Tajomná - Adda a Falka

7. KAPITOLA

„Nerob zo mňa svojho nepriateľa!"

koniec leta, 311

Bol krásny slnečný deň. Leto už odchádzalo a jeseň prichádzala. Čas išiel veľmi rýchlo. Ale čo to je tristo rokov, keď si nesmrteľný? Malo to svoje výhody, ale aj nevýhody. Keď si bol nesmrteľný, mohol si stať hocičím, nik ti v ničom nebránil. Popri svojich úspechoch si sa však lúčil so svojimi blízkymi. Strácal si každého, koho si mal rád. A tak sa naučíš žiť sám. Jediný kto ti robí spoločnosť je tvoj tieň. Je to nuda, ale po čase si zvykneš.
Falka ležala na zelenej lúke posiatej farebnými kvetmi a dívala sa na modrú oblohu. Nevedela kde sa nachádza a bolo jej to jedno. Celý život cestovala sama. Nevedela kadiaľ a kde ide. Ale bola šťastná, i keď niekedy túžila po spoločnosti. No nevyhľadávala priateľov, nepotrebovala už strácať ďalších ľudí, na ktorých jej záležalo. Bola iná ako ostatní, a preto sa jej všetci báli. Nevedela, čo je zač a ani to nechcela zistiť. Od človeka sa veľmi nelíšila. Síce mala uši viac špicaté, ale nič viac. Ľudia sa jej báli a tí, ktorí sa jej nebáli zomreli.
Zrazu začula hlas. Falka sa rýchlo posadila a pozrela sa tým smerom odkiaľ išiel ten zvuk. Vtom zbadala postavu, ktorá nebola sama. Okolo nej stáli ďalšie štyri postavy, ktoré mali v rukách zbrane. Medzi postavami stála žena, ktorá kričala o pomoc. Falka sa prikrčila k zemi, aby si ju náhodou niekto nevšimol.
„Nechajte ma na pokoji!" zakričala žena na mužov. Falka si všimla, že žena má na hlave korunku. Asi bola princezná, ale čo robila princezná tu?
„Chceme od teba len jednu vec," zasmial sa jeden z ozbrojených mužov a podišiel k nej bližšie. Ruku jej dal okolo pásu. Princezná zapišťala.
Falka hneď pochopila o čo mužom ide a nemohla to nechať tak. Bolo to proti všetkým pravidlám, aby sa stala nejaká taká vec. Falka sa znova postavila a spoza opaska vytiahla svoj meč, ktorý kedysi dostala od svojej priateľky. Od ženy, ktorá bola podobná nej. Od Addy, ktorá zomrela. Zomrela Falkinou rukou. Áno, Falka zabila svoju priateľku. A prečo? Pretože ju zradila! Utiekla a nechala ju na pokraji smrti. No, Falka to nenechala tak pretože to bola zrada.
Rozbehla sa smerom ku skupinke, ktorá stála neďaleko nej. Zatiaľ si ju nikto nevšimol. Falka znova začula ako princezná zapišťala. Bežala ešte rýchlejšie so zbraňou v ruke. Muži si ju už všimli a prestali sa tváriť natešene, teraz vyzerali skôr zmätene.

koniec leta, 311

Muž ju ešte stále držal okolo pasu, no v ruke zvieral meč. Oproti nim bežala žena. Jej biele vlasy viali vo vetre. V ruke držala meč. Veľmi zvláštny a známy meč.
„Chlapi, ide nám ďalšia," zasmial sa muž, ktorý ju stále držal okolo pása. Ostatní sa postavili pred nich ako štít.
Žena už bola veľmi blízko, keď pozdvihla meč a odsekla prvému mužovi hlavu. Ostatní ostali prekvapene stáť.
Toto bola perfektná šanca na útek. Rýchlo sa zvrtla a chytila mužovu ruku, ktorou ju držal okolo pása. Muž to nečakal a ona mu ruku zlomila. Muž vykríkol od bolesti. Ona neváhala a z ruky mu vytrhla meč a potom mu prebodla srdce. Zatiaľ, čo ona zabila jedného, druhá žena zabila ďalšieho. Posledný muž sa rozhodol utiecť.
Ona sa rozbehla ku blonďavej žene a spoza opaska jej vybrala rýchlo dýku a potom ju hodila po mužovi, ktorý utekal. Dýka ho zasiahla medzi lopatky. Zasmiala sa.
Potom si napravila kedysi krásne biele šaty, teraz však boli krvavé a pozrela sa na blonďavú ženu, ktorá bola chrbtom otočená k nej a utierala si svoj meč do šiat jedného mŕtveho muža. Na sebe mala čierne kožené oblečenie. Ona si však všimla jej meč, ktorý jej prišiel od začiatku známy. Keď ho spoznala nemohla uveriť svojim očiam.
Žena sa zo zeme postavila a otočila sa k nej. Obidve si pozreli do očí. Veľmi dobre vedela kto to je. Bola to...