým, čo som urobila. Nechápem ako som mohla byť tak blbá. Som vo väzení, kde by som vôbec nemala čo robiť. Hľadám človeka, alebo mimozemšťana, ktorý by mi bol ochotný pomôcť a keď ho konečne nájdem, začnem kričať ako decko. Samozrejme že tým privolám stráže, a to znamená pre neho jasnú smrť z donútenia. Alebo s mojej vlastnej hlúposti.

„Ak ťa to poteší, pýtal sa to isté.“

„Nie nepoteší, lebo za jeho bolesť môžem ja a.... počkaj čo si tým myslela?“

„Ty dobre vieš.“

Pozdvihli sa jej kútiky, a štuchla do mňa s jedným s jej nechutných prstov.

„Mala by si už ísť spať.“

Povedala a prikryla ma hrubým paplónom.
Vďaku som jej prejavila malým úsmevom, pričom som si môj nos pchala čo najhlbšie do tej periny. Zavrela som oči, a začala som uvažovať nad všetkým, čo sa dnes stalo. Nad Christianom, nad tým tetovaním, nad Pekou a ........