Tajomná - Adda a Falka

1. KAPITOLA

„Nová zem, noví ľudia, noví nepriatelia..."

Zem Falky,
Zianské hory,
jar, 6456

Deň bol krásny. Slnko svietilo vysoko na oblohe.Vtáčiky štebotali. Vyzeralo to na prekrásny ničím neskazený deň, no niečo tunebolo v poriadku.
Andora sedela na koni a vedľanej išiel Tourion. Za nimi išli Alyatur, Narmora, Faileon a Nolme.Nachádzali sa v horách. Kone viedli cez širokú cestu pomedzi skaly.A to bola na horách divné. Širokácesta! Kto tadiaľto asi chodieval?
Andora sa obzerala všade navôkolseba, aby zistila či ich niekto nesleduje. Tourion bol takisto ako ona napätý. Čakal útok z každej strany. No,ten neprichádzal. Andora sa jednou rukou držala Astara, aby nespadla zo sedla a druhourukou sa držala rukoväte meča. Nemala rada čakanie. Nikto z nich nemal rádčakanie na nejakú bitku. Andora to chcela mať už za sebou. Vedela, že niekto nanich zaútočí, ale nevedela kedy. Tieto hory boli divné.
„Andora, nikto tu nie je," povedalnakoniec Tourion. Andora pokrútila hlavou.
„Mám taký zlý pocit, že tu nie smesami," odvetila pozrela sa na skaly, ktoré boli vpravo od nej. Nič.
„Je to len pocit. Ten sa predsa môžemýliť, nie?" povedal Tourion. Andora sa naňho pozrela a povzdychla si.
„Asi máš pravdu," usmiala sa naňho.Tourion jej úsmev opätoval.
Cestovali už dva roky. Pomedzi toboli už v mnohých iných zemiach, ale ani jedna z tých zemí všaknepotrebovala ich pomoc. Preto aj odišli vždy a znova. Andora sa všaknevzdávala a pokračovala ďalej. Teraz išli smerom na juh. Od mnohý kupcovpočula, že je tu more. Vždy chcela vidieť more. Chcela vedieť, ako vyzerá.
Odvtedy ako odišli z Aylonwirusa všetko zmenilo. Ich vzhľad. Andora mala konečne dlhé vlasy. Nolme, Alyatur,Faileon a Tourion sa však stále nechávali strihať. Andora tomu nerozumela,pretože pre elfov dlhé vlasy znamenali to, čo pre trpaslíkov dlhé fúzy. Tourionjej však vysvetlil, že sa strihajú, preto, lebo sa im to páči. Andora nad týmlen pokrútila hlavou, pretože vedela, že Tourion to myslel ironicky. Onas Narmorou si nechali vlasy dlhé.
Ďalej sa zmenili ich povahya vzťahy. Hlavne vzťahy. Andora si všimla, že Nolme a Alyatur sa k sebe majú akosi blízko takisto ako ajFaileon a Narmora. Po pravde aj jej vzťah s Tourionom sa zmenil.
„Počuli ste to?" povedal Faileon.Všetci sa k nemu otočili a pozreli sa spýtavo na neho.
„Čo sme mali počuť?" opýtala saNolme. Faileon ukázal pred seba, akoby ukazoval na Andoru. Andora sa nechápavonaňho pozrela. No, potom to pochopila, keď uvidela vystrašený pohľad voFaileonových očiach.
Otočila sa. Neverila vlastným očiam,čo sa k nim blížilo. Boli to obrovské stvorenia, ktoré mali asi tak trimetre, boli celé sivé. V rukách držali kladivá a sekery. Andoravedela, čo sú zač. Boli to trollovia.
Andora oči prižmúrila a videla,že pred trollami niečo beží. Podľa Andory to mohlo mať tak päť stôp, proste tobolo oveľa menšie, ako trollovia. Prečo sa asi usmievalo, keď za ním bežalo asipäť trojmetrových trollov? Andora nakoniec zistila, že je to trpaslík, tedatrpaslíčka.
„Andora, musíme ísť," naliehal na ňuTourion, no ona sa ani nepohla.
„Bežte, ja vás dobehnem," povedala.
„Andora? Si normálna?! Však ťarozdupú hneď ako k tebe pribehnú. Andora chcela chytiť malú trpaslíčku.Možno im dokáže pomôcť a odpovedať na niektoré otázky.
„Bežte!" otočila sa k nimAndora. Ich kone sa zľakli a rozbehli sa naspäť. Andora takisto otočilasvojho koňa smerom na útek, no čakala. Malá trpaslíčka spolu s trollmi sak nej blížila čoraz viac. Andora počula, ako trollovia dupocú. Muselivážiť najmenej tonu.
Si blázon, Andora, počula hlas vo svojej hlave.
To som bola vždy, odvetila Astarovi Andora. Astar netrpezlivozaerdžal. Ešte chvíľu.
Trpaslíčka bola už veľmi blízkoa Andora sa pripravovala.
„Bež! Čo si sa zbláznila?!"zakričala na ňu trpaslíčka. No, Andora čakala.
Vtom trpaslíčka bola dostatočneblízko, Andora ju chytila a popohnala Astara vpred. Astar, ako keby sa bál,utekal ešte rýchlejšie ako hocikedy predtým.
Andora počula za sebou trollov, ktoríniečo vykrikovali, no nerozumela im. Astar ešte zrýchlil, pretože trollovia ichdobiehali.
Pred Andorou sedela trpaslíčka.Andora sa obzrela dozadu, aby zistila v akej situácii sa nachádzajú.Trollovia zastavili. Andora sa usmiala, no úsmev ju okamžite prišiel hneď akojeden z trollov zdvihol nad hlavu obrie kladivo a udrel nímo zem. I keď Andora sedela na koni cítila ako sa zem pohla.
Vtom nastal obrovský buchot akobyniečo padalo. Andora sa pozrela nad seba a všimla si ako na nich padáobrovská skala.
Rýchlejšie,povedala Astarovi a ten ešte zrýchlil. Vtom niečo buchlo a Andora nasedle poskočila. Otočila sa a videla skalu, ktorá spadla na cestua tak ju aj zabarikádovala.
Andora povedala Astarovi, abyspomalil až nakoniec kráčal zadýchane pomaly. Andora pred sebou zbadalaTourion, Alyatura, Nolme, Faileona a Narmoru, ako zastavili svoje konea zosadli z nich.
„Ty si blázon!" zakričal na ňuTourion s úsmevom. Andora zosadla z Astara, no trpaslíčka na ňomostala sedieť, a išla po jeho boku k nim. Až keď zastali trpaslíčkepomohla zosadnúť.
„Ktoste?" opýtala sa trpaslíčka.
„Sme elfovia," odvetila Narmora.Trpaslíčka sa na ňu prekvapene pozrela.
„Ale vy nie ste odtiaľto?" opýtalasa znovu.
„Nie, nie sme," odvetila tentorazNolme.
„To mi bolo hneď jasné," odvetilazadýchane trpaslíčka.
„Ako to myslíš?" opýtala sa Andora.Trpaslíčka sa na ňu pozrela.
„Elfovia, ktorí pochádzajú odtiaľtonie sú tak milí žeby mi pomohli. Oni by ešte na mňa začali strieľať šípy, abysom utekala späť k trollom a tí by si ma dali na večeru," vysvetlila.Andora sa na ňu prekvapene pozrela.
„Inakšie moje meno je Maia," povedala trpaslíčka nakoniec.Maia mala dlhé svetlé vlasy a na hlave mala prilbu. Jej oči mali zelenúfarbu. Bola úplne odlišná od trpaslíkov, ktorých poznala Andora.
„A ďakujem za záchranu," dodalaešte.
„Moje meno je Andora a toto súmoji priatelia: Tourion, Alyatur, Faileon, Nolme a Narmora," predstavilaich Andora. Maia sa uklonila. Všetci sa na ňu zmätene pozreli.
„To robíme, keď prejavujeme niekomuvďaku," povedala. Andora sa zasmiala.
„Maia, potrebujeme tvoju pomoc,"povedala nakoniec. Maia sa na ňu spýtavo pozrela.
„Tieto hory sú v noci asi nebezpečné.Nevieš kde by sme sa mohli ukryť?"
„Mohla by som vás zobrať so seboudo kráľovstva trpaslíkov, ale neviem či vás kráľ príjme," povedala zamyslene.Andora sa pozrela na jej spoločníkov.
„Môžeme to skúsiť," odvetila. „Akoďaleko je odtiaľto tvoje kráľovstvo?" opýtala sa znova.
„Ak pôjdeme na koňoch tak tam budemehneď," odvetila Maia. Andora prikývla a podišla k nej. Potom jejpomohla vyjsť na Astara. Maia bola naozaj zaujímavá trpaslíčka. Okrem toho, žemala svetlé vlasy a zelené oči, bola oveľa vyššia ako trpaslíci, ktorýchAndora stretla. Maia takisto nemala ani tak statnú postavu, ako napríkladkráľovná Grund z Rhamasu.
Maia im celú cestu hovorila kadiaľmajú ísť a popravde išli takými cestička, ktoré by si Andora ani nevšimla.Andora sa však neustále dívala všade naokolo. Pred ňou sedela Maia a niečorozprávala. Andora ju nepočúvala. Bola zaujatá okolím. Skaly, ktoré tvorilihory boli každým krokom väčšie. Cesta, ktorou išli bola suchá, akoby tu užniekoľko dní nepršalo. Skaly tu boli čoraz bližšie pri sebe. Andora vedela, žekaždú chvíľu bude musieť zísťz Astara a ísť po vlastných. Maia však nič o niečom takomnehovorila. Tadiaľ kadiaľ ich viedla neboli žiadne stromy. Andore to tuskutočne pripomínalo Mŕtve hory.
„Teraz zaboč doprava," povedala Maia.Andora už-už chcela Astara otočiť, keď v tom si všimla, že vpravo žiadnacesta nie je. Astar zastal.
„Ale tu nie je žiadna cesta,"povedala Andora zmätene. Za ňou Tourion zoskočil zo svojho koňaa podišiel k nim. Pridal sa ajAlyatur.
„Ale je! Nevidíte ju?" povedala Maia,no vtom sa zarazila.
„Čo sa deje?" opýtala sa Andora, ktorátiež zoskočila z Astara a pomohla aj Maii.
„Vy tú cestu nevidíte?" opýtala savážne. Andora jej nerozumela. Nevedela o akej ceste to Maia rozpráva. Všaktam ani žiadna nebola.
Andora sa ešte raz pozrela na tomiesto, kde mala byť cesta. Namiesto suchej cesty tam bol len kameň.
„Nie," povedal nakoniec Alyatur. Andora pomaly podišla ku kameni.
„To som si mohla myslieť," povedalaMaia a podišla ku Andore, ktorá stála oproti kameňu, kde mala byť údajnecesta.
„Čo to má znamenať?" opýtala sapotichšie Andora, ktorá skúmala pohľadom veľký balvan.
„Myslím, že kedysi dávno trpaslícizačarovali toto územie, aby sa tam nedostal žiadny nepriateľ. Takže asi pretonevidíte jasne cestu ako ja," povedala Maia a svoje zelené oči upriamilana Andoru.
„Ako vyzerá tá cesta?" opýtala sanapokon Andora.
„Je široká a po bokoch rastúvysoké zelené stromy. Na konci tejto cesty stojí obrovský hrad. Hrad má sivúfarbu a v jeho okolí sú postavené domy – domy trpaslíkov..."
„Sú tam trpaslíci?" prerušila juAndora. Maia sa na ňu zmätene pozrela, no Andora neodvrátila pohľad z kameňa,akoby aj ona tam niečo videla.
Maia sa znova pozrela pred seba.Vtom sa zľakla. Andora, Tourion a Alyatur sa na ňu prekvapene pozreli.Maia však nereagovala na nich a tiež sa pozerala na skalu.
Usmiala sa.
Vtom z kameňa vyšiel trpaslík.Bol o niečo väčší ako Maia. Na hlave mal striebornú prilbu. Oči mal zelenétakisto ako Maia a vlasy mal tiež svetlé.
Maia podišla k trpaslíkovia objala ho.
„Ty si tu priviedla elfov?!"vyprskol trpaslík, keď videl oproti sebe šiestich elfov. Všetkých si ichprehliadol nenávistným pohľadom.
„Ahoj Maia, si v poriadku to sami uľavilo. Nič sa ti nestalo?" povedala Maia predstieraným hlasom. Trpaslík sana ňu zamračil.
„Áno som v poriadku, ak by ťato zaujímalo a títo elfovia ma zachránili," odpovedala si nakoniec Maia.
„Zachránili?" zmätene sa opýtaltrpaslík. Maia prikývla a prekrížila si ruky na hrudi.
„Oni nie sú odtiaľto, však?" opýtalsa trpaslík a nespúšťal pohľad z Touriona. Maia pokrútila hlavoua trpaslík prikývol.
„Potrebujem ich ukryť," povedalaMaia nakoniec.
„Preskočilo ti?!" vyhŕkol trpaslík.Andora tam len tak stála a počúvala ich rozhovor, keď vtom sa trpaslíkpozrel na ňu a potom ťahal Maia ďalej od nich.
Andora prevrátila očami. Títo trpaslíci asi nevedia, že je mágaa ani nechcela, aby na to prišli.
Andora si v duchu povzdychlaa i keď boli dvaja podobní trpaslíci ďalej od nich, počúvala celý ichrozhovor.
„Vieš čo by nám spravil kráľ, kebynašiel u nás doma elfov?" pošepol naliehavo trpaslík.
„On na to nemusí prísť," odvetilaMaia takisto potichu.
„Tak mi vysvetli ako ich dostanemebez toho, aby si niekto všimol vysoké postavy elfov, do nášho domu?" povzdycholsi trpaslík. Maia sa zamyslela.
„Nie!" zasyčal na ňu trpaslík.„Neuvažuj o tom," dodal.
„Ale ja im chcem oplatiť to, že mazachránili..."
„Ty by si sa zachránila aj sama!"zavrčal.
„Kde sa stratila vaša česť?"povedala Narmora, ktorá stála vedľa Alyatura. Trpaslíci sa otočili a zmätenesa na ňu pozreli.
„Tam kde vaša vychovanosť," odvetilnahnevano. Narmora sa naňho šokovane pozrela.
„Myslíte, že my, elfovia, smenevychovaní?" povedal Alyatur. Trpaslík prikývol a Maia ho chytila zaplece. Trpaslík jej ruku zo seba striasol.
„Keby sme boli nevychovaní asi bysme Maiu nezachránili. Riskovali sme kvôli nej svoje životy..."
„Ona by to zvládla aj sama," skočilAlyaturovi do reči trpaslík. Alyaturostal takisto ako Narmora prekvapene stáť. Nikto nevedel, čo mu má povedať.
„Vážený pán trpaslík," začala Andoraa odvrátila sa od skaly. Trpaslík ju prebodol pohľadom.
„Ako podľa vás má vyzerať vychovanýelf, keď sám ním nie si. Nič o elfoch nevieš, pretože si sa s elfmiešte nestretol," povedala Andora a pokojne sa naňho dívala. Trpaslík už-užchcel niečo povedať, no Andora mala pravdu. Maia sa škodoradostne usmiala.
„Viem, že elfovia a trpaslícinikdy spolu dobre nevychádzali, ale žeby až takto? Čo vám spravili elfovia, keďich tak nenávidíte?" opýtala sa Andora a podišla k nemu bližšie.Trpaslík ostal prekvapene stáť. Nevedel, čo má odpovedať. Andora trafila dočierneho. Tento trpaslík bol ešte mladý a nezažil toľko toho ako Andoraa jej priatelia, ale čo Andoru najviac zarazilo bolo, že trpaslík ani nevedelprečo sa elfovia a trpaslíci v tomto kraji nenávidia.
„Moje meno je Andora, teší ma,"zmenila Andora tému a chcela trpaslíkovi dokázať, že oni sú slušnevychovaní.
„Ja... ja som Nierlo," povedal trpaslík.
„A ešte jedna vec," začala Andora,„nesúď nás, keď nás nepoznáš," povedala.
„Elfovia sú zradcovia," povedalpotichšie Nierlo.
„Ale my nie sme odtiaľto," povedalaAndora nakoniec a jemne sa usmiala. Nierlo mlčal.
Obloha mala tmavú farbua hviezdy žiarili. Mesiac však nebolo vidno, pretože bol nov.
„Dobre teda, pomôžem vám," povedalNierlo.
„Je tu však jeden problém," začalaMaia. Nierlo sa na ňu spýtavo pozrel.
„Nevidia cestu," povedala. Nierlo sazamračil, no potom prikývol.
„To nevadí, aj tak sa tam dostanú.Pre niektorých je tá cesta neviditeľná, ale dostať sa k nám môže hocikto,"povedal. Elfovia prikývli.
„Takže stačí prejsť cez skalu?"zasmial sa Faileon. Nierlo prikývol.
„A veriť tomu, že to dokážete."

e