Tajomná - Adda a Falka

25. KAPITOLA

„Niekedy nie je dôležité na koho stranu sa staviaš, ale proti komu stojíš."

Zem Falky,
Aard - Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512

Všetci šiesti sedeli v jednej miestnosti za jedným stolom. Stôl bol okrúhli, aby sa videli. Pred sebou mali papiere a každý z nich mal na pravo od papiera dýku. Ruky mali vystreté na kolenách a oblečené mali čierne oblečenie. Každý z nich mal na zemi, za svojou stoličkou, pripravené zbrane, ktoré patrili jeho druhu. Endea mala luk, Maia mala sekeru, Mandred mal meč, Rikka konár, čo bol znak mágie, ktorá pochádzala z prírody. Diron mal veľmi dlhý obojručný strieborný meč a Forglaz mal oštep. Všetci čakali. Ich pokyny boli: byť ticho, nehýbať sa nerozprávať. To povedala Andora. Hlavy mali mať čisté a myslieť iba na jednu vec a to na pomstu a smrť Devanthara. A presne to aj všetci robili. Zrazu začuli hlas. Šepkajúci hlas, ktorý niečo hovoril, no oni mu nič nerozumeli. A aj tak sa nik nepohol, lebo vedeli, že je to súčasť kúzla.

Zem Falky,
Aard - Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512 Andora si kľakla na zem. Bola zavretá sama v miestnosti a na sebe mala prehodený čierny plášť. Okolo nej bolo v kruhu šesť sviečok. Každá sviečka mala byť jedna bytosť z vedľajšej izby. Andora sa zhlboka nadýchla a začala prednášať kúzlo. Hovorila všetky slová za radom ako sa ich naučila skôr ako jej Devanthar vzal knihu. On však nevedel, že ona to vie naspamäť. Ako prvé potrebovala, aby sviečky okolo nej začali horieť. To sa jej podarilo okamžite, pretože toto kúzlo nebolo ťažké. Andora šepkala slová, ktorým sama nerozumela a plameň bol čoraz väčší. Andora pozdvihla ruky a zavrela oči. Neznáme slová z nej šli samé a mágia sa jej zmocnila. Cítila ju všade. Bola obrovská. „Môžete!" povedala nahlas. Vedela, že ju vo vedľajšej miestnosti všetci počujú. Teraz mali zobrať do ruky dýku a rozrezať si dlaň. Potom mali nechať svoju krv tiecť na malý papier, ktorý mal každý pred sebou. A nakoniec, keď bude papier celý krvavý, Andora môže pokračovať v kúzle. Čakala. A potom to začalo. Z každej horiacej sviečky začala tiecť krv a na podlahe okolo Andory vytvárala znaky. Znaky, ktoré boli pre každého charakteristické. Andora svoje ruky vystrela nad prvý znak. Znak elfov. A začala s kúzlom.

Zem Falky,
Aard - Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512 Mandred sedel oproti Endei. Endea, ako všetci ostatní držala svoju ruku nad krvavým papierom a čakala. Aj ona sa dívala na neho, no ani sa nepohla. Mala to zakázané. Nevedeli čo bude teraz. Mali sa len držať Andoriných rozkazov. Čakali a to čakanie bolo najhoršie. Čakali totiž na svoju smrť. V miestnosti bola tma, závesy na oknách boli zatiahnuté. Vtom sa stalo niečo, čo nečakal. Endea prudko spadla na zem. Nepohol sa, lebo nemohol. Niečo ho držalo. Nemohol rozprávať ani sa hýbať. Vtom spadla na zem aj Maia. Ďalej to bola malá Rikka, Diron a Farglaz. Mandred vedel, že prišiel jeho čas. Blíži sa jeho smrť. A vtom cítil bolesť, ktorá tak rýchlo ako prišla aj odišla a potom už nič necítil.

Zem Falky,
Aard - Ban Ardu,
začiatok jesene, 6512 Andora cítila obrovský nával mágie, ktorá ju utláčala z každej strany. Cítila bolesť, ktorá spolu s mágiou kolovala v jej tele. Mágia jej vytláčala všetku krv von z jej tela, preto krv jej začala tiecť z nosa a z uší. Ešte chvíľu a mohlo byť po všetkom. Niekde sa však musela stať chyba. Mágia nemala byť až tak mocná. Andora však neprestávala. Vtom ucítila vietor a všetky sviečky zhasli. Andora sa zhlboka nadýchla a otvorila oči. „NyFel," bolo posledné čo povedala. Sviečky sa znova rozsvietili, no tentoraz už normálne. A vtom ich Andora zbadala. Všetci stáli pred ňou... a boli mŕtvi!