Marry'sLife (sk)

22.

,,Ehm, ehm. Nechcem rušiť ale myslím že tu máme nejakú prácu. Vo svete ludí dlho čas nebude zastavený a..." ,,Počkať.",prerušila som jeho rozprávanie, ,,Vo svete ludí je zastavený čas?" ,,Áno. Len sa pozri." hodil do vzduchu fialový prášok a v ňom sa objavil obraz Miinej izby presne tak ako som ju videla naposledy. Obraz sa nehýbal. Vážne sa zastavil čas? Zadkiel posypal práškom aj nás. Ocitli sme sa v svete ludí. Nikto sa tu nehýbal. Boli sme v nemocnici. Pri automate stál pacient ktorému padal pohár s kávou. Prešla som prstami po káve vo vzduchu. Miesto kde som prešla rukou zostalo prázdne a na dlani mi ostali kvapky kávy. Úžastné! Pozbierala som takto celú kávu. Dlane som mala úplne mokré ale nevadilo mi to. Až teraz ma napadlo že keď sa znova spustí čas asi mu bude divné že tam nemá kávu. Mala som na to myslieť skôr. Čo už. ,,Marry!" zavolala ma Ester. So Zadkielom už odchádzali. Pozrela som na chlapíka s kávou. ,,Prepáčte." povedala som a išla som za nimi. Pred nimi bol portál. ,,Takže aj anjeli cestujú portálskou linkou?" Ester sa zasmiala. Zadkiel nie. Bože môj smeje sa on niekedy? ,,Zadkiel môžem otázku?" opýtala som sa nesmelo. ,,Samozrejme." odpovedal mi. ,,Existuje Boh?" opýtala som sa. Velmi ma to zaujímalo. ,,Neviem. Serafovia tvrdia že áno, my archanjeli tvrdíme že nie. Nikto ho nikdy nevidel." ,,Takže ani vy neviete? A kto sú sefarovia?" opýtala som sa trochu sklamane. Myslela som že on to bude vedieť. ,,Sefarovia sú anjelski bojovníci. Bojujú za našu stranu proti chiméram." ,,Aj chiméri existujú?! Odkedy som mŕtva môj život sa úplne mení." nikdy som na nič také neverila. Chiméry sú vlastne stvorenia ktoré majú časť tela ludskú a inú časť zvieraciu. Minotaurus bol chiméra ale mal zvierací vid pretože mal zvieraciu hlavu. Aj morské panny sú chiméry ale s ludským vidom pretože majú hlavu ludskú. ,,Som rád že ťa to tak zaujalo. Mala by si rozmýšlať nad takýmito vecami nie nad tým aký je Miin stav." povedal Zadkiel. ,,A to už akože prečo?! Prečo by som nemohla myslieť na svoju kamarátku?!" toto ma nasralo! Vie on aký je to pocit báť sa o niekoho život? Zadkielovi rýchlosťou svetla vystrelili s chrbta krídla a pritlačil ma k nejakému múru. Ani som si nevšimla kedy sme sa premiestnili. ,,Proste nesmieš na ňu myslieť! Aj misie aby si ju zachránila, sú iba lož! Ide iba o robotu ktorá ťa má rozptýliť aby si na ňu nemyslela! Tvoje myšlienky sú nebezpečné." povedal a jeho tvárou bol úplne blízko. ,,Ale prečo? Prečo je to nebezpečné?" bola som z toho zúfalá. Zadkiel ma pustil. ,,Ty aj Mia ste pre náš sve velmi dôležité. Neviem prečo. Ale v našich knihách sa to píše." zložil si krídla. Lepšie som sa poobzerala okolo seba. Boli sme pri nejakom basketbalovom ihrisku a pár chalanov tu hralo basket. No vlastne boli zastavený. Ako všetko. Na laviče sedel chlapec a sledoval ich. Keď som sa pohla smerom preč zavolal na mňa. ,,Hej dievčatko! Nechceš sa pohrať?" otočila som sa a pozrela som naňho. ,,Nie vďaka." bolo mi jasné že je tiež mŕtvy. Kontúry jeho tela boli takmer priesvitné. ,,Choď k nemu a spýtaj sa v čom spočíva tá hra. Musíš ho previesť k vám do Ríše Smrti a zastaviť tú jeho hru. Mňa ani Ester nevidí." povedal Zadkiel. No dobre ta idem... Chalan bol nízky, vlasy mal nagelované ako pankáč. Oblečenú mal čiernu vestu, roztrhané jeansy a čižmy. V uchu mal náušnicu. ,,No čo moja pekná? Ideme sa hrať?" ,,Len povedz ako." ,,Pozeraj." Pankáč sa rozbehol oproti jednému basketbalistovi ktorý práve išiel vyskočiť aby dal kôš. Keď prinehol k nemu predpokladala som že cez neho prejde ale on v ňom ostal a začal sa pohybovať nejak neprirozdene. Ako ten pankáč. ,,Musíš s tým prestať! No tak! Vylez z neho!" kričala som naňho. Z hrude basketbalistu sa vystrčila jeho hlava: ,,Ale mne sa to páči!" ,,Poznáš Ríšu Smrti?" spýtala som sa. ,,Nie. Čo je to?" pankáč vystúpil z basketbalistu. ,,Je to miesto kde sú všetci mŕtvy, aj ludia ako ty. Myslím z hudobným štýlom." ,,Vážne? Ja...niečo vidím. Čo je to? Je to nejaké svetlo. Počujem koncert. Počujem fanúšikov." mal slzy na kraji. ,,Choď za ním. Privedie ťa na to miesto o ktorom som ti hovorila." Pankáč išiel až kým nezmizol v storme. ,,Perfektne." objavil sa za mnou Zadkiel.

baby v poslednej dobe píšem hrozne málo :DD prepáčte mi :( ale dúfam že vás to ešte baví... :)

tak ako vždy

Votečkujte, nechajte mi tu nejaký komentík :) (všetky prosím aby som poznala tie nové) a usmievajte sa zlatíčka moje <3

túto časť venujem IwisiiZaire :) pretože je super^^ myslím Ak Iwisia je super nie táto časť... :D chápete...

ešte som zabudla....strašne mi hrabalo a napísala som taký strašne blbý príbeh :D a rozmýšlala som že ho sem dám a že spravím novú 'knihu' kto by to čítal? :'D