Marry'sLife (sk)

13.

V ďalšom zrkadle som bola znova ja a bola som zahalená v hmle. Aj tvár. Boli mi vidieť iba moje orieškovohnedé oči. Uprene na mňa hladeli. ,,Ahoj." Ahoj,ahoj,ahoj,ahoj... ozvala sa ozvena ako keby som bola v jaskyni. Dievča v zrkadle ladne švihla rukou a zaviala ku mne hmlu. Celá lúka bola prikrytá hmlou. Začínala som sa znova báť. Hmla bola na dotyk teplá a voňala ako škorica a jablká. Vianoce. Spomienka ako som náhodou našla darčeky skôr ako ich dali pod stromček. Mame ani otcovi som to nikdy nepovedala. Nová vôňa. Prací prášok. Hmla sa zmenila na ružovú. To bolo vtedy keď som sa prvýkrát porezala a zašpinila som si tričko. Červená hmla. Rezanie. Modrá hmla. Ako Tomiho oči. Moja tajná láska k nemu. Moje najväčšie tajomstvá. Pozrela som na miesto kde stálo zrkadlo. Už tam bol iba kopec bielej hmly. Ďalšie zrkadlo. Bolo celé čierne a nebolo cez neho vidieť. Zrazu som sa tam zjavila... no nebola som to ja ale iba troska zo mňa. Mala som roztečenú špirálu, bola som strapatá, triasla som sa, cvakali mi zuby, mala som podrezané žily. Presne ako v deň keď som zomrela. Môj odraz zobral žiletku a znova sa porezal. Začala mi krvácať ruka. Potom znova,znova,znova. Už sme mali obidve dorezanú celú ruku. ,,Dosť!" zakričala som na ňu. Ona na mňa pozrela, oči plné sĺz. Krv utrela do zrkadla. Bolo celé špinavé. Spravila som to isté. Na celom zrkalde bola krv a tiekla po ňom. Vytvárala nejaký názov. Vytvárali viacej názvov. 'Depresie.' 'Slzy.' 'Pocit Prázdnoty.' Toto sú ďalšie spomienky. Na moje ťažké obdobia. Obdobia keď som plakala aj celý deň, noci keď som nevedela zaspať pretože ma bolelo srdce. Krv ztiekla. Zrkadlo bolo znova celé čisté. Moja Troska tam stále stála. V rukách držala čašu. Obrovskú striebornú čašu ktorá bola plná krvi. Začala ju vylievať. Stále ju liala. Bola to bezodná čaša? Tej krvi tam bolo vela. Velmi vela. Konečne sa doliala. ,,Čo to bolo?" spýtala som sa odrazu. Strčila ruku do čaše a na zrkadlo napísala 'krv z tvojich žíl a sehien'. To bola krv ktorú som premrhala. Mohla som ju dať napríklad na darcovstvo. Boli jej litre. Pozrela som na Odraz. Vzala rovnakú čašu a liala ju na seba. Priamo na hlavu. Zrkadlo sa napĺňalo krvou akoby bolo akvárium. Troska sa začala topiť. Nevedela dýchať, trieskala do zrkadla. Chcela sa vyslobodiť. Rozbila zrkadlo. Vyplavila sa iba krv. Ona nikde. Ostala po nej iba žiletka ktorou nás rezala. Išla som k ďalšiemu. Už zostávali len dve. To zvládnem. V ďalšom zrkadle ma čakalo prekvapenie. Videla som moju smrť. Ako som prišla domov z nemocnice kde mi povedali že Mii sa zhoršil stav. Ako som si sadla do kúpelne na zem, plakala som, rezala som sa, začala som krvácať a volala som Danielovi. Videla som ako som odpadla. Daniel prišiel ani nie dve minúty po tom. Priložil mi na ruku uterák a pritlačil mi na ňu. Zdvihol ma na ruky a zobral do nemocnice. Preste tam kde leží Mia. Priniesol ma na recepciu. Niečo hovoril tej hnusnej sestričke. Zobrali ma na nosidlá a na operačku. Preboha načo ma brali na operačku?! Ďalej som to už nevidela. Preniesla som sa k Mii na izbu. Ležala stále bez pohnutia. Práca mojej mami. Nikdy som tam nebola. V práci som jej iba zavadzala. Na stole mala moju fotku ktorá spadla. Zdvihla ju a ďalej niečo písala na notebooku. Mami keď prídeš domov asi ťa moc nepoteším. Daniel. Stál pri aute a fajčil. Celý obraz sa mi zmenil na nočnú oblohu. Posledné zrkadlo. Videla som Daniela ako plače pri Miinej posteli. Hovorí jej že som zomrela. Mama. Do práce jej zavolali z nemocnice. Teraz je na liekoch. Nepracuje. Iba prežíva zo dňa na deň. Mia je stále v kóme. V škole zapálili sviečky moji spolužiaci pri mojej fotke. Takže toto sú následky mojej smrti. Zrkadlo sa zmenilo na normálne. V odraze sa mnou stála žena. Obrátila som sa. Naozaj tu bola. Bola vysoká, mala čierne vlasy,oči aj plášť a krídla. ,,Ahoj. Volám sa Catheniss. Som anjel smrti."

Čítajte, Votečkujte, Komentujte a Usmievajte sa :)

Bye. :)