Marry'sLife (sk)

5.

Sedela som v kaviarni po strašne namáhavom dni v škole. Mali sme telesnú. Celú hodinu sme skákali na švihadle. Neviem vôbec kráčať, iba sa tak plazím ako zombie bez nôh. Dokonca aj podobne stonám. Už asi 20 minút sa pokúšam pripojiť na wifi aby som napísala Danielovi nech sem za mnou príde aj s bicyklom lebo cestu domov už určite nezvládnem. Nič. Stále nič. Nejde mi to. Bude to tým že mám totálne prispatý mobil. Vykašlala som sa na to a zavrela na chvílku oči. Započula som nejaký známy hlas. Nevedela som si spomenúť že komu patrí. Obzrela som sa. Nikoho známeho som nevidela. Hm...čo už. Asi sa mi to len zdalo. Zrazu na mňa niekto skočil. Skoro som sa zadusila lebo mi zabehlo Latté. Zasmiala sa. To čo na mňa skočila bolo dievča. Ten smiech... Taký sprostý a zároveň nádherný smiech má len jeden človek...

,,Gaštaaaaaaaaaan!!" zakričala som a silno som ju objala. Bola to moja strašne dobrá kamarátka na základnej škole. Spolu sme milovali Black Veil Brides. Tak sme sa zblížili. Našli sme sa vďaka BVB. Pred tým sme sa samozrejme bavili. Ale keď sme začali obidve milovať BVB úplne sme sa zblížili a mali sme sa radi. Stále sa máme radi. Boli sme tam spolu celé poobedie. A ani nám to nestačilo. Rozprávali sme sa asi o všetkom. Aká je stredná, o chalanoch, povedala som jej o Tomim, ona mala tiež nejakého chalana Jeremyho ktorý je emo a hrozne sa jej páčil. Povedala som jej nech ho zavolá von lenže ona sa ako vždy hambila. Mojee stále mi z toho nevyrástla. ,,Keď bude s Jeremym niečo nové hneď mi píš jasné?" ešte som jej povedala keď sme sa asi 150ty krát objali na rozlúčku. ,,Jasné budem ti volať." uistila ma a odišla. Dúfam že sa ešte stretneme. Zistila som po tých dvoch rokoch že mi mrte chýbala. A znova mi chýba a to odišla len pred dvoma minútamy. Zaplatila som sa poobliekala som sa. Keď som vychádzala zbadala som oproti kaviarne Tomiho. Zastavilo sa mi srdce. On aj chodieva von?! Pozrel sa na mňa a kývol na mňa hlavou akože na pozdrav. Ja som sa usmiala a zdvihla ruku že mu zakývam. V tom sa na neho vrhla Jess a pobozkala ho. Okamžite som sa od nich odvrátila. Jess je baba s našej školy ktorá chodí so mnou na chémiu a biológiu. Nenávidím ju! Je falošná, hnusná, arogantná a nafúkaná krava. Všetci chalani sa jej hádžu pod nohy a teraz sa do jej pasce očividne chytil aj Tomi. Čo na nej vidia? Veď nemá ani kozy, ani rozum, ani boky, ani zadok ani nič. Rozbehla som sa domov najrýchlejšie ako som vedela. Vykašlala som sa na bolavé nohy. Nemohla som sa na to pozerať. Keď som prišla domov vybehla som po schodoch, hodila som sa na postel a príšerne pozplakala. Prečo práve ju? Prečo ona? Mohol mať ktorúkolvek inú ale on si vybral ju. Nechcem žiť. Nemá to zmysel, život je hnusný. Určite mu zlomí srdce. Neprežijem ho vidieť smutného. Jeho mŕtvolne bledá tvár bez náznaku emócii bude smutná... Nevydržala som to. Chytila som zo šuflíka žiletku a priložila som si ju k žile. Nepremýšlala som už a potialha ňou po mojej porcelánovej pokožke. Zacítila som bolesť. Z krvou sa mi z tela vyplavilo aj zúfalstvo. Počkala som kým mi zápästie prestane krvácať a dala som si náramok ktorý mi zakryje rany. Aj tak mi dlho tento pocit že mi to je jedno dlho nevydrží...

Kujem sa Votes, Commenst a čítes :D

Bye :)