Všetci začali kričať a radostne hulákať. Baby sa na mňa radostne usmiali. Vedela som že sme uspeli. Objala som ich a ponáhľala som sa do záhrady za Chrisom. Keď som tam prišla už tam nebol, ale na miesto neho tam na mňa čakal Áron.
„Som rád že sme uspeli.“
„To aj ja.“
Odpovedala som mu a snažila som sa ho obísť, však jeho veľké telo. Proste mi to nedovolil.
„Videl som vás.“
„Viem.... Ale nie je to tvoj problém.“
Nahneval sa a chytil moje ramená tak silno, že mi v nich prestala prúdiť krv.
„Ale je! Jess počúvaj ma! Vážne mi na tebe záleží a nechcem aby si sa v ňom znova sklamala.“
Triasol so mnou ako šialený a ja som sa snažila dostať s jeho pazúrov. Kopala som a metala sa.
„Pusti ma!!“
„To čo robíš nie je správne!!“
„Ani to čo ty!!! Tak ma okamžite puť !“
Zvrieskla som mu do tváre a v tom s zarazil. Položil ma na zem a výstražne zdvihol ukazovák a mieril mi ním priamo pred tvár.
„ Ale to si pamätaj, že ak to spraví znova za mnou už nechoď.“
„To nehrozí.“
Zavrčala som na neho a pošúchala som si boľavé ruky. Zavrtel hlavou a s dupotom odišiel.
„Jess, Jess!!!“
Bežala ku mne Peka a ledva lapala po dychu. Zastavila sa pri mne a oprela sa o mňa rukou. Predklonila sa aby sa dokázala lepšie nadýchnuť a potom spustila.
„Rada....rada sa rozhodla.... osláviť tvoj príchod...“
„ A????“
„Dnes večer plánujú menšiu oslavu a ja..... som ti zohnala úžasné čierne šaty!“
Usmiala sa nadšene a ťahala ma do horných izieb. Vošli sme do jedných z dverí. Bola to taká bežná hosťovská izba s manželskou posteľou a skriňou, pred ktorú ma postavila a vytiahla z nej nádherné čierne šaty. Mala som chuť roztopiť sa, boli úplne dokonalé. Prešla som po nich rukou, bolo to ako plávať v obláčiku. Horšie však bolo to, že k tomuto kusu bol určený dosť tesný korzet, s ktorým som mala neuveriteľné problémy. Po dlhšom boji som aj tak zvíťazila, síce som dýchala len polovicou ľavého pľúca, ale výsledok stál za to.
Postavila som sa pred zrkadlo a mala som chuť rozplakať sa. Nie pre krásu tých šiat, ani zo šťastia, ale zo strachu. Lebo v tom momente som sa vrátila na Docenisov zámok. Do jeho jedálne a mojej izby a hlavne do jeho izby. Pozrela som sa na ramená ktoré som mala samozrejme odokryté. Na každom bola jedna veľká fialová modrina. Vzala som takú dlhšiu modrú šatku visiacu na zrkadle. Zakryla som s ňou moje ramená a utrela som si slzy s tváre. Nahodila som falošný úsmev a šla som do spoločenskej miestnosti.
Zmenila sa na nepoznanie. Veľký stôl za ktorým sme mali rokovanie tam už nebol. Objavili sa tam len menšie stolíky s občerstveným a vodou. Pri veľkých oknách stála kapela zložená s niekoľkých huslistov a klaviristov. Pri mikrofóne stál muž s náhrdelníkom premeny a pri ňom sedel ešte jeden mimozemšťan s nejakým neznámym nástrojom.
Na parkete už tancovalo niekoľko párov a ja som sa snažila medzi nimi nájsť nikoho známeho. Na moje veľké šťastie tam stál len Áron s jeho zúrivím pohľadom a výstražým prstom. Prevrátila som očami a pozrela som sa na druhú stranu, kde stála znudená Natana. O chvíľu však spozornela keď nejaký chlap použil hatlančinu.
Hudba prestala hrať a tvory na parkete vytvorili koridor. Všetky oči smerovali len na jeden bod, a tým boli drevené dvere na začiatku sálu. Onedlho sa otvorili a vyšiel z nich Chris. Mal zaujímavý oblek, bolo to ladené do takej jemne kráľovskej farby. Kráčal pomedzi všetkých a postavil sa do stredu miestnosti.
V tom sa pozrel na mňa a ja som jednoducho skamenela. Pot sa mi začal valiť po čele a vôbec som netušila že čo majú tie potvory v pláne. Vytvoril sa ďalší koridor ale tento vytváral cestu pre mňa smerom k Chrisovi, ktorý natiahol ruku na náznak toho aby som sa k nemu pridala. Stala som na mieste a odmietala som sa pohnúť, však ma odrazu začal niekto tlačiť dopredu. Nemohla som sa otočiť, ale keď za nátlak začal zosilňovať rozhodla som sa ísť radšej dobrovoľne. Vstúpila som do kruhu tvoreného s mimozemšťanov priamo ku Chrisovej ruke. Čudujem sa že mu po toľkom čase strávenom vo vzduchu ešte neodpadla. Prijala som ju a on si ma pritiahol čo najbližšie m sebe. Vedela som že teraz príde najhoršie.
„Ja neviem tancovať.“
„Nechaj sa mnou viesť a nikto si nič nevšimne.“
Usmial sa a chytil ma okolo pása. Hudba začala hrať a ja som mu svoje ruky obmotala okolo hlavy. Doteraz som tanec nenávidela. Neviem či to bolo mojím tanečným partnerom ešte na základke, ale vždy som mala pri tanci pocit že niečo nie je v poriadku. No pri Chrisovi to bolo iné. Vznášal sa so mnou tak jemne, že som mala pocit že lietam. Po celý tanec som hľadela do jeho nádherných očí a on robil to isté. Bol to najkrajší zážitok ktorý som dokázala vidieť doteraz.
Keď náš tanec skončil nasledoval potlesk zo strany publika. Usmieval sa na nich a hrdo sa uklonil. Potom ma stiahol so sebou do prázdnej kuchyne.
„Hovoril som ti že to zvládneme.“
„Hej...“
„Deje sa niečo?“
„Mňa len prekvapilo to ako ťa všetci privítali a to že si mal prvý tanec.... Jednoducho to nechápem.“
„Jess, musím sa ti s niečím priznať...“
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Alien
ФэнтезиJedna udalosť mi zmenila celý život, a to tým že mi ukradla jeden s mojich zmyslov- zrak. Aj keď nevidím, stále sa pokúšam žiť celkom obyčajným životom, ktorého samozrejmosťou sú neustále operácie. Však všetko sa zmení, keď ma unesú. Nemám na mysli...
