Tajomná - Adda a Falka

15. KAPITOLA

„Ako to všetko bolo..."

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jesene, 6511

„Každý z nás sme tu preto, aby sme oslávili svoje úspechy a splnili si svoje sny. Každý rok sa tu stretávame a vždy máme na to iný dôvod. Na naše sny!" povedal Mandred, ktorý stál na pódiu. Bola už noc a na nebi svietili hviezdy. Elfovia, ako každý rok aj tento, stáli na námesti mesta Aard a zapaľovali lampióny.
Nad kopcom stáli piati priatelia. Boli smutní, lebo mali na to svoje dôvody. Zomrela im priateľka. A oni jej nedokázali ani pomôcť. Oni mohli za jej smrť, každý z nich sa z toho obviňoval.
Faileon sedel na zemi, ostatní stáli pred ním. Nolme stála bokom a Tourion takisto. Narmora v tichosti stála takisto ďalej od nich a Alyatur sledoval svietiace lampióny. Všetci mlčali. Nerozprávali sa spolu už vyše päťdesiatich rokov. Od vtedy ako Andora zomrela. Ešte stále neboli zmierení s tým, čo sa skutočne stalo. No, teraz tu nebol nik, kto by ich potiahol, kto by im ukzal správny smer a viedol ich. Boli sami.
„Ja už to nevydržím," povedal nahlas Faileon a postavil sa zo zeme. Všetci sa naňho pozreli, no nik mu neodpovedal.
„Toto by Andora nikdy nechcela. Nechcela, aby sme sa od seba odcudzili. Ona nás spojila a tým, že odišla neznamená, že sa máme oddeliť. Čo sa to s nami deje?" povedal nahnevane.
„Keby nebolo teba, nikdy by nezomrela," povedal mrzute Tourion. Faileona to až zabolela a stíchol.
„Prestaň ho obviňovať. Každý z nás máme na tom podiel," povedala Nolme.
„Nie, môžem za to ja," povedal Alyatur. „Nemal som jej dovoliť ísť preč," povedal smutne. Nolme sa pustili slzy, no nevidala ani hláska.
„Ja si zas myslím, že za to môžeš ty, Tourion. To ty si sa s ňou pohádal. Ty si jej dal ten dôvod a ty si zničil naše spoločenstvo," vyprskol na Touriona Faileon. Tourion nenáviste zavrčal.
„Dosť!" povedala Narmora, ktorá stála v úzadí. Všetci sa naňu pozreli.
„Počúvate sa?" povedala znova. Všetci na ňu v tichosti pozerali.
„Ty za nič nemôžeš. Tebe sa to povie," odvetil nazúrene Tourion.
„I keď som ju poznala najkratšie, mám pocit, že som ju poznala z vás najlepšie," povedala a tak prerušila Tourionove mrmlanie. „Toto Andora nikdy nechcela. Nechcela, aby sme sa rozhádali. Ona položila za nás život, aby sme my mohli spolu žiť. Aby sme mali pokojný život. A preto by sme jej mali za to poďakovať. Mali by sme dokončiť to, čo ona začala.
Vieš, čo ti povedala Andora, keď si ju naposledy videl?" opýtala sa Narmora Alyatura.
„Povedala: Nezabudnite na mňa. Navždy budem pri vás," odvetil Alyatur.
„Andora je tu stále. I keď ju nevidíme, necítime ani nepočujeme. Ona na nás z hora dohliada. Stráži nás a dáva na nás pozor. Nikdy nás neopustila a ani nás neopustí. Možno tu už pri nás nie je, ale navždy ostane v našich srdciach. Ona nás nedala dokopy, len tak. Mala na to dôvod. Pamätáte si každý prečo nás má Andora rada?" znova povedala Narmora. Všetci mlčali.
„Nolme: „Ty si mi ukázala, že byť iná nie je zlé," povedala Narmora to, čo povedala Andora o Nolme. Nolme tiekli slzy z očí.
„Vieš prečo ti to povedala?"
„Pretože som bol jediná Lesná elfka medzi Temnými elfmi. Bola som iná a i keď to vtedy pre mňa nemalo žiadny význam, teraz viem, že tým, že sa Andora toto odomňa naučila ju to posilnilo. Preto bola silnejšia a iná. V tom dobrom," odvetila Nolme.
„Aj zlo sa môže zmeniť. Toto povedala mne. Chcela som ju zabiť, no skôr ako som pochopila s kým mám tú česť som sa s ňou spriatelila," povedala Narmora.
„Ty si ma naučil byť silný a veriť v to, že dokážem nemožné. Andora mi to povedala, lebo som bol vždy pri nej, keď mala pri sebe ťažkú skúšku," povedal tentoraz Alyatur.
„Vďaka tebe viem, kto je moja rodina. My sme jej rodina," povedal Faileon. Zrazu nastalo ticho, všetci sa pozreli na Touriona.
„Tourion," začala Narmora, „čo povedala Andora tebe?" opýtala sa ho.
„Naučil si ma prijať samú seba, takú aká som."
„A ďalej?"
„Neviem! Jednoducho nerozumiem tomu, prečo toto povedala mne," vyštekol.
„Všetkým z nás zdelila niečo, čo sa od nás naučila. Niečo čo nás charakterizuje, vystihuje. Niečo čoho sa máme držať," povedala Narmora.
„Je mŕtva," povedal Tourion potichu.
„Ale stále je pri nás," povedala Namrora.
„Je v nás," dokončil Faileon.
Všetci sa otočili a zadívali sa na tmavú oblohu. Elfovia vypúšťali do vzduchu lampióny. Bolo to prekrásne. Milióny lampiónov na nebi. Každý jeden znamenalo jednu túžbu, jeden sen.
„Aj ja mám jeden," povedala Nolme a utrela si slzy. Zo zeme vzala pokrčený lampión. Alyatur prišiel k nej a pomocou mágie ho zapálil. Lampión z vnútra horel.
Všetci sa postavili okolo lampiónu a každý sa ho jednou rukou zospodu chytil.
„Držíme ho my piati. My, ktorých Andora spojila, aby boli priatelia, rodina," povedal Faileon s úsmevom. Všetci prikývli.
„Andora, navždy budeš v našich srdciach."
„Dokončíme to, čo si začala."
„A nikdy nezabudneme na to, že sme rodina."
Všetci naraz pustili lampión a ten vzlietol. Letel sám naprieč tmavej oblohe. Bol slobodný, voľný. Nechal sa unášať vetrom a sa nakoniec pridal k ostatným.