Tajomná - Adda a Falka

6. KAPITOLA

 „Váš osud začína dnes!"

Zem Falky,
Brokilon,
jar, 6456

Andora otvorila oči. Cez noc sa tu utáborila. Nevedela kde je a stratila aj pojem o čase. Jediné čo vedela bolo to, že je v lese a že je deň.
Bola hladná a vedela, že ak si jedlo alebo vodu nenájde tak zomrie od hladu.
Vtom, akoby bohovia vypočuli jej prosbu, začula zurčanie neďalekého potoka. Andora sa tam okamžite rozbehla a keď uvidela čerstvý potôčik rozbehla sa k nemu a hneď sa z neho napila. Čerstvá vodu ju osviežila a Andora sa cítila znova ako dobitá energiou.
Zrazu začula nejaký šum, ktorý do lesa nepatril. Andora sa pozrela tam odkiaľ zvuk počula. Andora ostala prikrčená pri potoku a pohľadom sledovala to miesto odkiaľ išiel ten zvuk.
Znovu to začula. Teraz už vedela, že tam nie je sama. Andora sa opatrne postavila a ruku položila na rukoväť nie svojho meča. Jej meč mal totiž Mandred.
Andora prešla okolo jedného stromu, ktorý stál pri potoku. Všimla si nejakú tmavú postavu, ktorá sa veľmi rýchlo pohybovala. Niekto tu bol a ten niekto ju sledoval. Andora nemala strach. Teda nemala aspoň, čo stratiť. Naučila sa, že v živote treba riskovať. Kto však bola tá osoba, ktorá ju sledovala?
„Kto si?" počula vystrašený ženský hlas niekde pred sebou. Andora vytiahla svoj meč. Už vedela jedno. Bola to žena a bála sa jej.
„Neschovávaj sa a vyjdi von," povedala Andora sebavedome. Vtom začula znova ten šuchot.
„Kto si?" počula znova ten hlas, ale za sebou. Rýchlo sa zvrtla. Oproti nej stála elfka, ktorá držala v ruke meč a mierila ním na ňu.
Keď Andora spoznala elfku, ktorá pre ňou stála zasmiala sa a meč spustila vedľa seba. Elfka ju tiež spoznala, ale meč nespustila dole.
„Klamala si," povedala elfka. Bola to presne tá elfka, s ktorou sa Andora rozprávala pri rieke Ys.
„Niekedy musíš klamať, aby si si zachránila život," povedala Andora s úsmevom.
„Vieš čo sa mi kvôli tebe stalo?" vyhŕkla elfka. Andora sa na ňu spýtavo pozrela.
„Kvôli tebe som teraz hľadaná elfka v tejto zemi. Chcú ma zabiť," vyprskla elfka.
„Kvôli mne?" povedala Andora zmätene. Elfka prikývla.
„Pretože som povedala kráľovi veci, ktoré si mi povedala ty," odvetila nahnevaná elfka. Andora sa zasmiala, čo elfku dosť vyviedlo z miery.
„Ja nemôžem za to, čo si ty povedala kráľovi. Ja som sa s ním nerozprávala, takže nemôžeš povedať, že to bola moja chyba," povedala Andora s úsmevom na perách. Elfka ostala zarazene stáť.
„Mám na teba ja jednu otázku," začala Andora a priblížila sa smerom k elfke. Elfka pozdvihla meč ešte vyššie.
„Čo tu robí tak vážená elfka, ktorá ešte včera mala na starosti kráľovu armádu?" opýtala sa Andora.
„Som na prieskume," odpovedala okamžite elfka. Andora vedela, že klame.
„Tak potom tu máš určite aj svojich kamarátov elfíkov," odvetila Andora s úškrnom. Elfka chvíľu váhala, no nakoniec prikývla.
„Neverím ti ani jedno slovo. Nie si dobrá klamárka," povedala nakoniec Andora. Elfka sklamane sklopila meč.
„Máš pravdu..." odvetila nakoniec, no zarazila, „Kde máš ty svojich priateľov?" opýtala sa zaujato. Andore povädol úsmev na perách.
„To neboli moji priatelia," povedala vážne. Elfka pozdvihla obočie.
„Moje meno je Endea," povedala elfka, aby zmenila tému. Videla, že Andora sa nechce o svojich bývalých priateľoch rozprávať a ona sa teraz nepotrebovala s nikým pobiť. Obidve vedeli, že sú na nepriateľskom území a že bojujú spoločne proti tým, ktorí tu žijú.
„Ja som Andora," predstavila sa zas Andora. Endea sa usmiala a odložila meč takisto spravila ja Andora.
„Už mi povieš, prečo si v tomto lese?" opýtala sa znova.
„Pretože som na úteku. Utekám od elfov z pevnosti Ban Ardu," odvetila Endea.
„Prečo?"
„Pretože som nahnevala kráľa, ktorý ma teraz chce dať popraviť," odvetila.
„A čo si mu povedala?"
Endea jej presne zopakovala to, čo povedala kráľovi. Andora sa usmiala. Teraz mala presne to, čo hľadala. Našla zlo! Kráľ niečo tajil. A ona chcela presne zistiť čo.
„A prečo si to nepovedala aj ostatným elfom?"
„Pretože je to ich starosť, že chcú slúžiť bláznovi," povedala Endea. Andora podvihla obočie.
„Nie Endea, si elfka, ktorá tam má určite svojich známych a priateľoch. Sú tam elfovia, ktorí netušia o zámere kráľa, preto im to treba povedať. Viem, že to znie bláznivo, ale ja chodím po svete a ničím zlo. Hľadám ho a potom ho zničím. Tvoj kráľ má určite niečo v pláne a treba zistiť, čo," povedala Andora vážne. Endea pokrútila hlavou.
„Ja sa tam už nevrátim," odvetila.
„Máš strach?" opýtala sa Andora a vedela, že trafila do čierneho. Endea ostala prekvapene stáť.
„Samozrejme, že nie, proste sa tam len nechcem vrátiť," odvetila.
„A čo budeš robiť, keď odídeš? Toto je tvoj domov, zaň musíš bojovať, nie utekať."
„Toto už nie je môj domov. Falka ma zradila!" odvetila nahnevane.
„Ja som odišla zo zeme, kde som vyrastala len, aby som našla svoj domov a pomohla ostatným zemiam. Neviem, čo mám čakať od zeme odkiaľ pochádzam. Som však pripravená na to najhoršie," povedala Andora. Endea nevedela, čo má povedať.
„Poď so mnou, potrebujem spoločníka na cestu. A aj tvoja zem ťa potrebuje. Možno neveríš vo Falku, ale ver mi, že je viac bohov, ktorých môžeš uctievať a tí ťa nemusia zradiť," povedala Andora.
„Ja už neverím v žiadneho boha, verím len sama v seba," povedala.
„Tak ver sama v seba, že dokážeš zachrániť túto zem a zmeniť ju!"