Tajomná - Adda a Falka

20. KAPITOLA

„Zomrela zbytočne..."

Zem Addy,
Gors Velen,
jar, 6512

„Takže ty tvrdíš, že si syn Mandreda?" opýtal sa nejaký muž Néla. Nél prikývol. Muž sa začal smiať. Bol to vojak, ktorý stál spolu so svojimi spoločníkmi pred bránou do zámku. Nél stál oproti nim, bez plášťa. Jeho elfské uši vytŕčali cez vlasy.
„Výborne," povedal muž, keď sa prestal smiať. Vtom Néla chytili vojaci za ruky tak, aby sa nemohol hýbať. „Čo to robíte?" vykríkol Nél.
„Ideš s nami pred kráľa," povedal a naznačil vojakom, aby otvorili dvere. Dvaja vojaci držali Néla, ktorý sa vzpieral, no oni boli silnejší. Za nimi išli ďalší dvaja vojaci. Všetci prechádzali obrovským zámkom až sa dostali pred obrovské dvere, za ktorými sa nachádzal kráľ. Dvaja vojaci strážili dvere, no keď videli kto ide tak ich okamžite pustili, pretože ich očakávali. Všetci vstúpili dnu. Kráľ ich u očakával. Stál k nim však chrbtom otočený. Vojaci sa uklonili a tak aj ostali, kým sa na nich nepozrel kráľ a nepovedal im, že sa môžu zdvihnúť. Kráľ sa otočil. Bol to muž s výraznými lícnymi kosťami, mal hnedé vlasy začesané dozadu a temné oči. Nél vedel, kto to je. Bol to Devanthar. „Má pri sebe nejakú zbraň?" opýtal sa. Vojaci sa narovnali. „Nie, nemá," odvetili. „Tak môžete ísť," povedal. „Ale pane," namietal vojak. Devanthar si povzdychol. „Dobre," zavrčal. Vojaci sa uklonili a postavili sa dozadu ku dverám. Nél stál zviazaný v strede miestnosti. Devanthar si ho premeriaval pohľadom a víťazoslávne sa usmieval. Podišiel k nemu bližšie, aby si ho mohol obzrieť. „Je to neuveriteľné, však?" povedal k nemu. „Čo?" nerozumel Nél. Devanthar sa zasmial. „To ako tu bez všetkých svojich priateľov a ochrancov stojíš. Máš v sebe mágiu, ktorú potrebujem. A ona je tak blízko na dosah, až si ju nemám chuť vziať," vysvetlil Devanthar. Nél sa pousmial, no Devanthara to nijako nezaskočilo. „Ale ja už tú mágiu v sebe dávno nemám," povedal. Tentoraz sa zasmial Devanthar. „Skoro," odvetil, keď sa dosmial. Nél nerozumel. „Čo tým chceš povedať?" „Pred vyše šesťdesiatimi rokmi, keď ste ešte žili v Zemi Addy, tvoj otec prišiel do hlavného mesta. Bolo to vtedy, keď som sa stal kráľom. Bol tam vtedy, keď som zabil bývalého kráľa. Nasledoval ma do hradu a všade navôkol seba cítil mágiu. Prečo? Pretože som naňho použil kúzlo. A on to kúzlo preniesol na teba." „To nie je možné," namietal Nél. „Ako?" „Jednoducho. Stačilo, že sa ťa dotkol," odvetil. „Takže to znamená..." „Že smrť Vyvolenej bola zbytočná? Áno," povedal. Nél ničomu nerozumel. „Stačilo rozprávania. Teraz mi daj moju moc," povedal. „Tú nikdy nedostaneš," povedal niekto, kto stál za Nélom. Devanthar aj Nél sa tam pozreli. Vojak, ktorý tam prišiel oznámiť, že majú Nél stál vystrašený s dýkou na hrdle. Za nm stála Narmora. Ďalej tam boli Nolme, Alyatur aj Faileon. „Ale to je mi prekvapenie," povedal namrzene Devanthar. „Hádaj prečo sme tu," povedal so smiechom Alyatur a vytiahol svoj meč. Devanthar sa zamračil. „Áno, presne preto," zasmial sa a rozbehol sa k nemu. Meč mu namieril na srdce, no Devanthar bol rýchlejší. Alyatur sa netrafil. Devanthar sa k nemu otočil a vytrhol mu z ruky meč a zlomil ho. Potom chytil Alyatur pod krk. „Naozaj si myslíte, že ma porazíte?" povedal. Ostatní stáli na svojich miestach. „Som mocnejší ako vy. A tým, že ma zabijete nevrátite späť vašu priateľku," povedal chladne. „Pusť ho!" povedala Nolme. „Lebo čo? Rozbehneš sa proti mne a pokúsiš sa o to isté ako on?" zasmial sa Devanthar. „Bez Andory ste nič. Ste len banda elfov, ktorí sa hrajú na hrdinov. Ako ja vás nenávidím. Elfovia mi vzali všetko, čo som kedy mal. A Mandred takisto. Keby som vtedy neurobil tú chybu a nezabil ho," zavrčal. „Vedel som, že má moju moc, ale čakal som. Čakal som kým sa mu narodí syn. Potom som sa chopil vlády a začal hľadať. Našiel som. Vyzeralo to tak, že som vyhral," povedal. „Ale potom prišla ona. Andora. musel som zakročiť, keď som zistil, že ona je jedna z Vyvolených. Je mŕtva a aspoň mi nikto neprekazí moje plány," dokončil. Alyatur sa začal dusiť. Devanthar ho jednou rukou zdvihol nad zem. Faileon a Nolme mu už-už chceli pomôcť, no nejaká sila ich odhodila dozadu. Ak bol teraz Devanthar mocnejší ako oni. Tak aký mocný bude s mocou, ktorú v sebe stále nosí Nél? „Pomoc," zachrčal Alyatur, keď vtom spadol na zem. Devanthar zasyčal od bolesti. Niečo naňho zaútočilo. Alebo niekto. Otočil sa no nič nevidel. Ani nik iný. „Andora," povedal cez zuby Devanthar. Nevidel ju, ale vedel, že je tu. „Myslím, že nie," povedal niekto, kto stál pri dverách. Devanthar sa otočil a videl tam stáť vysokú statnú postavu muža. Vedel presne kto to je. Zavrčal. „Mandred," povedal zhnusene. Za Mandredom sa objavili elfovia v zbroji. „Chyťte ho," nariadil elfom Mandred. Elfovia začali vstupovať do miestnosti a bol ich čoraz viac. Devanthar začal ustupovať až narazil na stenu, ktorá mu nedovoľovala ďalej ísť. Elfovia ho obkľúčili. „Dnes ma nedostaneš, Mandred," zakričal Devanthar. Zatvoril oči. Zrazu elfovia zastavili a nemohli sa hýbať. „Možno nemám dosť sily na to, aby som ich všetkých zabil, ale aspoň sa odtiaľto dostanem," zasyčal a otvoril oči. Jeho oči boli čierne.