Marry'sLife (sk)

19.

Miesto kde ma priviedol portál bolo tmavé. Na sivom piesku boli obrovské čierne krátery. Miestami rástla tráva ale aj tá bola nejaká zvädnutá. V strede tohto podivného miesta sedel starec. Mal dlhú bielu bradu, bol chudý, pozeral bezcielne pred seba a stále si opakoval jednu vetu: ,,Nikdy nehovor navždy. Nedá sa to splniť." opakoval stále dookola a dookola. ,,Pane ste v poriadku?" spýtala som sa. Starček strhol, prestal pozerať do prázdna a chytil ma za plecia a začal somnou trhať a mykať: ,,Nikdy nehovor navždy!! Nedá sa to splniť! Nikdy! Nikdy! Nikdy! Nedá sa to splniť!" triasol somnou. ,,Pane prosím vás pustite ma!" ,,Navždy! Nikdy nehovor navždy!" stále dokola trepal. Už mi bolo zle od žalúdka. ,,Prestaňte!" skríkla som naňho. Pustil ma a znova si sadol a mumlal. ,,Pane máte pravdu. Ludia vás asi nechápu že? Ja vám rozumiem. Nič netrvá navždy." Dedko sa na mňa pozrel jeho velkými očami. Mal v nich slzy. ,,Neplačte. Čo sa stalo?" objala som ho a cítila som ako vzliká. Odtiahla som ho aby som mu utrela slzy. Keď som sa mu pozrela do tváre, už to nebol starec ale bola z neho mladá žena. Mala havranie vlasy. Dlhé po ramená. ,,Ďakujem." povedala, rozprestrela krídla a vyletela do neba. Nechápem. Čo to malo znamenať? ,,Počkaj stoj! Nerozumiem tomu!" videla som ako sa z neba vracia anjel. Ale nebol to biely anjel ako ten ktorého som zachránila. Tento bol čierny a neletel ale padal. Vlastne to nebol anjel. Nemal krídla! Bol to človek ktorý padá z neba! Chcela som ho chytiť ale dopadol skôr ako som sa spamätala. Ležala na zemi a nehýbala sa. Bolo to dievča. Na cez celý chrbát mala dlhé a hlboké rany. Boli čerstvé a ešte s nich tiekla krv. Vedla dievčaťa dopadlo niečo velké a čierne. ,,Hm...si v poriadku? Počuješ ma?" štuchla som jej do ramena. Neodpovedala. Zaujimalo ma čo je to čierne. Pristúpila som bližšie. Bolo to čierne a obrovské. Miestami špinavé od krvi. Rozprestrela som to na piesok. Bol to pár krídel. Velkých čiernych krídel. Partili dievčaťu ktoré spadlo z neba? Pohla sa. Okamžite som k nej pribehla. ,,Si v poriadku?" ,,Kto...kto si?" spýtala sa ma. Kašlala pomedzi reč. ,,Moje. Moje krídla. Kde sú? Kde sú moje krídla? Prines mi prosím moje krídla." hovorila mi. Bežala som ku kope peria a položila som ich k dievčaťu. ,,Moje krídla..." pozrela sa na nich. Dievča si sadlo a objalo krídla. Plakala a stále opakovala: ,,Nie...nie...nie...nie...nie toto sa nemalo stať... Nieeee!!!" pozrela do neba a jej oči zaplavila nová vlna smútku a sĺz. Pribehla som k nej a objala som ju. Nepoznala som ju, nevedela som čo je zač ani čo spravila že ju vyhodili z neba. Bolo mi jej lúto. ,,Skús mi ich nastrčiť naspäť. Prosím..." poprosila ma. ,,Podla mňa to nebude fungovať..." ,,Prosím." pozerala na mňa uplakanými očami. Ten pohlad... niekoho mi to pripomenulo. Ten smútok v očiach...ako Mia keď sme sa pohádali. ,,Dobre." postavila som sa a chytila jedno krídlo. ,,Mimochodom ja som Marry." povedala som jej. Dievča sa presunulo ku skale. ,,Ester." povedala a oprela sa o skalu tak, aby bola ku mne otočená chrbtom. Pristúpila som k nej s krídlom. Bilo mi srdce. Určite to bude hrozne bolieť. Pevnejšie som chytila krídlo a rýchlo bez zaváhania som jej ho vrazila do rany. Po mieste kde sme sa nachádzali sa rozlahol príšerný krik. Neváhala som a zobrala som aj druhé krídlo aby to mama rýchlo za sebou. Vrazila som jej ho do druhej rany a Ester odpadla. Asi od bolesti. Potrebovala by vodu. Preskúmala som okolie tejto púšte či čo to je. Žiadna voda tu nebola. Skontrolovala som Ester. Chrbát jej silno krvácal. Čakala som pri nej dva dni kým sa prebrala. Bola som hladná, smädná, spotená a potrebovala som ísť odtialto preč. Nevedela som prečo... ale musela som počkať kým sa preberie. Po dvoch dňoch sa prebrala. ,,Vodu. Dones mi prosím vodu." šepkala mi. ,,Žiadna tu nie je. Musíme odtialto odísť." Vzala som ju za ruku a pomohla jej vstať. Musela som ju podoprieť aby nespadla. Pri mieste kde sedel starec bol portál. Zelená farba. To zase bude.

lásky moje ešte som chcela že prosím vás ak sa vám bude chcieť mohli by ste moju story niekomu odporučiť O:) otravujem vás tu hovadinamy... ale budem mať väčšiu chuť písať keď vás tu bude viac ^^ (aspoň taká je moja teória xD)

Čítajte, Votečkujte, Komentujte a Usmievajte sa :)

Bye. :)