Tajomná - Adda a Falka

4. KAPITOLA

„Odlišnosť nie je nič zlé."

Zem Falky,
pri rieke Ys,
jar, 6456

„Musíme sa vrátiť," povedala Andora. Tourion sa na ňu zmätene pozrel.
„Nemajú tu žiadny problém," odvetil. Andora sa nahnevala. Nemala rada toto jeho správanie, kedy všetko muselo byť podľa neho a ju si ani nevšimol.
„Aha, takže navrhuješ odísť?" opýtala sa Andora podráždene. Tourion prikývol.
„Boli sme len u trpaslíkov. Počuli sme len to ako sa oni dívajú na svet. Ale zvyšok si si nevypočul. Máš tu pred sebou celú zem. Zem, ktorá sa nazýva Zem Falky. Sám nevieš prečo sa tak nazýva..."
„Ani ty to nevieš," skočil jej rozzúrene Tourion do reči.
„Ale ja to chcem aspoň zistiť. Mňa to aspoň zaujíma," odvetila mu.
„Načo sa budeš zaujímať o zem, ktorej netreba pomôcť?!" zavrčal Tourion. Andora mu nerozumela.
„Toto je tvoj problém? Bojíš sa, že sa nebudem chcieť vrátiť do Slobodného Fjoru?" povedala Andora pokojnejšie.
„Neviem, o čom to tu hovoríš," odvetil zmätene Tourion.
„Ty nechceš, aby som sa zaujímala o iné zeme, pretože sa bojíš, že tu sa rozhodnem ostať, že tu sa rozhodnem žiť. Tourion, ale toto nie je ani zďaleka tvoja vec. Ak máš s tým problém, tak prečo si so mnou odišiel. Ak chceš ísť domov choď, odíď. Nikto ťa tu nedrží. Ja ťa tu nedržím," povedala Andora a otočila sa ku ostatným, ktorí stáli okolo nich.
„Nikoho z vás tu nedržím," povedala Andora nahlas. Nikto sa ani nepohol.
„Ja by som aj išiel, ale mňa drží on," povedal muž, ktorého držal Alyatur. Andora ho prebodla očami.
„Ako sa voláš?" podišla k mužovi. Muž bol ticho. Andora vedela, že jej to nepoviem a preto skúsila niečo iné.
Natiahla k nemu ruku a dotkla sa jeho hlavy.
„Čo to robí..." nestihol ani dopovedať, keď Andora začala kúzliť.
Muž mlčal a díval sa Andore bez žmurknutia do očí. Andore sa začali oči sfarbovať do čierna, čo znamenalo, že určite kúzlila. Všetci v kruhu mlčali.
„Už idú," povedala pošepky Andora. Všetci sa na ňu zmätene.
„Kto ide?" opýtala sa Nolme Andora. Andora zrazu vystrela ruku k lesu a na niečo ukázala.
„Elfovia," odvetila Andora a vytiahla svoj meč. Ostatní spravili to isté a pozerali sa na nejakú menšiu armádu na koňoch.
„Ak chceš ešte niekedy vidieť svojho syna, bojuj!" povedala Andora a podala svoj meč mužovi. Muž ho opatrne zobral a Alyatur ho pustil. Andora sa od neho odvrátila.
„Mandred," počula ešte hlas za sebou. Andora sa posledný krát pozrela na muža a usmiala sa. Potom sa otočila a zobrala si meč, ktorý jej podával Faileon.
Andora podišla na začiatok skupiny a v ruke držala nie svoj meč. Skupina elfov sa k nim blížila. Boli na koňoch. Andora mala svojho koňa pri tom strome, kde sa zoznámila s Rafirom a Dironom. Ostatní mali svoje kone za sebou, pri rieke. Nie ďaleko.
Elfovia na bielych koňoch boli už takmer pri nich a desať krokov od nich zastavili.
„Čo sa deje?" opýtala sa jedného z elfov Andora.
„To by som sa mala spýtať ja," povedala elfka a zišla zo svojho koňa. Z hlavy si dala dole bielu prilbu a tak odhalila svoju tvár. Bola krásna. Mala obrovské modré oči, tmavé ako Tourion. Pery mala väčšie ako Andora. lícne kosti nemala však až tak výrazné. Obočie mala tmavé oproti jej blond vlasom, ktoré mala vo vrkoči.
„Videli sme jedného človeka. Utiekol nám hore na sever. Ale nemáme kone, aby sme ho dobehli," odvetila Andora vážnym hlasom. Elfka sa na ňu vážne pozrela, akoby jej neverila. Potom niečo naznačila rukou a štyria elfovia sa oddelili od skupinky a mierili na svojich bielych koňoch na sever.
„Ale kráľ neposlal žiadnych elfov ku rieke. Tu je vážny zákaz chodiť," povedala elfka. Andora neodpovedala.
„Vy nie ste odtiaľto?" opýtala sa elfka, keď videla, že Andora mlčí.
„To čo hovorí kráľ nám je naša záležitosť. Nepotrebujeme na to tvoje overenie. Ty sa nemáš čo starať do takýchto vecí," odvetila vážne Andora dúfajúc, že to bude fungovať. Elfka ostala zarazene stáť.
„To je pravda, ale aj tak. V tejto dobe nikto neverí nikomu. Nemáme istotu, že nám hovoríte pravdu. Dokážte to," povedala elfka nakoniec.
„Na svete sme predsa len my. Sme elfovia, čisté bytosti, nemáme dôvod klamať. Myslela som si, že elfovia nestratili tú schopnosť dôverovať si. Kráľ mal pravdu, keď povedal, že elfovia sú len tiene tých bytostí, ktorými kedysi sme boli. On to chcel napraviť, ale ak mu to nedovolíme teraz už mu to nedovolí nikto. Buďme prví, ktorí spravia správni a prví krok," povedala Andora stále ešte vážne. Elfka zvesila ruky. Andora akoby jej hovorila z duše.
Andora nevedela, čo sa bude diať teraz. Nemala strach, no mala obavu, ale aj nádej.
Elfka prikývla a nasadila si na hlavu späť svoju bielu prilbu. Potom nasadla na svojho bieleho koňa a popohnala ho späť k lesu. Ostatní elfovia na koňoch ju nasledovali.
Andora si povzdychla.
„To... ako?" opýtal sa Mandred.
„Náhoda," odvetila Andora.
„Nie, to nebola náhoda. Za tebou proste stojí Adda," odvetil. Andora sa na neho prekvapene pozrela.
„Kto je Adda?" opýtala Narmora namiesto nej. Mandred sa na Narmoru pozrel.
„Vy to neviete?" opýtal sa. Narmora pokrútila hlavou.
„Adda je bohyňa ľudí," vysvetlil krátko.
„Vy neuznávate Pallandiel?" opýtal sa tentoraz Alyatur.
„To je kto?" opýtal sa Mandred.
„To je bohyňa ľudí," povedal Alyatur. Mandred pokrútil hlavou.
„Ako ste prišli na to, že Adda je vaša bohyňa?" opýtala sa po chvíli Andora. Mandred sa k nej znova otočil.
„Lebo veríme," odvetil.
„Ale nemáte žiadny dôkaz," povedal Faileon.
„Viera nie je o tom, aby sme mali nejaký dôkaz. A keby sme aj mali aj tak väčšina z nás neverí," povedal Mandred, no neotočil sa od Andory. Andora prikývla a potom podišla k Tourionovi.
„Ešte stále si myslíš, že táto zem nemá žiadne problémy?" opýtala sa ho. Tourion si prekrížil ruky na hrudi.
„Elfovia ľudí nenávidia a berú si ich deti. Mágia je v tejto zemi zakázaná," povedala Andora. Tourion pokrútil hlavou.
„Ty vždy nájdeš v niečom problém," povedal.
„Nie vždy je všetko dobré, čo tak vyzerá," odvetila.
„Sme s tebou Andora. povedz nám, čo máš v pláne," povedala Nolme. Andora sa na každého pozrela, všetci jej prikývli. Potom sa pozrela na Mandreda. Aj on prikývol.
„Musíme sa dostať k Brokilonu," povedala iste.

Zem Falky,
neďaleko Brokilonu,
jar, 6456

„Prečo je tu zakázaná mágia?" opýtala sa Nolme a pozrela sa na Dirona, ktorý ležal oproti nej. Diron však pokrčil mohutnými plecami.
„Elfovia si myslia, že týmto ochránia svoju zem pred vojnami," povedal Rafir.
„A prečo kradnú naše deti?" opýtal sa Mandred podráždene.
„Pretože potrebujú bojovníkov," odvetil tentoraz Diron.
„Načo im sú bojovníci, keď chcú predísť vojne?" opýtala sa Narmora.
„To neviem," odvetil Diron.
„Niečo sa tu deje."
„V celej zemi hľadajú jedného človeka, ktorý sem prišiel zo Zeme Addy," povedal Diron a pozrel sa na Mandreda. Mandred sa zas pozrel na Andoru.
„Tak prepáč, ale zachránila som nám všetkým život," povedala na svoju obranu.
„Môžeš byť rád, že si ťa medzi nami nevšimli," povedal Tourion. Mandred mlčal.
„To mi nejde do hlavy. Ako to že si ťa nevšimli?" povedala po chvíli Narmora. Andora sa na Mandreda pozrela. bol to zvláštny človek, takého ešte v živote nevidela. Mandred mal odvahu, odvahu, ktorú videla len v Alborgovi a v Temných elfoch.
„Ibaže..." začala Andora. všetci sa na ňu spýtavo pozreli.
„Ibaže?" opýtal sa Alyatur. Mandred sa Andore zadíval do očí. Andore to doplo. Nie tak celkom a nebola si istá. Chcela to zistiť.
„Ibaže by ho nevideli," povedala. Nad ich hlavami sa rozostrela noc. Sivé oblaky zmizli a oblohu bolo zas krásne vidieť. Všetky tie hviezdy, ktoré osvetľovali nekonečnú tmu. Oni sedeli pri kúzelnom strome okolo ohňa.
„Čo tým chceš povedať?" opýtal sa Alyatur.
„Nič. Zatiaľ nič," povedala nakoniec Andora, no pohľad mala stále na Mandredovi. Mal normálne hnedé oči, také ako Andora.
„Mandred môžem sa s tebou porozprávať?" povedala po chvíli Andora. Všetci sa na ňu spýtavo pozreli, no Andora to ignorovala. Nemusela im zatiaľ nič vysvetľovať.
Mandred prikývol a postavil sa spolu s Andorou od ohňa. Andora ho viedla smerom k lesu. Vedela, že je to nebezpečné a keď ich niekto uvidí majú problém. Ale ona potrebovala vedieť pravdu.
Zastala niekoľko metrov od lesa Brokilon. Dostatočne ďaleko, aby ich niekto nezabil, ale zas tak blízko, aby počuli spev z lesa.
„O čom sa chceš so mnou rozprávať?" opýtal sa Mandred.
„Kde si bol v tú chvíľu, keď k nám prišli elfovia?" opýtala sa hneď Andora.
„Bol som stále pri vás," odvetil zmätene.
„Pozrela sa tá elfka na teba?" opýtala sa Andora znova. Mandred sa zamyslel, no potom pokrútil hlavou.
„Ani raz. Prečo?"
„Pretože ťa nemusela vidieť," odvetila Andora.
„Čo tým chceš povedať?"
„Mandred, ale teraz úprimne, cítil si niečo iné, niečo rozdielne, keď prišli elfovia k nám?" opýtala sa Andora. Mandred sa zamyslel. Prikývol.
„Myslím, že je to hlúposť, ale cítil som vetrík. Taký slabý," odvetil. Andora prikývla.
„To by stačilo," odvetila a usmiala sa.
„Stále nechápem," povedal.
„To nevadí, raz to pochopíš, ale teraz potrebujem ešte niečo vedieť," povedala Andora a pozrela sa na les. „Ideme bližšie," dodala.
„Zbláznila si sa?!" namietal Mandred. Andora sa usmiala a chytila ho za ruku. Mandred chvíľu váhal, no potom išiel s ňou.
Andora zastala päť krokov od lesa. V hlave počula hlasy, no bránila sa im. Potom sa pozrela na Mandreda. Ten vedľa nej stál.
„Počuješ to?" opýtala sa. Andora musela zhlboka dýchať, pretože hlasy ju tlačili k zemi.
„Andora, si v poriadku?" opýtal sa Mandred. Andora prikývla.
„Počuješ tie hlasy, Mandred?" povedala hlasnejšie. Mandred mlčal. Po chvíli prikývol. Andora sa naňho ohromene pozrela. Aj ona ich počula, ale nerozumela im. Hlasy ju ničili, ale Mandred pokojne stál.
„Čo tie hlasy hovoria?" opýtala sa ho znova nahlas. Andora takmer až kričala. Hlava ju bolela.
„V tom záblesku som videl šesť ľudí, možno aj viac. Ľudí hovoriacich, bez toho, aby niečo povedali, ľudí poslúchajúcich, bez toho, aby poslúchali, ľudí, ktorí písali, bez toho, aby držali v ruke pierko. Nikto sa neodvážil rušiť tie zvuky ticha. Zdravím ťa temnota, môj starý priateľ!" Andora nemohla uveriť tomu, čo Mandred povedal. Alebo skôr tomu ako to povedal. Jeho hlas bol iný, zmenil sa. Bol hrubší, akoby ani nepatril jemu.
Andore sa točila hlava. Tlak bol čoraz väčší.
„Andora, čo sa to s tebou deje?" počula ešte Mandreda. Jej výhľad zastrela temnota a ona už nič nevidela.