Alien

5.časť- Priznanie

Podal mi ruku, a tým mi dovolil aby som sa postavila. Hľadela som mu priamo do tváre, a mala som množstvo otázok, na ktoré by on určite poznal odpoveď, ale nemohla som zo seba vydať ani hlások. Bola som úplne nemá, omámená jeho krásou.

„Volám sa Docenis, som kráľ tejto planéty."

Povedal neuveriteľne mužným hlasom a usmial sa.

„Ja som Jess, som tá, ktorú si uniesol."

Povedala som ironicky a zamračila som sa na neho. Až teraz mi došlo že som tu stále nasilu.

„Zato sa ti ospravedlňujem, ale chcel som ti len pomôcť."

Zakričal a z miestnosti sa ozval hlasný potlesk.

„Ja nestojím o tvoju pomoc!"

Zhúkla som a napľula som mu do tváre. Zatváril sa veľmi hrozivo a ukázal na neďaleké dvere. Dvaja z jeho mužov ma chytili a odtiahli ma do vedľajšej miestnosti, kde boli točivé schody smerom nadol.

Keď sme nimi prešli, strčili ma do jednej z ciel, ktoré tam boli a zamkli za mnou.

Odplazila som sa do kúta a tam som sa znova schúlila do môjho bezpečného klbka. Môj mozog pracoval na plné obrátky a snažil sa vymyslieť hocijaký plán, ako by som sa z tadeto dostala.

„Nemala som na výber, donútili ma!"

Chytila ma za nohu žena z vedľajšej cele.
Vyzerala dosť zničene. Mala roztrhané šaty, a chýbala jej polovica vlasov. Jej tvár bola pokrytá vráskami a obrovskou vrstvou prachu.

„O čom to hovoríte?."

Opýtala som sa jej jemne. A vtedy som si spomenula na ten hlas. Určite som ho už niekedy počula.

„To ja som ťa dostala do toho parku... Je mi to hrozne ľúto...prepáč!"

Plakala a mne jej prišlo ľúto.

„To je v poriadku."

Chytila som jej ruku a jemne ju pohladila. Ukľudnila sa a ja som dostala odvahu opýtať sa jej prečo si vybrali práve mňa.

„Prečo ma vlastne uniesli?"

Ostala dosť zaskočená, ale nebála sa mi odpovedať.

„Si tu z jediného dôvodu..."

„Nepočúvaj ju."

Ozval sa mužský hlas z vedľajšej strany. Pozrela som sa tam, ale bol zahalený tmou.

„Tak mi to povedz ty."

Podpichla som ho.

„Myslíš že ťa vyliečil zadarmo?"

„Ja neviem..."

„Nič nie je zadarmo, ide mu o to aby ste mu boli vďačné za to čo urobil..."

„Čo teda od nás chce?"

„Potomka."

Zaskočilo ma to. Ten nechutný pocit že by som s tým sexi, neodolateľným, krásnym... Bohactvo Jess spamätaj sa! Jeho krása je len zásterka pred tým, čím v skutočnosti je.

„A prečo si tu ty?"

„Pretože nie som hodný existovať pri kráľovom boku."

Sklonila som hlavu, a vtedy mi v nej vzplanul nápad.

„Chcem hovoriť s kráľom!"