Tajomná - Adda a Falka

3. KAPITOLA

„Každý sám za seba!"

Zem Falky,
Zianské hory,
jar, 6456
Čo sa stalo predtým

„Ďakujeme za všetko, Maia," povedala Andora a potriasla trpaslíčke rukou. Maia sa na ňu usmiala a prikývla.
„Rýchlo, ponáhľajte sa. Ak nás tu niekto z trpaslíkov uvidí, tak nás rovno popravia," naliehal Nierlo. Tourion prevrátil očami. Od včera bol podráždený z toho ich rozhovoru. Andora ho ignorovala. Nemala chuť sa s ním znova hádať.
Andora sa otočila a rozbehla sa ku horám. Maia im dala na cestu mapu. Andora vedela, že mapa v cudzej krajine sa im zíde.
Všetci šiesti sa rozbehli medzi skaly. Zrazu cesta za nimi zmizla a oni sa ocitli na jednej z cestičiek, ktorá viedla preč z hôr.
Andora bola šťastná, že sa konečne dostali z trpasličieho kráľovstva von. Nevedela však, čo ich čaká v horách ďalej. Maia im povedala, že keď pôjdu po tejto ceste dostanú sa ku lesu.
Andora kráčala vedľa svojho koňa. Astar bol takisto ticho. Nikto nemal chuť sa s nikým rozprávať.
Slnko sa skrylo za sivé mraky a každú chvíľu malo pršať.
Andora počula za sebou nejaké zvuky, no neotáčala sa. Išla síce na konci skupiny, ale nemala v pláne sa otáčať za nejakým tichý zvukom. Nebolo to potrebné.
No ten zvuk netíchol...
Andora sa otočila. Nemohla uveriť vlastným očiam, čo pred sebou videla. Boli to trpaslíci, ktorých ich sledovali. Bola to tá kráľovská stráž, ktorá prišla ešte v to ráno do Mainho domu. Títo trpaslíci však sedeli na koňoch. Andore sa chcelo smiať, pretože trpaslíci a kone k sebe nikdy nešli.
Andora rýchlo nasadla na koňa, pretože trpaslíci sa k ním rýchlo blížili.
„Trpaslíci sú za nami," povedala ostatným a tí urobili to isté čo ona. Tiež nasadli na svoje kone a popohnali ich rýchlo cestou.
Andora išla na konci skupiny a tiež rýchlo popohnala vpred Astara. Neustále sa otáčala dozadu. Trpaslíci boli čoraz bližšie a cesta bola čoraz užšia.
Vtom Astar zastal a Andora nechápala prečo. Pozrela sa pred seba a videla, že aj ostatní stoja. Všetci stáli pred šiestimi úzkymi cestičkami pomedzi skaly.
„Kadiaľ teraz?" opýtala sa Nolme a pozrela na Andoru.
Andora uvažovala. Vtom ju niečo napadlo.
„Všetky cesty vedú ku lesu Brokilon, len každá niekde inde, to mi povedala Maia," povedala Andora nakoniec.
„Cesty sú úzke. Spomalia nás," namietal Tourion. Andora sa znova zamyslela. Čo budú asi teraz robiť.
Vtom popohnala Astara smerom k jednej ceste.
„Každý sám za seba! Stretneme sa pri rieke Ys," zakričala na nich, keď vošla do jednej uličky medzi skalami. Bolo to rýchle rozhodnutie a veľmi nebezpečné. Vedela, že ostatní jej priatelia ju za toto budú súdiť a vytknú jej to. No nič iné im nezostávalo ak chceli utiecť a všetci to prežiť.
Astar bežal po cestičke. Andora počula, že niekoľko trpaslíkov ju prenasleduje a že na ňu kričia, no nerozumela im. Hnala Astara ešte rýchlejšie.

Zem Falky,
neďaleko Brokilonu,
jar, 6456
Čo sa stalo predtým

„Kde to sme?" kládla si nahlas Andora otázku.
Neviem, nie som odtiaľto, odvetil Astar. Andora sa usmiala, zabudla, že Astar kráča vedľa nej. Andora povedala, že všetci sa majú stretnúť pri rieke Ys. Nevedela kde sú ostatní, no dúfala, že všetci z toho vyšli živí.
Andora sa nevedela prestať vynadívať na les Brokilon. Bol veľmi zaujímavý a niečím ju lákal. Bol taký temný a zároveň kúzelný. Andora z neho bola unesená. Kto tam asi žil?
„Pôjdeme sa tam pozrieť?" pozrela sa na Astara.
Nie, odvetil Astar.
„Tak poďme aspoň okolo," navrhla Andora. Astar mlčal. Andora sa usmiala, pretože mlčanie, aspoň pre ňu, znamenal súhlas.
Naskočila na Astara a popohnala ho smerom k lesu Brokilon. Astar išiel pomalšie ako hocikedy predtým a asi to bolo tým, že z lesa nemal dobrý pocit. Andore sa však neustále páčil.
Každý Astarov krok ku lesu bol pomalší.
Počuješ to? opýtala sa Andora Astara.
Našu smrť? Áno, počujem, odpovedal jej znepokojene Astar.
Nie, myslím ten spev, povedala Andora okúzlene.
Spev? povedal zmätene. Andora však Astara už nepočúvala. Astar zastavil, nie preto žeby to spravila Andora, ale preto lebo to chcel on sám. Naozaj nemal dobrý pocit z lesa.
Andora však z neho zišla dole a pokračovala po vlastných smerom k lesu. Astar netrpezlivo zaerdžal.
Andora vráť sa, povedal jej smerom. Andora ho však nepočúvala a pokračovala ďalej.
Les bol čoraz bližšie. Andora však počula iba tú pieseň.