Tajomná - Adda a Falka

16. KAPITOLA

„Všetko začína odznova. "

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jesene, 6511

„Spomínam si na všetko..." povedal Nél. Sedel na stoličke za stolom v knižnici. Faileon povedal Alyaturovi a Nolme, aby sa pripojili. Tourion odišiel, nikto nevedel kde a keďže si oňho robili starosti, Narmora povedala, že ho pôjde hľadať.
Faileon si povzdychol.
„To asi nie je moc dobré, však?" povedala Nolme ku Faileonovi. Faileon sa rukami oprel o stôl a pokrútil hlavou.
„Na čo všetko si spomínaš, Nél?" opýtal sa ho tentoraz Alyatur. Nél sa najprv pozrel na Faileona, ktorý mu pohľad neopätoval, potom späť na Alyatura a pokrútil hlavou. Alyatur sa zamračil.
„Ja... nemôžem," povedal. Faileon k nemu zdvihol hlavu a pozrel sa prekvapene na neho.
„Prečo?" opýtal sa ho nakoniec. Nél sa znova pozrel na Alyatura a Nolme, ktorí sedeli oproti nemu.
„Lebo mi to ona zakázala," povedal. Faileon ničomu nerozumel a takisto ani Nolme a Alyatur.
„Kto ona?" opýtal sa Faileon. Nél neodpovedal.
„Povieš to aspoň mne?" opýtal sa Faileon nakoniec a narovnal sa. Nél prikývol. Faileon sa pozrel na Alyatura a Nolme, ktorí boli veľmi zmätení a nerozumeli asi ničomu o čo tu išlo. No, keď videli Faileona pochopili, že majú odísť.
Alyatur s Nolme sa postavili a odišli z knižnice. Faileon chvíľu mlčal, potom si zobral stoličku a posadil sa vedľa Néla.
„Hovor," povedal mu nakoniec.
„Pamätám si na každú chvíľu kedy som bol pri nej," začal Nél.

Zem Falky,
Caibere,
koniec jesene, 6456

„Mám strach," povedal malý Nél a pohliadol do hnedých očí mocnej mágy. Nepoznal ju, ale s ňou sa cítil bezpečne, akoby ju poznal celý život. Niečo mu však hovorilo, že je mocnejšia ako hocikto iný. Mala v sebe silu, ktorú cítil.
Ona sa usmiala a čupla si pred neho. Nachádzali sa v prázdnej tmavej miestnosti. Už dávno bola noc. Bol tu len on, ona a ešte niekoho čakali. Nevedel koho, ale bál sa. Ona bola nervózna, no nedala to na sebe poznať. Bola silná, aj on chcel byť ako ona.
„Nemáš sa čoho báť. Všetko bude v poriadku," povedala a jemne sa dotkla jeho tváre.
„Kde to sme?" opýtal sa Nél.
„Na tom nezáleží. Sme tu v bezpečí," odvetila mu.
„Tak prečo máš aj ty strach?" Touto otázkou ju zaskočil. Prestala sa usmievať a povzdychla si.
„Každý máme v živote strach, aspoň raz. Nikdy som nepoznala nikoho kto by ho necítil. Je to prirodzené. Bojíme sa zla, svojej budúcnosti, ľudí..."
„Čoho sa bojíš ty?" prerušil ju.
„Bojím sa nového. Toho čo som ešte v živote nevidela, alebo nepoznala," odvetila mu.
„Čo to je?" spýtal sa znova.
„Na tom nezáleží. Budeš v poriadku," odvetila, keď vtom do miestnosti zrazu niekto vošiel. Bola to žena, no Nél ju nepoznal. Ona sa postavila od neho a pozrela sa na ženu. Žena mala tmavé dlhé vlasy, bola vysoká a štíhla. Bola oblečená v šatách, ktoré mali čiernu farbu.
„Posaď sa tu," povedala k Nélovi ona. Nél ju poslúchol a posadil sa na zem neďaleko od nej. Ona sa otočila a podišla k žene, ktorá tam prišla.
„Si si istá, že to chceš urobiť?" opýtala sa žena. Ona prikývla.
„Áno, Adda," odvetila.
„Bude to bolieť," povedala Adda.
„Mne to nevadí. Stratila som mnoho viac a stále som tu."
„Ale toto už nebude také ako predtým," povedala Adda vážne.
Vtom sa Nél postavil a podišiel rýchlo k nim a chytil ju za ruku.
„Nemôžeš zomrieť," povedal. Ona bola prekvapená. Pozrela sa na Addu. „Nechám vám chvíľu," povedala Adda a otočila sa. Ona sa otočila k nemu a znovu si čupla. Jeho ruky ešte stále držala. „Nél, si veľmi výnimočný a niečím mi pripomínaš mňa. Nepoznám ťa moc dlho a ešte si moc mladý na to, aby si vedel čo sa s tebou ešte len bude diať..." „Ale ja nechcem, aby si umrela," povedal znova. „Každý z nás raz musí zomrieť. Ak by som nezomrela ja, zomrel by si ty..." „Tak zomriem ja," skočil jej do reči. Ona ostala prekvapená. Zarazil ju. Jemne sa dotkla jeho pleca. „Už som stará, a ty máš celý svoj život len pred sebou. Nedovolím ti, aby si zomrel, Nél. Možno je to smiešne ti tu teraz rozprávať takéto veci, ale vždy som chcela mať dieťa. Bolo by mi jedno či by to bol chlapec alebo dievča. Priala by som si len, aby bolo statočné a ničoho sa nebálo," povedala. „Ja tomu nerozumiem. Prečo som tu aj ja? Prečo kvôli mne musíš zomrieť?" Nél sa rozplakal. Pozrela sa naňho smutnými očami, ale neprestala sa usmievať. „Máš v sebe niečo mocné. Niečo. čo nepriatelia potrebujú. Ja ti pomôžem sa toho zbaviť jedine tak, že prijmem na seba to, čo ty v sebe nosíš..." „Ale to neznamená, že musíš umrieť," skočil jej uplakaný Nél do reči. „Ak by som neumrela, to , čo je v tebe by pretrvávalo a nepriateľ by to raz dostal. Zomriem za správnu vec, zomriem za to, za čo som vždy zomrieť chcela. Zomriem za Dobro." „Nie," pošepkal Nél. „Nič z tohto si nebudeš pamätať Nél. Znova budeš žiť pokojný život a ak by sa ti raz spomienky vrátili vyhľadaj Faileona a povedz mu, čo sa tu stalo," povedala a rukou utrela Nélovi slzy. „Buď silný a nezabudni na to, že toto nie je koniec. Vždy tu bude Zlo. Preto buď silný a bojuj, nevzdávaj to. To, že tu umieram neznamená, že všetko končí. Nie, všetko len začína. Nél, raz keď budeš väčší vyhľadáš mojich priateľov a pomôžeš im, pretože je v tebe viac. A oni ti to pomôžu nájsť. Nájsť v sebe to, čo som ja dlho hľadala," povedala. „Chcem byť ako ty," povedal Nél nakoniec. Usmiala sa. „Tak si stoj za svojím a nenechávaj sa ovplyvňovať názormi druhých, ale aj tak si ich váž. Dávaj si pozor na to s kým sa skamarátiš. Rozmýšľaj a miluj svoju rodinu, pretože nie každý ju má. Zanechala som tu svojich nástupcov Touriona, Alyatura, Faileona, Nolme, Narmoru a mnoho, mnoho ďalších, o ktorých sa možno dozvieš neskôr. Nél, ty si môj posledný nástupca," povedala hrdo. „Nesklamem ťa," povedal. Jej oči sa zaleskli. „Som na teba hrdá, priateľ môj," povedala nakoniec. „Budeš mojou hrdinkou," povedal. Ona si utrela slzy. Bola dojatá. Postavila sa a podišla k Adde a kývla jej. „Chyťte sa za ruky, aby kúzlo mohlo vami prechádzať," povedala Adda a ona chytila Néla za ruku. „Už sa nemáš čoho báť," povedala. Adda začala rozprávať a Nél cítil ako jeho telom prechádza mágia. Bola obrovská, no nevadila mu. „Nebojím sa," odvetil jej. Jeho oči boli čierne a takisto aj jej oči. Vtom, ako keby do nich vrazil blesk zacítil bolesť. Bola obrovská, až tak, že nedokázal kričať. Celé telo ho bolelo, no ani sa nepohol. Cítil ako jeho krv v jeho žilách prúdi rýchlejšie. Cítil akoby išiel vybuchnúť. Cítil jej dotyk a vtom... vtom tá bolesť bola menšia a menšia až sa nakoniec stratila. Pozrel sa na ňu a videl, že ona sa pozerá s úsmevom naňho. V jej temných očiach videl však bolesť, bolesť, ktorú pred chvíľou zažíval. No, ona tam stála ako hrdinka. „Nebolí to," povedala so slzami v očiach, no na perách sa jej stále pohrával úsmev. Vtom uvidel niečo, čo ešte v živote nevidel. Dve telá. Jej telá. Jedno spadlo na zem, akoby bolo mŕtve a druhé ho ešte stále držalo za ruku a usmievalo sa naňho. „Navždy budem s tebou," povedala pošepky a zmizla.

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jesene, 6511