Tajomná - Adda a Falka

ÚVOD

    „Už sa neskrývam v tieni, máte ma teraz rovno pred očami."

Zem Addy,
Gors Velen,
začiatok zimy, 6454

Navrhujem, aby sme sa spojili, proti tým, ktorí vám urobili toto. Proti kráľovi a zvrhli ho z jeho trónu. Potom ho popravíme a tak pomstíme tých, ktorí tu zomreli. Vybuduje spoločne novú vládu!" zakričal muž, ktorý stál v strede námestia. Bol studený zimný deň. Snežilo.
Ľudia začali kričať a prejavovať mu slávu. Muž mal cez plecia prehodený tmavý plášť. Jeho oči boli zvláštne, akoby to neboli jeho oči. Mal hnedé krátke vlasy začesané dozadu. Tvár mal bledú a vychudnutú.
On stál neďaleko kráčajúceho davu pri jednom zasneženom dome. Pochádzal z Rhydu, ktorý bol najbližšie k zemi elfov, k Zemi Falky. Bolo to to najnebezpečnejšie mesto v Zemi Addy. Ľudia žijúci tu elfov priam neznášali.
„Kto sa spojí so mnou?" vykríkol bledý muž znovu. Ľudia kričali ešte viac. Zložil si ruky. Neveril, že sa takému chudákovi, ako bol ten muž tam podarí zhodiť kráľa z trónu. A nedokázal uveriť ani tomu, ako rýchlo si ten muž podmanil ľudí žijúcich tu v Gors Velene. Gors Velen bolo mesto, ktoré sa nachádzalo medzi ďalšími piatimi mestami a to Rhydom, odkiaľ pochádzal, Saavinom, Pontarom, Iniisom a Barsou.
Ľudí však naštvalo to, ako im začalo horieť mesto a kráľ s tým nič neurobil. Preto sa aj rozhodli zvrhnúť. Takého kráľa nechceli! Vedel, že to nebolo prvýkrát, čo kráľ nič neurobil, ale inak vládol krajine dobre.
Štíhly muž sa otočil smerom k hradu. Za ním išiel celý zástup nahnevaných ľudí. Vedel, že toto dobre neskončí.
Ľudia kráčali za mužom ku veľkej bráne do hradu. Vojaci už stáli nastúpení pred bránou a očakávali útok pobúrených občanov.
On stál vzadu a stále sa prizeral. Vedel, čo sa po tomto všetkom stane. Kráľ zvýši dane a ten muž, ktorý ich viedol bude popravený.
Vtom sa stalo niečo, čo nečakal. Neznámy muž s ľuďmi ešte ani poriadne neboli pri bráne a vojaci umierali. Jednoducho len padali mŕtvi na zem. Muž s ľuďmi mali voľný vstup do hradu.
Neváhal ani on a rozbehol sa za ľuďmi. Chcel vidieť viac. Vkročil cez bránu ku hradu a cez ďalšie dvere dovnútra. Počul výkriky ľudí, ktorí asi hľadali kráľa. Niečo tu nebolo v poriadku.
Keď zbadal zástup ľudí, ako stoja v obrovskej miestnosti, ktorá bola asi korunovačná miestnosť, spomalil. V strede na vyvýšenom mieste stál bledý muž a niečo hovoril. Pristúpil bližšie, aby počul viac.
„Kráľ je mŕtvy!" povedal a všetci v miestnosti začali kričať a prejavovať mužovi slávu. Jemu sa však, čo si na ňom vôbec nepozdávalo. A nebol to len jeho účes.
„Kto chcete, aby sa stal teraz vaším kráľom?" vykríkol a zdvihol nad hlavu korunu. Ľudia začali kričať, no on im nerozumel.

Zem Addy,
Rhyd,
začiatok zimy, 6454

Vošiel do domu, v ktorom sa ešte svietilo. Tma pohltila celé územie Rhydu. Oprášil sa od snehu a kabát si zavesil na vešiak.
Pred krbom, v ktorom horelo ho čakala jeho manželka Freya. Freya bola mladá takisto ako on. Mala krátke čierne vlasy zapnuté v drdole. Oči mala veľké modré. Od neho bola asi o hlavu nižšia. Bola to jeho manželka. S ňou mal dieťa, Néla.
„Konečne si doma, Mandred," povedala Freya, keď si ho všimla. Mandred k nej podišiel, objal ju a pobozkal.
„Čo sa deje v hlavnom meste?" opýtala sa keď sa od nej odtiahol.
„Neuveríš mi, ale máme nového kráľa," povedal. Freya sa naňho zmätene pozrela.
„Koho?" opýtala sa. Mandred pokrčil plecami.
„Neviem," odvetil. Freya sa prekvapene na neho pozrela.
„Tak dúfajme, že bude lepší, ako ten pred ním," dodala nakoniec.

Zem Addy,
Rhyd,
začiatok zimy, 6456

„Pripravte sa," povedal vysoký elf. „Zoberte im ich deti. Kto sa bude vzpierať toho zabite. Bude to rýchle. Nikto nás nesme vidieť," dodal elf. Ostatní elfovia sa krčili za ním. Na sebe mali čierne plášte. Stáli nad mestom Rhyd. Všade bola tma a oni čakali kedy zhasnú svetlá aj v poslednom dome. Keď sa tak stalo hlavný elf sa rozbehol ku mestu.
Prečo si elfovia brali deti práve od ľudí? Pretože potrebovali vojenské sily. Vedeli, že ľudia sú v boji dobrí, ale budú ešte lepší, keď ich vycvičia elfovia. Blížila sa vojna, elfovia to vedeli a preto potrebovali viac posíl. Bolo ich už strašne málo.
Elfovia bežali dole do mesta. Všade bolo ticho.
On vošiel s ďalšími dvomi elfmi do jedného domu. Ľudia tam už dávno spali. Elf vyšiel hore schodmi do prevej izby, ktorá bola otvorená. Dnu bola kolíska a v nej spalo malé dieťa. Rýchlo ho vybral. Dieťa sa rozplakalo.
„Hej!" počul hlas za sebou. Bol to muž, ktorý v ruke niečo držal. Vtom elfovia, ktorí išli do domu za ním ho zabili. Muž padol mŕtvy na zem. Elf začul plač. Tentoraz to nebol plač dieťaťa, ale plač ženy. Vyšiel na chodbu a videl, že tam plače toho muža manželka.
Jeho elfovia sa k nej blížili a takisto ju chceli zabiť. prišlo mu jej ľúto.
„Nie!" povedal potichu. Elfovia sa otočili.
„Berieme ju zo sebou," povedal elf. Elfovia sa na neho prekvapene pozreli, no potom chytili plačúcu ženu a ťahali ju von.
„Buď ticho ak ti záleží na osude tvojho dieťaťa," povedal elf. Žena sa utíšila, no slzy jej tiekli stále. Elf jej dal do rúk jej dieťa a zvyšní dvaja elfovia ju odviedli z domu.
Vyšiel za nimi. Keď vyšiel z domu von, videl ako jeho elfovia pobehuj všade naokolo. Museli si dávať pozor, pretože ak zobudia, alebo len upozornia na seba stráže bude po ich pláne.
Elf sa rozbehol do ďalšieho domu. Aj tu sa už nesvietilo. Vošiel dnu. Prešiel cez hlavnú izbu po schodoch až na hor. Vošiel do jednej izby, no okamžite sa vrátil naspäť, pretože tam spali muž so ženou. Potichu zatvoril za sebou dvere a vošiel do vedľajšej izbe.
Pri okne bola malá kolíska. Okno bolo odostreté a na dieťa svietili mesačné lúče.
Elf k dieťaťu podišiel, no vtom si všimol niečo divné. Nie divné, ale skôr zaujímavé. Dieťa v kolíske spalo, ale to nebolo nič. Dieťa malo elfské uši, teda tak spolovice. Boli hore špicaté.
Elf opatrne zobral dieťa z kolísky a vyšiel z izby. Nazrel do izby, kde spali jeho rodičia. Tí sa ani nepohli. Elf zišiel potichu dole a zakryl dieťa ešte viac prikrývkou, ktorú zobral z jeho kolísky.
Prečo malo to dieťa špicaté uši, nešlo mu to do hlavy. Elf vybehol s dieťaťom von.
„Odchádzame," povedal jednému elfovi, ktorý už-už išiel do ďalšieho domu. Elf prikývol a rozbehol sa to povedať ostatným elfom, ktorí ešte boli v meste.
Elf sa rozbehol z mesta von ku miestu, kde bol v bezpečí, ku rieke Ys. Za ňou sa nachádzala jeho zem. No rieka však bola oveľa väčšia, ako vyzerala. Vedel, že keď teraz nasadnú na loď až zajtra budú v v jeho zemi, v zemi elfov, v Zemi Falky.

4556460�\�mZo{