Tajomná - Adda a Falka

23. KAPITOLA

„Prichádza moja smrť."

Zem Falky,
Caibere,
začiatok jesene, 6512

Už to príde. Moja smrť je tu. Cítim ju a vidím ju. Počujem ako sa mi vysmieva, no už sa jej viac nemôžem otáčať. Viem, že moje poslanie na zemi končí. Už s tým nič neurobím. Som pripravená. Je zlé zobrať si to, čo chcem? Je zlé zobrať si vlastný život? Nechcem umrieť v rukách elfov. Som mocná a dokázala by som ich zastaviť, ale už som stará. Veľmi stará.
Žijem sama veľmi dlho. Na druhej strane sú moji priatelia. A ja idem po dlhej dobe za nimi. Nemôžem sa dočkať, som z toho nadšená. Ale už viac nemôžem čakať. V Zemi Falky sa niečo deje. Neviem, čo to je, ale dobré to určite nie je. Chcem mať už od všetkého zlého pokoj. Nechcem už vidieť ani jednu smrť, ktorú som spôsobila, i keď na tú svoju som pripravená. Som pripravená zomrieť a už nič neriešiť.
Dýku držím v ruke a mierim si ňou na srdce. Konečne koniec. Tri, dva, jedna... Bolí to, ale bolesť utícha. Umieram...

♦ ♦ ♦

„Adda?" počula za sebou hlas. Nevedela, kde sa nachádza. Bolo to niekde na zámku, ale kde, to presne nevedela. Zámok bol kamenný. Otočila sa, aby videla, kto na ňu rozpráva. „Andora?" povedala prekvapene. Andora sa na ňu zmätene pozrela. „Ako si sa tu dostala?" opýtala sa Andora. Adde bolo do plaču. Jej plán zlyhal. Myslela si, že sa dostane na druhá stranu, ale namiesto toho sa dostala na Miesto Duchov. Prečo? „Len mi nehovor, že si mŕtva," povedala Andora nakoniec. Adda prikývla so slzami očiach. Andora k nej podišla a objala ju. „To mi je ľúto."
„Toto sa nemalo stať," povedala s plačom Adda. „Mala som sa dostať na druhú stranu. Prečo som tu?" nariekala. „Asi máš nedokončené veci na zemi," povedala Andora vyrovnane. „Ale ja som chcela umrieť," odvetila. „Ale bohovia to asi ešte nechceli," povedala Andora.
„Čo budem robiť?" „Čakať. Budeme len čakať."

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512

„V tom záblesku som videl šesť ľudí, možno aj viac. Ľudí hovoriacich, bez toho, aby niečo povedali, ľudí poslúchajúcich, bez toho, aby poslúchali, ľudí, ktorí písali, bez toho, aby držali v ruke pierko. Nikto sa neodvážil rušiť tie zvuky ticha. Zdravím ťa temnota, môj starý priateľ! Elfovia, trpaslíci, ľudia, víly, kentauri, satyri, a čarodejníci."
„Prečo by to Rafir hovoril?" opýtala sa Endea. Spolu s Mandredom boli v jej izbe. Mandred prišiel za ňou a povedal jej to. „Neviem," odpovedal Mandred zamyslene. Endea sedela na posteli a Mandred stál pri dverách oproti nej. „Možno tými šiestimi ľuďmi myslel elfov, trpaslíkov, ľudí, víly, kentaurov, satyrov..."
„Ale prečo by to hovoril o národoch? A čo čarodejníci?" nechápal Mandred. „Možno myslel zástupcov národov," odpovedala. „To nedáva zmysel. Načo šesť zástupcov?" „Ja naozaj neviem," povedala Endea. „A čo tí čarodejníci?" „Neviem, neviem a ešte raz neviem! Mal si sa spýtať Addy predtým ako si ju zabil," povedala Endea. Mandred sa na ňu pozrel akoby ho niečo napadlo. „Je mŕtva už nám nepomôže," povedala Endea. „Možno má nejaké skryté kúzla vo svojej jaskyni," povedal Mandred s úsmevom. „Chceš tam ísť?" opýtala sa prekvapene Endea. Mandred prikývol.
„A ty ideš so mnou," povedal. Vtom niekto zaklopal na dvere a dnu vošiel Lilurin. Mierne sa uklonil pred Mandredom. Na sebe mal elfskú zbroj. Endea vedela, že teraz sa elfovia vrátili z výpravy zabiť Addu. No, niečo sa asi stalo. „Čo sa stalo?" opýtal sa Mandred Lilurina. Lilurin sa pozrel na Endea akoby to ona nemohla vedieť.
„Hovor," vyzval ho druhýkrát Mandred.
„Adda je mŕtva," povedal Lilurin. „A?"
„Zavraždila sa ešte pre naším príchodom. Našli sme vedľa jej mŕtveho tela toto," povedal Lilurin a ukázal mu list, na ktorom bolo niečo napísané.
„Čítali ste to?" opýtal sa Mandred, keď vzal list do rúk. Lilurin pokrútil hlavou. Endea sa postavila zo svojej postele a podišla k Mandredovi. Mandred si list prečítal a potom jej ho podal. „Devanthar?" opýtala sa ho. Mandred pokrútil hlavou.