Tajomná - Adda a Falka

14. KAPITOLA

 „Ten, ktorí v sebe nosil mocnú silu je preč!"

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jesene, 6456

„Kto z vás za to môže?" opýtal sa nahnevane Mandred. Dal si pred seba zavolať Andoru, Touriona, Nolme, Alyatura a Narmoru.
„Nik z nás nemôže za to, že vášho syna niekto ukradol," odvetil Tourion. Andora sa zozadu na všetkých pozerala. Niečo jej tu chýbalo a predsa nevedela čo.
„Tak potom si ho vzal nepriateľ," povedal Mandred rozzúrene.
„To nie je možné. Hľadali ste ho všade?" opýtal sa Alyatur.
„Samozrejme, že som svojho syna hľadal všade. Teda okrem pobrežia mora Caibere. Tam sa nik neodváži dokonca ani nepriateľ..." ďalej ho už Andora nepočúvala. Asi práve zistila, čo sa tu deje. Musela okamžite nájsť Rómena.
„Viete, čo pre nás znamená to, že má nepriateľ môjho syna? Sme stratení..."
Andora sa otočila a odchádzala preč z miestnosti. Všetci sa zrazu na ňu pozerali, lebo nerozumeli tomu čo chce urobiť. Andora si ich však nevšímala, ani nepočúvala ich hlasy, ktoré na ňu kričali a pýtali sa jej, čo má v pláne.
Zamierila zo zámku von. Ešte sa obzrela za seba, či ju náhodou niekto nesleduje. Nechcela, aby ju niekto sledoval. Chcela byť sama.
Prešla okolo zámku a zamierila do elfského mesta, kde naposledy nechala Rómena. Andora nemohla uveriť vlastným očiam, keď zbadala čo sa v meste deje. Všetci elfovia boli v uliciach a oslavovali. Andora nevedela, čo oslavujú, ale mala problém a to taký, že ich môže s Rómenom hocikto spoznať.
„Tam je!" počula hlas za sebou. Zvrtla sa a videla ako za ňou kráča Alyatur s Tourionom. Andora sa otočila späť k mestu a rozbehla sa. Nepotrebovala ich do tohto zaťahovať.
Andora sa brodila pomedzi elfov, ktorí boli natlačení na sebe a oslavovali. Ona sa musela okamžite dostať k Rómenovi do domčeku, kde ho nechali naposledy. On odtiaľ nemohol odísť, pretože Andora dom zabezpečila kúzlom.
Znova sa otočila, aby zistila či ju Alyatur a Tourion ešte sledujú. Videla ich ako sa tiež predierajú pomedzi tancujúcich a spievajúcich elfov. Rozdelili sa!
Andora zrýchlila. Nepotrebovala im nič vysvetľovať. Mali ju nechať napokoji. Teraz ju Tourion bude otravovať.
Elfov bolo čoraz viac a nových stále pribúdalo. Andora odbočila a otvorila rýchlo dvere jedného domu. Bol to ten domček, kde nechala naposledy Rómena. Nebol tam. Andora bola rozzúrená. Tourion s Alyaturom tu mohli hocikedy prísť.
„Rómen!" zakričala. Zrazu začula buchot a po schodoch niekto zichádzal dole.
„Čo sa deje?" počula jeho hlas.
„Ideme!" povedala náhle a hodila mu plášť, ktorý visel na vešiaku vedľa dverí. Rómen sa ani viac nepýtal. Proste si plášť prehodil cez plecia a kapucňu si dal na hlavu, aby ho nikto nespoznal. Spolu vyšli z domu.
Andora sa začala obzerať okolo seba, aby zistila, kde sa nachádzajú Tourion a Alyatur. Neboli tam.
Rómen podal Andore jej plášť, ktorý si tam raz nechala a ona si ho tiež prehodila cez seba. Spolu sa rozbehli pomedzi elfov preč z mesta Aard.
Boli už dosť ďaleko od domu, no elfov neubúdalo. Už bola takmer noc. Elfovia začali zasvecovať lampióny. Andora vôbec nerozumela tomuto sviatku, čo oslavovali, ale bolo to krásne. Každý elf držal v ruke lampión, čo podľa Andory znamenal nejaký sen. Elfovia verili, že keď ich lampióny vzlietnu ich sen sa splní. Elfovia čakali len na znak, aby mohli lampióny vypustiť.
Zrazu Andoru niekto schytil a ona takmer vykríkla. Rómen sa otočil, aby videl čo sa deje.
Andora sa otočila, aby zistila kto ju drží. Bol to Alyatur.
„Bež, ja ťa dobehnem," povedala Andora Rómenovi. Rómen chvíľu váhal, no potom pokračoval vo svojej ceste.
„Pusť ma," povedala Andora k Alyaturovi. Alyatur pokrútil hlavou.
„Ty si sa zbláznila," povedal. Andora pokrútila hlavou.
„Tak mi vysvetli, čo sa to tu deje," povedal nahnevane Alyatur. Andora mlčala, no keď vydela Alyaturov ustarostený pohľad povzdychla si.
„Za všetko môže Faileon," povedala. Alyatur sa na ňu spýtavo pozrel.
„Néla uniesol on. Spravil to, aby som nemusela za vás položiť život pri mori Caibere. On vedel, že som tam nechcela brať nikoho z vás. A takisto vedel, že niekto tam bude musieť zomrieť," Andora mala slzy na krajíčku.
„Vedela som, že niekto tam bude musieť položiť život za to, aby bol Nél slobodný..."
„A ty si to chcela spraviť," povedal zarazene Alyatur. Andora prikývla.
„Počuješ sa čo hovoríš? Andora, toto vôbec nie si ty. Nespoznávam ťa. Prečo si praješ zomrieť? Nerozumiem tomu," povedal Alyatur. Andora si všimla ako sa mu lesknú oči.
„Zisťovala som, čo sa nachádza pri mori Caibere. Niekto sa musí obetovať, aby ostatní mohli prejsť. A ja som mala byť tá..."
„Nehovor to," zašepkal Alyatur.
„Tá, ktorá zomrie," poveda takisto potichu Andora a z očí sa jej pustili slzy. Alyatur pokrútil hlavou a odvrátil pohľad, aby ho Andora nevidela plakať.
„Lúčenie je pre mňa najhoršia vec v živote..."
Andora chytila jeho tvár do dlaní a starostlivo sa naňho pozrela. Alyatur plakal. Andora sa naňho cez všetky slzy pozrela a usmiala sa naňho.
„Ja nemám dôvod tu byť. Moje poslanie je u konca," povedala Andora. Alyatur pokrútil hlavou a znova chcel odvrátiť pohľad, no Andora mu to nedovolila.
„Teraz je rad na vás urobiť niečo pre túto zem. Ja už viac nemôžem, nevládzem," povedala s úsmevom. Alyatur chytil jej ruky do svojich rúk.
„Nemôžeš zomrieť, Andora," bolo jediné, čo sa z neho dostalo. Andora sa naňho smutne pozrela.
„Povedz mi jeden dôvod prečo by som mala ostať," povedala. Alyatur sa nadýchol.
„Tvoja rodina," povedal na jeden nádych. Andora sa usmiala.
„Tú som už našla, Alyatur," odlmlča sa, lebo sa jej zlomil hlas. „Vy ste moja rodina," dodala roztraseným hlasom. Jednou rukou pustila jednu Alyaturovu ruku a znova mu ju priložila na tvár.
„A ja sa o svoju rodinu musím postarať. Preto nemôžem dovoliť, aby Faileon spravil to, čo mám urobiť ja. Chránim vás, nie preto lebo musím, ale preto, lebo chcem," povedala a pustila Alyatura. Alyatur plakal a ani sa nepohol. Andora sa pomaly vzďalovala, no neotočila sa mu chrbtom.
„Nezabudnite na mňa. Navždy budem pri vás," povedala Andora s úsmevom.
Už-už sa chcela otočiť, keď vtom zbadala niekoľko metrov od Alyatura Touriona. Stál tam a všetko počul. Nespúšťal z nej pohľad. Nevyzeral byť nejako nadšený z toho čo počul. A ani nebol s tým zmierený. Vyzeral skôr nahnevane, ale aj jemu slzili oči.
Andora si dala na hlavu kapucňu, otočila a stratila sa v dave.