Tajomná - Adda a Falka

11. KAPITOLA

„Vodcovia musia robiť ťažké rozhodnutia, aby ochránili svoj ľud."

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jari, 6456

„Ty si sa zbláznila!" kričali elfovia na Endeu. Ona stála v strede medzi nimi.
„Nie! Je to pravda. Musíte mi veriť. Nič z toho, čo som vám tu povedala nie je vymyslené," obhajovala sa. Elfovia začali kričať. Neverili jej ani jedno slovo. Endea bola sklamaná, ako nikdy v živote. Jej vlastný národ ju odcudzil, neveril jej. A ona si myslela, že im pomôže a oni jej uveria a potom sa spoja proti kráľovi. No, jediné, čo od nich dostala bol výsmech a škaredé urážky na jej osobu.
„Nemala si byť náhodou mŕtva?" zrazu zaznelo z davu. Endea sa vyľakane pozrela na muža, ktorý to povedal. Poznala ho. Bol to vojak, ktorý bol kedysi jej priateľ. No, odvtedy ako spoločne nastúpili do kráľových služieb sa od seba veľmi vzdialili. Jeho meno bolo Lilurin.
Všetci začali súhlasne prikyvovať. Endea sa pozrela na Lilurina, ktorý sa jej otočil chrbtom a odchádzal preč.
Vtom ju chytili vojaci a ťahali ju preč z námestia. Vedela, kde teraz ide. Viedli ju rovno pred kráľa. Vedela, že bude jediná, ktorá zlyhala. Prečo len poslúchala Andoru a vrátila sa? už mohla žiť v nejakej novej zemi, kde by sa nikto nezaujímal o jej pôvod. Zabudla by na všetko. Zmenila by si meno a identitu celkovo. Ale to všetko bolo len v jej hlave. Teraz musí zomrieť, lebo kráľ to tak chce.

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
koniec jari, 6456

„Vstúpte!" povedal Rómen, keď niekto zaklopal na dvere. Dnu vstúpil vysoký ryšavý elf, ktorého Andora s Faileonom stretli, keď boli v zámku a ktorý ich poslal za kráľom.
Elf bol očividne prekvapený, že vo veľkej miestnosti sú okrem kráľa ešte dvaja elfovia, ktorých ešte nikdy nevidel.
„Čo sa stalo?" opýtal sa Rómen a tak vytrhol elfa zo svojich myšlienok.
„Chytili sme ju," povedal ryšavý elf. Rómen sa pousmial.
„Výborne, prineste ju sem," odvetil s úsmevom. Elf sa uklonil a odišiel. Andora sa pozrela na Rómena spýtavým pohľadom, no on neodpovedal.
O chvíľu vošli dnu dvaja elfovia, ktorí medzi sebou držali elfku. Elfka sa najprv bránila, no keď videla Andoru a Faileona prestala sa vtierať. Rómen sa otočil k Andore.
„Ak si tak mocná ako o sebe hovoríš, zabi ju," povedal a naznačil vojakom, aby opustili miestnosť. Vojaci udreli elfku a zmizli z miestnosti.
Rómen jej naznačil, aby to vykonala. Andora podišla k elfke a kľakla si ku nej. Elfka plakala. Krv jej tiekla po tvári.
„Všetko bude v poriadku, Endea," povedala Andora tak, aby ju Rómen s Faileonom nepočuli a jemne sa jej dotkla. Endea si utrela slzy. Andora vytiahla svoj meč a postavila sa.
„Len mi musíš veriť," povedala Andora a zahnala sa mečom k Endei. Endea vykríkla, no jej hlas zanikol. Faileon nemo pozeral na to, čo Andora urobila.
Andora vytiahla svoj meč z Endeinej hrude. Andora ju zabila! Rómen v tichosti prizeral tomu, čo sa deje.
„To je všetko? Zabila si mečom oslabenú elfku. To ti nebude stačiť na zabitie nepriateľa," povedal Rómen výsmešne. Andora ho ignorovala. Namiesto odpovede si utrela svoj meč od krvi a odložila naspäť tam odkiaľ ho vytiahla. Potom sa skrčila k mŕtvej Endei. Bola tak bledá a tichá. Vyzerala tak pokojne. Bola mŕtva.
Andora k nej vystrela ruku.
„Afenaä loew asov fiate nar," zašepkala Andora a na jej ruke sa zjavila jej Fell. Malý drak. Jej moc. Zlatý drak z jej ruky zliezol a zišiel na Endeu. Tam sa stratil. Zmizol v jej tele.
Andora si všimla zlatú šmuhu, ktorá blúdila Endeiným telom a zastala až na jej pleci. Tam zmizla.
Zrazu sa Endea nadýchla a pozrela sa vystrašene na Andoru. Andora k nej mala ešte stále vystretú ruku. Postavila sa, no ruku neodtiahla od Endei. Endea sa jej ruky dotkla a Andora jej pomohla postaviť sa.
Keď Endea vstala, pustila Andorinu ruku a na Andorinej ruke bola znova jej Fell. Malý strieborný drak. No, niečo na ňom bolo iné.
Andora ruku zavrela a Fell zmizla. Potom sa pozrela na Rómena, ktorý sa prekvapene spolu s Faileonom na nich díval.
„A... ako si to urobila?" opýtal sa koktavo.
„Som mocnejšia, ako vyzerám," odvetila Andora. Endea mlčala. Vyzerala zmätene. Rana na jej hrudi sa zahojila, no krv tam ostala. „To nie je možné," povedal Rómen prekvapene. Endea ešte stále nerozumela tomu čo sa stalo. „Nemôžeš len tak oživiť mŕtveho, veď to nie je možné," zopakoval. „Ja som vám povedala, že som mocnejšia, ako vyzerám," odvetila Andora vážne. Rómen už-už chcel niečo povedať, no niekto znova zaklopal na dvere. „Vstúpte," povedal namiesto Rómena Faileon. Dnu vošiel neznámy vojak. Bol zadýchaný, akoby bežal. „Posiela ma Coro," začal zadychčane elf, „a odkazuje, že je tu človek," povedal. Rómen bol ešte viac prekvapený. „K...kto je ten človek?" opýtal sa po chvíli. „Je to muž a nič nechce povedať," odvetil vojak. Rómen prikývol. „Prineste ho predo mňa," povedal Rómen. Vojak prikývol, uklonil sa a odišiel. Všetci mlčky čakali na to, čo bude ďalej. „Čo si myslíte, že tu robí človek?" opýtala sa Andora. Rómen sa ani na ňu nepozrel. „Ja viem, že poznáte odpoveď," povedala. Rómen sa na ňu zarazene pozrel. Z jeho pohľadu sa dalo vyčítať všetko, čo si myslí. Vtom sa dvere otvorili a dnu vstúpili dvaja elfskí vojaci a medzi sebou niesli muža. Muž sa nevzpieral, ako Endea. Nechal sa nimi viesť. Hlavu mal sklonenú, ale Andora aj tak vedela kto to je. Jeden z vojakov chytil muža za vlasy a zdvihol mu hlavu. Teraz všetci v miestnosti videli jeho utrápený výraz. Mandred niečo vedel a to niečo ho trápilo. Rómen ostal rozpačito stáť. Spoznal Mandreda. Mal z neho strach. Andora ho pozorovala celú dobu. Vedela o tom, čo sa stalo medzi Mandredom, alebo skôr Muradredom a Rómenom. „Môžete ísť," povedala Andora vojakom a podišla k Mandredovi. Pomohla mu vstať. „Urobila si veľkú chybu tým, že si poslala preč vojakov," povedal potichu Rómen a neustále sa díval na Mandreda. „Nie, to vy ste urobili chybu, keď ste nechali povstať démona," povedala Andora vážne. Teraz sa pozrel na ňu. „Odkiaľ to vieš?" opýtal sa. „Od neho," povedala. Rómen sa ani nepohol.
„My všetci sme tu prišli spolu, každý za iným účelom," povedala Endea. Rómen sa otočil k nej.
„Zradkyňa," zasyčal. Endea len povýšenecky pozdvihla hlavu. „Ale nakoniec sme zistili, že všetko má ten istý dôvod." „Takže sme tu vlastne kvôli tomu istému," doplnila Faileona Andora. Mandred pustil Andoru a narovnal sa.
„My sme tí, ktorí kladú otázky," povedal hlbokým hlasom. Teraz Rómen nemal kde utiecť, bol obkľúčený.
„Kedysi som tu vládol ja. Ľudia ma už nespoznávajú..." začal Mandred. Andora sa od neho odpojila a mierila k Rómenovi. Pohľadom si ho premeriavala. Rukou sa ho jemne dotkla a postavila sa k Faileonovi, ktorý stál za ním.
„Je mi to ľúto, ale chcem pomstu. A i keď viem, že tým, že ťa zabijem nič nevyriešim, je to pre môj dobrý pocit. Pre pocit, že zradca je mŕtvy," povedal Mandred a vytiahol svoju dýku.
„Nie," pošepkal Rómen. Do očí sa mu začali tlačiť slzy. Mandred k nemu podišiel a zastal až keď stál tesne pred ním. „Zbohom, priateľ," povedal nahnevane a zabodol mu dýku do srdca. Rómen padol mŕtvy na zem. Mandred sa naňho ani nepozrel. Jeho pohľad blúdil do neznáma. Potom sa otočil a odišiel z miestnosti.
„Ja som váš kráľ!" kričal ako kráčal po zámku. Až nakoniec jeho hlas zanikol, lebo sa stratil v chodbách. Andora, Faileon a Endea ostali v miestnosti.
Andora neváhala a podišla k Rómenovi. Dýku mu vytiahla zo srdca a začala ho ťahať do vedľajšej miestnosti. Endea a Faileon sa na ňu zmätene dívali.
„Pomôžte mi," povedala Andora. Faileon k nej pribehol a zobral mŕtveho Rómena a zaniesol ho do malej miestnosti vedľa. V miestnosti sa nič nenachádzalo, ale Andora vedela, že v tejto miestnosti sa vždy nachádza tajná chodba, ktorá vedie von z hradu.
Začala ohmatávať steny, no nič nenašla.
„Hľadáš toto?" opýtala sa Endea. Andora sa otočila a videla Endeu ako čupí v strede malej miestnosti a otvára poklop od podzemnej chodby, ktorý ležal na zemi pod kobercom. Andora sa usmiala a podišla rýchlo k nej.
„Daj ho tu, ale opatrne," povedala Andora Faileonovi. Faileon ani Endea nerozumeli čo má v pláne, no poslúchli ju. Keď tam mŕtvy Rómen bol Andora zavrela poklop a znova to prikryla kobercom.
„Prečo?" opýtala sa Endea.
„Čo prečo?" pozrela sa na ňu Andora.
„Prečo si ho chcela ukryť pred Mandredom?"
„Budeme ho ešte potrebovať," vysvetlila.
„Ale je mŕtvy," namietala Endea.
„Aj ty si bola, ale stále si tu." Faileon sa zasmial. Endea ho prebodla pohľadom. On len na svoju obranu zodvihol ruky.
„A čo budeme teraz robiť?" opýtala sa Endea po chvíli. Andora zastavila pred dverami a pozrela sa na ňu. „Poslúchať tvojho kráľa."

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
jeseň, 6456

„Prečo sme tu?" opýtal sa Tourion.
„Pretože je veľká pravdepodobnosť, že tu Mandred bude," odvetila Freya a skrčila sa za kríkom. Za nimi boli Nolme, Alyatur, Narmora, Diron a Rafir.
„Špehovia!" začuli hlas spoza ich chrbta. Všetci zrazu stáli na nohách a v rukách držali meče. Za nimi stáli elfovia.
„Nechceme problémy," povedal Rafir.
„Tak to ste na zlom mieste v zlom čase," odpovedal elf a neváhal ani minútu a medzi nimi zavládla bitka. Elfovia boli silní, silnejší ako ich poznali.
„Čo sa to tu deje?!" prerušil ich boj ženský hlas. Bitka netrvala ani tridsať sekúnd. Vedľa nich sa na koňoch zjavili ďalší elfovia s elfkou na čele. Tourion elfku poznal. Bola to presne tá elfka, ktorú stretli pri rieke Ys.
Elfka zosadla z koňa a podišla k nim. Všetkých si prezrela pohľadom.
„Sú to elfovia, prečo im chcete ublížiť?" opýtala sa elfa, ktorý viedol druhý oddiel elfov.
„Pretože ich nepoznám," odvetil namyslene elf. Elfka ho prebodla pohľadom.
„Ty nie si sudca, aby si rozhodoval o ich osude. Na to tu je kráľ," povedala elfka.
„Zober ich do kráľovstva!" nariadila mu. Elf len nahnevane prikývol a ostatní elfovia zajali Touriona, Freyu, Alyatura, Nolme, Narmoru, Dirona a Rafira. Nevzpierali sa, pretože vedeli, že elfovia teraz majú prevahu a nedopadlo by to najlepšie. Všetci sa nechali viesť do zámku zvaného Ban Ardu.

Zem Falky,
Aard – Ban Ardu,
jeseň, 6456

Andora sedela na kraji, tak aby ju nik nevidel, vo veľkej miestnosti, kde sa práve konali súdy nad zradcami. Na veľkom tróne sedel Mandred, ktorý rozsudzoval všetkých ľudí. Bol neľútostný ku všetkým. Andora vedela, že to nemyslí zle, ale niečo sa dialo a on to cítil a vedel o tom. Chcel to zastaviť a preto nepotreboval v zemi žiadnych zradcov, či špehov. Na pravo a na ľavo sedeli elfovia, satyrovia a kentauri. Bolo ich nespočetne veľa, ale všetci tak dopĺňali miestnosť. Andoru si nikto nevšímal. Nechcela byť tu, ale Mandred chcel, aby tu bola, preto sa dohodli, že ak tu má byť, bude neviditeľná. Nie neviditeľná doslovne, ale tak, že nikto si ju nevšímal.
Mandred práve súdil elfa, ktorého Andora nepoznala, ale on ho poznal. Údajne je to špeh, aspoň to povedal Mandred.
„Kto si myslí žeby mal žiť?!" vyzval k odpovedi bytosti, ktoré tu boli. Andora vedela, že sa ho boja a preto nebudú namietať proti jeho nariadeniam. Nikto nechcel mať problém s novým kráľom. A ani Mandred nechcel, aby bol niekto proti nemu. „Popraviť," povedal Mandred a vojaci elfa vyviedli von. Dvere sa zatvorili, no o chvíľu sa znova otvorili a dnu vošla skupina ľudí. Andora si ich ani nevšimla, boli jej ukradnutí ako všetci, ktorých tu doteraz súdili. A aj tak nemohla urobiť nič pre ich záchranu.
„Čím sa previnili?" opýtal sa Mandred hlbokým hlasom. „Boli prichytení ako špehovia z lesa Brokilon," povedal elf, ktorého Andora nepoznala.
„Najskôr to budú ďalší špehovia," dodal ešte. Takí tu už boli a Andora presne vedela, čo sa s nimi stane.
„Sú to elfovia, naozaj si myslíte, že to sú špehovia?" opýtal sa vážne Mandred.
„Áno," odvetil. Andora začula ako si nad ňou niekto niečo šepká. Započúvala sa do rozhovoru dvoch elfiek, ktoré tam sedeli.
„Poznáš ich?"
„Nie, týchto som tu v živote nevidela. Nevyzerajú že by boli odtiaľto," odvetila jej druhá elfka. Andora bola prekvapená. Bola tak zvedavá, že vykukla spoza rohu, aby zistila koho Mandred súdi tentoraz. Keď videla kto tam stojí nemohla uveriť vlastným očiam.
„Kto si myslí, že by mali žiť?" opýtal sa Mandred poslednú otázku predtým, ako vynesie ich rozsudok smrti. Andora váhala. Bola ešte stále mimo z toho.
„Ja!" vyšlo z jej úst.
„Kto to povedal nech predstúpi dopredu a povie prečo si myslí, že by mali žiť," vyzval ju Mandred. Andora sa zhlboka nadýchla a vyšla z tieňa. Všetci na ňu prekvapene pozerali. Andora cítila každý pohľad.
„Prečo si myslíš, že by mali ostať na žive?" opýtal sa Mandred. Andora sa postavila pred troch elfov. Všetci v sieni stíchli. Andora cítil tlkot svojho srdca. Vedela, že všetci sa na ňu pozerajú a čakajú na jej odpoveď.
„Pretože..."
„Povedz to tak nech to počujú všetci," zašepkal Mandred a nenápadne sa uškrnul.
„Pretože sú to moji priatelia. A ak majú zomrieť oni, tak zomriem aj ja!"

ttE