Tajomná - Adda a Falka

22. KAPITOLA

„Nepriatelia sa spoja, aby porazili spoločného nepriateľa."

Zem Falky,
Brokilon,
koniec jari, 6512

„Vaše veličenstvo!" povedal nejaký elf, keď ich videl vychádzať z lesa. Ona podopierala elfku, ktorú tam zachránili. Elfovia sa však rozbehli k jej bratovi, ktorý držal ich kráľa. K elfke však nik neprišiel. Položila ju na zem. Keď to urobila poobzerala sa dookola. Elfovia zmizli a jej brat išiel s nimi. Videla ich v diaľke, ako odchádzajú. Boli veľmi rýchly, lebo potrebovali zaviesť svojho kráľa do bezpečia. „Ďakujem," povedala elfka po chvíli. Pozrela sa na ňu a usmiala sa. „Prečo ťa tu nechali?" opýtala sa elfky. „Pretože kráľ je prednejší ako ja," odvetila. Les ešte stále horel. Elfovia ho neuhasili. Našťastie sa nočná obloha zatiahla a začínalo pršať.
„Myslím, že on nemal byť kráľ. Je trochu..."
„Zomrela mu tam manželka," skočila jej do reči elfka, skôr ako stihla hocičo povedať.
„Ach, to mi je ľúto," povedala nakoniec súcitne.
„To mne nehovor," odvetila jej elfka. Bola celá od popola a ohňa. Bola zranená. Elfka sa pokúsila postaviť, ale zapotácala sa. Ona jej chcela už-už pomôcť, no elfka to nakoniec zvládla sama.
„Moje meno je Endea," povedala elfka a pousmiala sa s bolesťou v tvári na ňu.
„Maia," odvetila trpaslíčka.

Zem Falky,
Brokilon,
koniec jari, 6512

Obloha bola tmavá. Bolo skoré ráno, keď dážď utíchol. Endea stála pred lesom. Nebola tam sama. Okrem nej tam bolo ďalších dvadsať elfov, niektorých z nich ani nepoznala. Všetci stáli v čiernom pred zhoreným lesom. Bol to znak smútku. Okrem toho, že Brokilon bol domov mnohých bytostí, zomrelo tam v noci mnoho bojovníkov, ktorí sa vracali zo Zeme Addy – vrátane Freyi. Mandred stál sám neďaleko skupiny elfov a díval sa do lesa, elfovia stáli pár krokov za ním. Všetci smútili. Kvôli tomu, že včera zhorel les všetky bytosti, vrátane víl, z neho odišli. Devanthar za to mohol. A ak to bude takto pokračovať neprežije nik a on tak dosiahne to, po čom tak strašne túžil, a to mu nemohli dovoliť. Museli sa spojiť a bojovať. Endea počula za sebou kroky a otočila sa. K nej v zbroji kráčala trpaslíčka, ktorá sa volala Maia a ktorá ju včera zachránila a jej brat Nierlo. Obidvaja zastavili neďaleko nej a kývli na ňu. Endea vedela, že je to znamenie, aby k nim prišla a aj tak urobila.
„Čo sa deje?" opýtala sa ich potichšie, aby nenarušila pokoj a ticho, ktoré tam vládlo a neprerušila elfov, ktorí sa modlili za svojich padlých.
„Devanthar," povedala Maia a podala jej nejaký list. Endea ho zmätene zobrala do rúk. Pomaly a opatrne ho otvorila. Ô

BROKILON JE PREČ. O ČO ĎALŠIE PRÍDE ZEM FALKY? ÁNO, UŽ TO VIEM. TRPASLÍCI PÔJDU PREČ! ALEBO SA NEJAKO DOHODNEME? VŠETKO JE LEN NA VÁS ELFOVIA. TERAZ SA UKÁŹTE AKÝ MOCNÝ A MÚDRY NÁROD STE!
MÔJ NÁVRH ZNIE TAKTO: ZNIČTE SATYROV STROM A JA NECHÁM TRPASLÍKOV ŽIŤ. AK NIE TRASLÍCI ZOMRÚ. VŠETCI!
MÁTE ČAS TRI DNI, VIAC NIE.

DEVANTHAR

Endea nemohla uveriť vlastným očiam. Prečítala si to znova. „Kde ste to našli?" opýtala sa.
„Našli sme to na jednom strome včera v Brokilone, keď som vynášal von Mandreda," povedal Nierlo vážne. „Čo budeme robiť?" opýtala sa Maia. Endea počula v jej hlase smútok a strach. Endea sa jej pozrela do očí. Videla strach. Maia nechcela, aby jej ľudia zomreli a nechcela to ani Endea, i keď elfovia a trpaslíci boli nepriatelia. Ale teraz boli spojenci, pretože mali spoločného nepriateľa.
Endea sa otočila a namierila si to rovno s listom ku smútiacemu Mandredovi. Hlavu mal sklonenú, no do tváre mu nevidela. Endea obišla elfov, ktorí sa na ňu pozerali. Mandred jasne povedal, že nechce byť rušený. Endea zastala tesne za ním a pred neho vystrela list. „Máme problém," povedala k nemu. Mandred pomaly zdvihol hlavu a vzal do ruky list. Prečítal si ho a okamžite sa k nej otočil.
„To je nejaký vtip?" opýtal sa nahnevane. Endea pokrútila hlavou.
„Musíme im pomôcť," povedala Endea Mandredovi. Mandred jej dal list naspäť a otočil sa chrbtom k lesu a rýchlym krokom odchádzal.
„To nie je môj problém," povedal na ňu. Endea ostala prekvapene stáť, no potom sa za ním rozbehla až ho dobehla. Teraz kráčala popri ňom.
„Mandred, sme im to dĺžni," povedala vážne. „Nikdy sme neboli s trpaslíkmi veľkí priatelia," povedal drsne. „Ale to neznamená, že ich máme nechať tak," odvetila. „To je ich problém, nie náš." Endea zastala a nechápavo sa pozerala na odchádzajúceho Mandreda.
„Vážne? A ty si hovoríš kráľ?" skríkla naňho Endea. Mandred zastal, ale neotočil sa. Elfovia, ktorých nechali za sebou sa na nich pozerali.
„A ty sa opovažuješ hovoriť proti mne?" povedal nahnevane. Endea mlčala.
„Som kráľ a ty si moja podaná. Budeš jednoducho robiť to, čo poviem," povedal Mandred, no stále sa neotočil.
„Nie," odvetila odhodlane. Mandred sa vystrel a pomaly sa otočil k nej. Endea cítila na sebe pohľady všetkých čo stáli naokolo. Kútikom oka videla Maiu a jej brata Nierla. Začínalo pršať. „Ako?" povedal akoby jej dával druhú šancu. „Trpaslíci ťa zachránili včera v lese. Sme im to dĺžni. Keby nebolo ich tak sme mŕtvi, ty aj ja," povedala Endea potichšie. „Endea, nie!" zavrčal Mandred. „Ak nespravíme to čo povedal všetkých ich vyhubí a zničí. Myslíš, že tým to skončí?" skočila mu Endea do reči. Mandred zúril.
„Neviem, čo bude po tom..."
„Ty len nechceš robiť to, čo chce tvoj nepriateľ. Odmietaš prijímať rozkazy. Ale skús myslieť na svoju zem. Aspoň raz. Si kráľ a mal by si to dokázať, mal by si dokázať, že táto zem má kráľa akého si zaslúži."
„Toto je môj čas a ty mi ho kradneš..."
Tvoj čas je mi ukradnutý. Si jeden jediný človek, ktorý stojí proti koncu tejto vojny," znova ho prerušila.
„Elfovia odmietajú pomáhať trpaslíkom."
„Ale elfovia netvoria celú ríšu. Ak stratíme trpaslíkov stratíme veľkú časť našej zeme."
„Ríša je veľká a potrebuje kráľov, ktorí sa nevzdávajú..."
„Videla som kráľov stúpať aj padať. Pokiaľ viem niečo, tak to je, nech je tvoja ríša akokoľvek veľká je ti k ničomu, pokiaľ ju nemáš s kým zdieľať." Mandred mlčal. Endea cítila jeho hnev, no nevzdávala to.
„Keď si bol ešte len človek, kto ti otvoril oči, aby si sa stal tým, kým si bol a kým teraz si? Bola to elfka. Sám dobre vieš, že elfovia a ľudia sú ešte väčší nepriatelia ako elfovia a trpaslíci. Tak prečo by si nemohol pomôcť teraz ty tým, ktorí to potrebujú, tak ako si to potreboval aj ty?"
„Ja som to vtedy potreboval..."
„A oni to nepotrebujú? Vieš koľko trpaslíkov žije v horách? My ich potrebuje živých, nie mŕtvych. Nemáš už čo stratiť, Mandred."
„Vojnu bez strát vyhrať nemôžeš," odpovedal Mandred chladne. Endea naňho vyvalila oči.
„U všetkých bohov, Mandred! Počuješ sa čo hovoríš? Smrť Freyi ti asi zatemnila mozog," vyhŕkla.
„Freyu do toho nepleť," zavrčal na ňu dosť nahnevane. „Tak čo sa to s tebou deje?"
„Nebudem pomáhať tým, ktorých nepotrebujem. Bude lepšie, keď nepriatelia zmiznú pod rukou iného nepriateľa. Aspoň to nemusím robiť ja," zasyčal.
„Andora urobila chybu, že ťa znova vrátila späť," povedala tentoraz chladne a s opovrhnutím Endea.
„Mala ťa rada, bol si jej rodina. Rodina si predsa pomáha. Mal by si byť vďačný za tých, ktorých ti bohovia posielajú do cesty..."
„Teraz ma tu ideš poučovať o láske a o rodine? Naozaj? Vieš čo si myslím ja? V láske nie je žiadna moc. Zľutovanie ťa robí slabým. Rodina ťa robí slabým. Ak mám túto vojnu vyhrať, urobím to sám. Nepotrebujem vás tu na to. Nepotrebujem nijaké rozkazy..."
„Takže chceš povedať, že Andoru nenávidíš?" skočila mu do reči Endea.
„To som nepove..."
„Nepovažoval si ju za rodinu a ani ju nepovažuješ? Nerozumiem ti, Mandred. Mal si z nej strach, alebo čo?" povedala a pri tom sa ironicky zasmiala. Mandred sa na ňu vážne pozrel a neodpovedal. Endea sa naňho prekvapene pozrela. Trafila do čierneho.
„Po tom všetkom, čo si dosiahol sa jej ešte stále bojíš? Aj po jej smrti? Naozaj? A ešte mi povedz, že si chcel, aby zomrela," vyštekla Endea. Mandred stále mlčal.
„Ty si vedel, že umrie. Preto si ju nezastavil, keď odišla aj s tvojím synom," povedala a až teraz sa všetko ujasnilo v jej hlave, ale aj v skutočnosti. Endea ho prebodla pohľadom. „Ešte stále sa považuješ za môjho priateľa?" počkala na odpoveď, no vedela, že Mandred jej neodpovie. „Tu je lekcia priateľstva. Priatelia mi neklamú, neporušujú pravidlá a nekradnú to, čo patrí mne. Neopúšťajú ma a neopovrhujú mnou. Nezosmiešňujú ma a nezrádzajú. Sú tu vždy pre mňa, keď plačem, som šťastná. Zdieľajú to so mnou. Stoja pri mne až do mojej smrti, ktorá nebýva naplánovaná!"

Zem Falky,
neďaleko bývalého lesa Brokilon,
koniec jari, 6512

„Nemôžeš ho zničiť," povedal Rafir Mandredovi. „Musím ho zničiť," odvetil Mandred Rafirovi.
„Stane sa niečo zlé," povedal Rafir. Mandred sa naňho prekvapene pozrel.
„Čo sa stane?" opýtal sa Mandred.
„Ja neviem, ale niečo zlé sa určite stane. Ten strom tu nestojí len tak, má určité poslanie. Nemôžete ho zničiť," namietal. „Trpaslíci zomrú ak to neurobíme."
„Odkedy ti záleží na trpaslíkoch?" opýtal sa Rafir.
„Odvtedy ako sú to naši spojenci a priatelia," odvetil. Rafir ostal prekvapene stáť.
„Ten strom nezničíte," povedal nakoniec. „Je pod vplyvom mágie."
„Preto tu som ja," odvetil Mandred a pozrel sa na svojich ľudí, ktorí v rukách držali horiace fakle a pripravovali sa zapáliť strom.
Mandred sa otočil k stromu a dotkol sa ho rukami. Chcel z neho vysať tú mágiu. Začal hovoriť kúzlo. Všetci v tichosti čakali a počúvali slová, ktoré nemali význam a ktoré vychádzali z Mandredových úst.
Mandred sa nemohol odtrhnúť od strom. Strom ho držal, bol pripútaný k nemu. Moc v strome bola obrovská, no on to zvládal. Bol predsa starší ako ten strom!
Vtom ho začala bolieť hlava. Tlak bol silný a silnel čoraz viac. Cítil, že z nosa mu tečie krv. Mágia sa šírila celým jeho telom.
„Môžete," povedal slabým hlasom a vojaci sa pohli s fakľami k stromu. Podpaľovali listy, no nešlo to.
Mágia neustupovala a Mandred tomu nerozumel. Pustil strom a rozhliadol sa dookola. Vojaci sa snažili zapáliť aspoň korunu stromu, no nešlo to.
Mandred sa otočil a uvidel Rafir. Rafirove oči boli čierne. Mandred to cítil, cítil mágiu, ktorou čaroval Rafir. Bola to temná mágia. Nevedel odkiaľ ju mal, ale nebolo to dobré. Bolo zakázané čarovať čiernou mágiou, tá bola mocná a zlá. Rafir chránil strom. Mandred musel konať, musel ho zastaviť. Nechcel Rafira zabiť, ale nemal na výber. Vytiahol dýku a pomaly podišiel k nemu.
„Rafir, dosť," povedal mu Mandred.
„Tí, ktorí sa starajú musia niesť následky," povedal Rafir temným hlasom. Mandred ho nespoznával.
„Tú cenu ťa zaplatiť nenechám," odvetil Mandred.
„V tom záblesku som videl šesť ľudí, možno aj viac. Ľudí hovoriacich, bez toho, aby niečo povedali, ľudí poslúchajúcich, bez toho, aby poslúchali, ľudí, ktorí písali, bez toho, aby držali v ruke pierko. Nikto sa neodvážil rušiť tie zvuky ticha. Zdravím ťa temnota, môj starý priateľ!" povedal temným hlasom Rafir a usmial sa. Mandred to už niekde počul a presne vedel kde. V Brokilone a počula to aj Andora. Čo to znamenalo?
„Elfovia, trpaslíci, ľudia, víly, kentauri, satyri," pokračoval Rafir. Mandred stále nerozumel. „a čarodejníci." Zrazu Rafir padol tvárou mŕtvy na zem. Z chrbta mu niečo trčalo. Bol to šíp. Vtom elfovia podpálili strom. Mandred to už nevnímal. Na šípe niečo bolo. Bol to list. Mandred sa obzrel dookola, do temnoty, ktorá tu vládla, no nikoho nevidel. List zobral a otvoril ho.

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jari, 6512

VÝBORNE! SOM NADŠENÝ, ŽE PRIJÍMAŠ MOJE ROZKAZY, MANDRED. TO SOM OD TEBA NEČAKAL.
RAFIR VEDEL TOHO PRI MOC A BOL NEJAKO OVPLYVNENÝ NEMYSLÍŠ? TO JE VLASTNE JEDNO.
TU JE MOJA ĎALŠIA ÚLOHA: ZABI MOCNÚ ČARODEJNICU, KTORÁ ŽIJE V JASKYNI PRI MORI CAIBERE, ALEBO ZOMRÚ ELFOVIA. SOM ZVEDAVÝ ČI JE TI PREDNEJŠÍ VLASTNÝ ŽIVOT, ALEBO ŽIVOT TVOJICH ĽUDÍ.

DEVANTHAR

„Vedel som, že sa to stane," povedal nahnevane Mandreda nervózne sa prechádzal po miestnosti. Endea stála pri ňom a čítalalist.
„Výborne! Tvoj plán bol úžasný.A čo teraz? Čo budeme teraz robiť?" vyštekol.
„To čo chce," odvetila. Mandredzastal a prekvapene sa na ňu pozrel. „Neviem, čo je tá čarodejnicazač, ale zabila Andoru. Je mocnejšia ako ja..." „Mandred?"prerušila ho zmätene Endea. Spýtavo sa na ňu pozrel. „Prečoti tečie krv z nosa a z kútikov očí?" opýtala sa Endeavystrašene. Mandred si rukou prešiel cez oko a pozrel sa na svoju ruku.Mala pravdu. Čo sa to tu dialo? „Čosa deje?" opýtala sa Endea. Mandred už-už chcel odpovedať, že nevie, no vtom toprišlo. Obrovský tlak! Mandred nemal šancu to vydržať a padol ako omráčenýna zem. Niečo sa dialo a vedel, že za to môže jedine mágia, pretože jucítil. Cítil ju všade.

V