Tajomná - Adda a Falka

26. KAPITOLA

„Si slobodný, Mandred, syn boha Rovnováhy."

Zem Falky,
Aard - Ban Ardu,
zima, 6512

„Stále tomu nerozumiem," povedal Nél. Spolus Andorou sa prechádzali po zasneženej záhrade. Všetko bolo zas normálne.To znamená, že Andora bola znova neviditeľná a mŕtva. Zem Falky bola späť.A nepriateľ bol mŕtvy. Na trón nastúpil Rómen a Nél s jejpriateľmi sa pripravovali na cestu. Chceli opustiť Zem Falky a Zem Addy. „Čomu?" opýtala sa ho Andora.Nél mal na sebe prehodený teplý plášť, zatiaľ čo Andora bola oblečená normálne,akoby jej zima ani nebola. Veď vlastne nebola. Bola mŕtva. „Kde,potom všetkom, všetci zmizli?" povedal nechápavo. Andora zastala a Néltakisto zastal oproti nej. „Nemám tušenie," odpovedala.„Možno sa ešte stále niekde túlajú, tu po zemi." „Ačo Devanthar?" „Tenje preč," odvetila. „Sisi istá?" opýtal sa Nél neveriaco. Andora prikývla. „Cítim to," usmiala sa. Nél si povzdychola smutne sa zadíval do zeme. „Čosa deje?" opýtala sa ho Andora. „Mojamatka je mŕtva, môj otec takisto a aj ty. Moja rodina kvôli mne zomiera,"vysvetlil. Andora pokrútila hlavou. „Nie,Nél," povedala. „Aleáno. Ty si si to ešte nevšimla? Zomrela si kvôli tej mágii, ktorú som malv sebe. Môj otec zomrel za mňa, aby som nemusel umrieť ja," namietal. „Mandredzomrel, lebo chcel. Chcel obetovať svoj život za svoju zem. Za teba. Za nás.Aby sme my mohli žiť..." „Aaj tak si mŕtva," prerušil ju. „Aleaj tak ma vidíš a môžeš sa so mnou rozprávať, Nél. Vždy tu budem pre teba.Našla som polovicu svojej rodiny. Teraznemám v pláne vás opustiť," povedala. „A my zas nájdeme tvojho otca,"odvetil jej Nél. Andora sa pousmiala. Pootočila hlavu na bok a vtom tamniekoho zbadala. Nél sa tam pozrel takisto. „Mandred?" povedala Andora prekvapene. „Čože?" nechápal Nél. Áno, Andora tam videla Mandreda! „Ty ho nevidíš?" spýtala sa prekvapene. Nélpokrútil hlavou. Andora nerozumela. „Nerozumiem," povedal Nél.Mandred k nim kráčal. Usmieval sa. Na krku nemal žiadnu ranu. Vyzeral byťzdravý, ale čo tu robil? Andorasa k nemu rozbehla a objala ho. Keď sa od neho odtiahla, Mandredpodišiel ku Nélovi, ktorý sa nechápavo díval na Andoru. Nevidel ho. „Jetu. Je pri tebe," povedala Andora s úsmevom. Nél sa zmätene poobzeralokolo seba, no aj tak nikoho nevidel. „Povedzmu, že ho mám rád," povedal Mandred, no pohľad nespustil z Néla. „Hovorí,že ťa má rád a že mu to máš odpustiť," povedala k Nélovi. Nél na ňuupriamil svoj pohľad. Oči mal červené. „Jauž som mu odpustil," povedal. „Hovorí,že je na teba hrdý, že si si zvolil takúto cestu. Cestu preč z tejtozeme," povedala Andora to, čo jej povedal Mandred. „Jasa chcem ospravedlniť za tú hádku, otec. Nechcel som..." jeho hlas sa zlomil.Mandred k nemu podišiel a ruku mu položil na plece. Nél si utrel slzya pozrel sa na Andoru. „Že je to v poriadku.Hovorí, že sa prišiel rozlúčiť. Máš si ho pamätať ako otca, ktorý sa ťa snažilochrániť a miloval ťa nadovšetko. Máš mu odpustiť všetky jeho chyby, ktorévoči tebe napáchal. Má ťa rád a bude na teba dávať pozor, i keď ho užviac neuvidíš," pretlmočila Andora. Nél plakal. „Si môj hrdina, otec. Nikdy na tebanezabudnem. Zbohom," povedal Néls plačom. Mandred mal takisto slzy na krajíčku až sa nakoniec neudržala aj on začal plakať. S úsmevom na perách sa otočil k Andore. „Pusti ma nadruhú stranu," povedal. Andora mu nerozumela. „Ja?"nechápala. Mandred prikývol a takisto nechápal čo ona nechápe. „Devanthara si pustila na druhústranu, tak sprav to aj so mnou," povedal. Andorak nemu podišla a položila mu ruku na plece. Usmiala sa naňho, akobyto ani už nebola ona. „Si slobodný,Mandred, syn boha Rovnováhy."