Marry'sLife (sk)

10.

Slnko. Zobudil ma tenký slnečný lúč ktorý prechádzal cez priestor medzi dvoma tmavomodrými záclonami s americkou zástavou v mojej izbe. Práve vychádzalo takže malo krásnu červenú farbu. Odhrnula som záclonu viac. Už som mala osvetlenú asi polovicu izby. Načiahla som ruku tak aby mi svietilo na dlaň. Cítila som ako mi do celého tela stúpa teplo. Aj keď bol iba začiatok Marca a bolo ešte trochu chladno, cítila som teplo. Neviem či si to iba namýšlam... ale pre takéto rána sa oplatí žiť. Napĺňajú ma energiou. Postavila som sa do slnečných lúčov celá. Bola som celá osvetlená slnkom. Cítila som ako sa usmievam. Chcelo sa mi tancovať, chcelo sa mi skákať, smiať sa a kričať, chcela som sa rozbehnúť do pola iba v pyžame, chcela som... chcela som sa objať s Miou a robiť si srandu z nášho dejepisára že je tučné Prasátko Pepa. Musím ísť do školy. Išla som do kuchyne. Čakala tam na mňa mamina. Spravila nám raňajky a uvarila kakao. To spravila naposledy asi keď som mala šesť. ,,Ahoj. Ty dnes nejdeš do práce?" ,,Dobré ráno.Idem ale až poobede. Povedala som si že vstanem skôr a spravím nám raňajky ako keď si bola malá. Poď, sadni si. S čím si dáš vianočku? Med, Džem alebo Nutella? Alebo čistú. Ja už ani neviem čo máš rada..." v tvári som jej zbadala smútok. ,,Dám si so všetkým mami. Ďakujem." usmiala som sa a sadla som si k stolu. Keď som dojedla išla som sa umyť, namalovať, obliecť a učesať. ,,Ach Marry tie tvoje vlasy..." ,,Mami nezačínaj už zase. Predsa ti to už nevadilo." ,,Ja viem, prepáč. Ja len...stále som nepochopila čo tým sleduješ že si EMO." usmiala som sa na ňu:,, Mami nechaj to tak.Idem už do školy. Ahoj." dala som jej pusu na líce a už som utekala dole schodmi. Obula som si tenisky čo sa podobajú na conversky ,ja ich volám číňanky, a išla som do školy. V slúchatkách mi celý čas išli iba dve pesničky: Bad Girls Club od FIR a Love Like A War od ATL. Bola som šťastná. Na dnešok som sa strašne tešila. Prišla som do školy. Sklamalo ma že tam Mia nebola. Ani Dana som nikde nevidela. Možno sa iba zdržali. Prvá hodina bola matika. Mali sme zastupovanú. Ďalšie plus pre dnešný deň. Daniel prišiel asi v strede hodiny. Povedal že bol v nemocnici. Napísala som mu lístok. načo si bol v nemocnici? Po chvíli mi papierik pristál na mojej lavici. poviem ti neskôr. potrebujeme sa porozprávať... odpísal mi Daniel. Ostatné hodiny boli normálne. Nuda. Ale bála som sa čo mi chce Daniel povedať. Po škole sa niekam vytratil tak som šla na obed a nečakala som ho. Bože môj niekedy by som udala kuchárky za to že varia takéto... ,,Ahoj.Marry asi si o tom ešte nepočula, že?" prisadol si ku mne Daniel. Bol smutný. Videla som mu to na očiach. ,,Nie, čo sa deje Dan?" spýtala som sa s obavami. Keď niečo trápi Daniela tak to je asi velmi vážne. ,,Mia...no ona... je v nemocnici. Postrelili ju keď išla v noci domov... ja... lekári nevedia či bude žiť. Je v kóme..." zlomil sa mu hlas. Lyžica s jedlom zastala na polovici cesty k mojim ústam. Nie... to nemôže byť pravda. Ale zase z tohoto by si Daniel nerobil srandu. ,,Ja... bol som si zapáliť. Nezvládam to. znova som začal fajčiť. Môžeš ísť po škole somnou ak chceš... Marry ja... nezvládam to... nechcem o ňu prísť... ja... lúbim ju." Vedela som to. Bolo to na ňom vidno. Neviem si predstaviť ako sa asi cíti. Ale čo ja? Stále sme pohádané. Ešte sme sa neudobrili. Nemali sme kedy. Bola v kóme. A ja som o tom nevedela. Moja kamoška... moja Mia... ide jej o život a ja tu sedím a jem obed. ,,Kde leží?" spýtala som sa. ,,Nemocnica Svätého Štefana. Odveziem ťa ak budeš chcieť." Daniel sa postavil aby svojej ponuke dodal odhodlanie. ,,Dobre poďme!"

Kujem za Votes, Comments a Čítes :D

Bye. :)

baby dajte mi do komentárov vedieť čo si o tom myslíte a či mám ešte pokračovať ;)