Marry'sLife (sk)

24.

,,Lucifer je tvoj brat?!" ochromene som stála na mieste. ,,Áno." Zadkiel sa znova usmial. ,,Si z toho v šoku?" spýtal sa ustarostene. ,,No trošku." povedala som. ,,Poď si sadnúť." podoprel ma a odprevadil k lavičke. Keď som sedela tak pokračoval v rozprávaní: ,,Musíš si prestať Lucifera predstavovať ako červeného čerta s rohami, chvostom a kopítkom. Je to anjel ako ja. Iba bez krídel. Teda je to anjel...ak ešte žije." Zadkiekovi sa zlomil hlas. ,,Myslím že by som ti mal niečo povedať." začal po chvíli. ,,Počúvam." povedala som aj keď som mala pocit že sa mi to nebude páčiť. ,,Mia je vlastne..." začal Zadkiel ale v polovici vety prestal rozprávať. Vlatne nie...rozprával ale ja som ho nepočula. ,,Zadkie? Môžeš to prosím ťa zopakovať? Zadkiel?!" ani on mňa nepočul. Čo je toto za blbosť zase? Chcela som pohnúť rukou ale nešlo. Chcela som sa postaviť. Ale nešlo. Začala som padať. Nie ako keď spadnete keď sa učíte jazdiť na bicykli ale ja som padala dlho a hlboko. Okolo mňa iba tma. Necítila kedy som dopadla. Nevedela som kde som. Nevidela som nič len tmu. Nepočula som nič iba niekoho tichý dych. Pravidelné nádychy a výdychy ako keď niekto spí. ,,Haló?" zakričala som do prázdna. ,,Pšššt." ozvalo sa z tmy. Obzrela som sa ale nikoho som nevidela. Tap, Tap. Niekto zatlieskal a mňa oslepila žiara bieleho svetla. Moje oči si nevedeli zvyknúť na tú príšernú bielu farbu. Biela farba...Wetiss. ,,Si múdre dievča." ozvala sa za mnou. Obzrela som sa. Vážne to bola ona. Vysoká, tajomná a ako inak...v bielom. Ale bolo na nej niečo iné. Čo to bolo? Nedokázala som na to prísť. ,,Si prekvapená? V šoku? Musíš mať v hlave vela otázok. Čo sa to stalo? Kde som? Čo tu robím ja? Je to zaujímavá zhoda náhod však? Že si sa ocitla tu v mojej ríši a ani nevieš ako, prečo a vlastne načo si tu. Poviem ti to takto: ani ja neviem prečo...ale príšernr mi ideš na nervy. To ako všetkým pomáhaš. Ako chceš byť stále tá najlepšia. Ako slúžiš mojej sestre. Chcela by som aby si prestala. Chcela by som aby z teba bola zatratená duša." povedala a usmiala sa. ,,Čo? Nechápem. Čo proti mne máš?" spýtala som sa pretože som nechápala. Nikdy som jej nič nespravila. Dobre možno som bola trochu drzá a nevďačná ale taká už raz som. ,,Čo som zlé spravila? Čo také príšerné som urobila že ti tu prekážam?!" ,,To dievča...čo sa išlo obesiť na pláži. Bola by z nej zatratená duša. Patrila by mne!" skríkla Wetiss. ,,Čo máš zo zatratených? Ako s tebou súvisia? Predsa im nedávaš život..." ,,Ale ja sa milujem pozerať na to ako trpia! Napĺňa ma to dobrým pocitom že sú zúfalé duše ktoré už nikdy nebudú šťastné! Aj ty si mala byť zatratená! Lenže nie si a ja nerozumiem prečo! Ale už ti nebude dlho takto dobre..." povedala a vrhla sa na mňa. Posledné čo som videla boli len jej oči. Teraz som si všimla tú zmenu. Mala červené oči. Ako nejaký diabol...

Votečkujte, Komentujte a usmievajte sa x3

baby ale fakt komentujte lebo potom nebudú nové časti! x'D

napíšte čo si myslíte ako to dopadne a či sa vám to páči x)