Alien

20.časť- Som späť

Polozila som ho na stôl a pokračovala som v objavovaní izby. Prešla som k polici s papiermi a začala som sa medzi nimi prehrabovať. Nebolo tam nič zaujímavé okrem detských kresieb. Niektoré boli vážne dokonalé.

Pohľadom som skočila na starú truhlicu pred posteľou. Kľakla som si pred ňu a s vrzgotom ju otvorila. Na vrchu ležal zlatý náhrdelník. Bol v tvare srdca a keď som ho otvorila boli v ňom dve fotky. Jedna bola určite Alyna. Musím uznať že bola vážne krásna. Mala dlhé tmavé vlasy ktoré jej siahali po plecia. Jej zelené oči žiarili žiaľom, zatiaľ čo sa jej tvár usmievala. Na tej druhej bol Lukas. Malý chudý chlapček s hnedými vlasmi a úsmevom na tvári. Muselo to byť pre ňu vážne ťažké. Stratiť syna, a potom aj svoj život... Zavrela som ho a zapla som si ho okolo krku.

Ďalej tam bol nejaký hnedý oblek aj s čiernymi topánkami, tie som položila vedľa. Zaujala ma však pozdĺžna plachta, ktorá skoro úplne splývala s farbou okolia. Bolo mi jasné že sa pod ňou niečo ukrýva. Vystrela som preto svoju ruku a opatrene som tú vec odkryla. Nemohla som tomu uveriť. Bol tam meč. Mal pozlátenú rukoväť s niekoľkými diamantami na konci. Nechápem kde ho mohla zohnať.

Vzala som si všetky veci a smerovala som k dverám. Keďže tam iný otvor nebol, určite to musel byť jediný východ. Kráčala som hore schodmi a po chvíli som začula vodopád. Nechápem ako takáto geniálna žena mohla skončiť tu.

Presne ako som predpokladala. Východ smeroval za vodopád, takže teraz mi zostávalo len cez neho prebehnúť. Keď sa mi konečne podarilo dostať na súš, zbadala som Árona ako sa pokúša labami zväčšiť dieru do ktorej som spadla.

„Áron!!“

Okamžite sa otočil a neveriacky sa na mňa pozrel. S ľahkosťou vyskočil na breh a rozutekal sa ku mne. Premenil sa na človeka a silno ma objal.

„Myslel som si že si mŕtva, a že som porušil svoj sľub!!“

„Bola tam tajná miestnosť, ktorou som sa dostala sem.“

„A čo to máš na sebe?“

„Neviem, tie veci čo som mala predtým sa mi zdali už príliš obnosené.“

Nemohla som tam predsa tie úžasné čierne čižmy nechať. A ani tie hnedé gate, ktoré mi úplne úžasne formovali postavu. A asi by som si neodpustila, kebyže si neoblečiem ten hnedý korzet a tým tmavohnedým plášťom až po kolená. Viem že to bol skôr oblek pre chlapa, ale mne to takto úplne vyhovovalo.

„Bola si tam sama?“

Opýtal sa ma, a ja som nechápala čo tým myslí. Žeby o tom vedel niečo viac?!

„Áno bola.“

Ostal na chvíľu ticho a zahľadel sa niekde do prázdna.

„Niekto ide, musíme sa ukryť.“

Zas sa zmenil a odviezol ma do lesa. Zhodil ma pri nejakom strome a naznačil mi aby som sa pripravila na boj. On sa rozbehol ešte viac dopredu, takže som nevedela presne určiť jeho pozíciu.

Chrbát som si silno pritisla o strom a v ruke som pevne zvierala moju novú zbraň. Začula som kroky ktoré sa čoraz viac približovali. Pot mi stekal po tvári, a meč sa mi šmýkal z ruky. Chýbalo už len pár krokov na to, aby som ho dostala. Keď už som cítila že je v mojej blízkosti, vytiahla som moju odvahu až z piet a zaútočila som. Čepeľ letela priamo na jeho krk a zaborila sa do stromu, keďže sa stihol zohnúť. Bola som v úplnom zadku.

Chytil rukou moje nohy a ja som nedokázala udržať rovnováhu a skončila dom na zemi. Svojimi nohami znemožnil pohyb mojim rukám a sadol si na mňa, čím mi zrušil akúkoľvek možnosť na únik. Priložil dýku k môjmu krku a odhrnul si vlasy. Keď som si uvedomila že je to Chris mala som chuť zakopať sa. Ale ten jeho pohľad stál za to.

„Jes.“

„Nie to je duch Svätý.“

„Čo?“

„Ale vieš čo, radšej nič. Mohol by si zo mňa zliezť.“

„Ale ty si ma chcela napadnúť prvá, a čo tu vlastne....“

„-€‘‘#-#-@‘“

Ozval sa z diaľky Pekin výkrik a Chris neuvažoval ani sekundu a rozbehol za ňou. Snažila som sa ho dobehnúť, ale bol rýchlejší ako ja.

Keď sa mi podarilo dostať da na miesto, uvidela som krvavú Peku ležiacu na zemi a Chrisa bojujúceho s Áronom. Bolo jasné že Chris nemá žiadnu šancu na prežitie.
„Sú to moji priatelia!!!“

Zakričala som na Árona, ktorý okamžite pustil Chrisovu ruku a rozbehol sa ku mne. Kukal na mňa a čakal na vysvetlenie. Poškrabala som ho po vlasoch a skontrolovala som Chrisov stav. Vyzeralo to tak, že budú v pohode.

„To sú tí o ktorých som ti hovorila, môžeš sa premeniť.“

Zmenil sa znova na človeka a hodil vražedný pohľad na Chrisa a rozbehol sa po ňom. Nechápala som o čo mu ide.

„Keď som ti nerozbil hubu ako zviera, rozbijem ti ju teraz!“

Zakričal  a vrazil mu päsťou priamo do tváre. Úplne ho to zložilo. Viem že Chris je silný chlap, ale tato rana by zničila naozaj každého. Ležal bezvládne na zemi a Áron si ho znovu pritiahol k sebe. Hľadel mu do tváre a neustále do neho kričal. Peka sa ho snažila zastaviť nejakou vetou v hatlančine no on ju úplne ignoroval. O chvíľu Chris dostal ďalšiu ranu a na jeho tvári sa objavilo omnoho viac krvi ako predtým. Neviem prečo , ale v tej chvíli som mala pocit že si to zaslúži.

„Jess, on ho zabije!“

Vtedy som sa spamätala a rozbehla som sa k nim. Chytila som Áronovu ruku do tej mojej a pevne ju stlačila. V tom mi venoval svoju pozornosť a hodil Chrisa na zem.

„Myslím že už má dosť, prosím nechaj ho.“

„Máš šťastie.“

Pozrel naňho a odpľul si. Potom sa postavil a vo forme vlka sa rozbehol niekde do lesa.
Peka sa k nemu pomaly doplazila a položila si jeho hlavu na kolená. Pohladila ho po vlasoch a zotrela mu krv z tváre.

„Prečo si ho nezastavila už skorej.“

„Neviem, ja... myslela som si že je to správne.“

„Kebyže ho počuješ, ako strašne oľutoval to čo ti spôsobil“

„Na tom nezáleží, zhodil ma z lode a vykašlal sa na mňa.“

„Viem že to je ťažké, ale mala by si mu odpustiť. Myslím že si toho už kvôli tebe odtrpel už dosť.“